Hľadať tu :-)

piatok 19. mája 2023

Týždeň 25. 04. 2023 - 01. 05. 2023

Utorok - Dopoludnia sme sa tak potĺkali na ihriskách po sídlisku, najprv na kamienkovom, potom na našom, tam sme stretli Susan s Kubíkom a dohodli sme sa, že popoludní môžeme prísť k nim zagratulovať.
Takže popoludnie sme strávili u nich na byte, pokecali sme, chalani sa pohrali a keď prestalo poprchávať, tak sme išli na chvíľku ešte na prechádzku.

Streda - Zastavili sme sa v Tescu a rovno som si vyzdvihla aj balíček od Terry, potom sme sa išli pohrať. Keď sme prišli domov, Pampúšik ma "donútil" Kiru rovno aj vybaliť, bolo to moc fajn. Terry poslala Pampúšikovi po synčekovi aj kopu drobností, najviac sa mu páči lietadlo, ktoré želá príjemný let v angličtine a mne tá vetička už teraz lezie na nervy :-D
Urobili sme si na rýchlo na obed špagety, akurát, že som omylom kúpila pálivú omáčku, takže som Pampúšikovi urobila ešte ďalšie a nakydala som mu na to syrokrém a krásne to zjedol.
Keď Pampúšik zaspal, dofotila som Kire doplnky, je fakt krásna a tie detaily, veľmi povedená bábika na Mattel.
Poobede klasika ihrisko, Susan, že nám zajtra drží päste. Som z toho už dosť nervózna.

Štvrtok - Ráno som sa zobudila pomerne skoro a krátko za mnou aj Pampúšik, takže sme už o pol ôsmej vyrazili z domu, zastavili sme sa ešte v Lidli a boli dosť zápchy, ale zvládli sme to. Pri stanici nebolo už miesto na parkovanie, tak som auto nechala v jednej bočnej uličke, kde som zvykla parkovať, keď sme chodili na gymnastiku a vyrazili sme na vlak. Ten prišiel na čas a tak sme boli v Hlavnom meste takmer hodinu vopred. No, žiaľ sa inak nedá, tým ďalším by sme zase už neprišli na čas. Tak sme sa tam prechádzali, pozorovali sanitky, ktoré sa ponáhľali hore kopcom na Kramáre, električky a postupne sme sa vydali do Inštitútu. 
Tam som stretla hneď dve maminky z kurzu pre rodičov, s jednou sme sa iba pozdravili, ale s tou druhou som stihla prehodiť pár viet a rovno ma informovala, že vyhodnotenie diagnostiky nebude hneď. To sa mi rovno otočili vnútornosti, že tento stres sa bude predlžovať, ale tak čo už.
Pani logopedička si nás zobrala do miestnosti, mne nechala vypisovať dotazník o anamnéze, vyšetreniach a tak podobne a začala s Pampúšikom najprv kartičkami, z ktorých vyberal, potom sa starali o macíka, robili rôzne vkladačky, otvárali vajíčka, spájali magnetické puzzle a podobne. Myslím, že si viedol veľmi dobre, aj keď ho občas vyrušil zvuk na chodbe alebo siréna sanitky. Po asi hodine sa logopedička vzdialila, zapla kameru a mali sme sa hrať, aby videla hru rodiča. Pampúšik si najprv chvíľu pozeral farmu, ktorú nám tam nechala na hranie, ale potom sa vydal hľadať logopedičku až tak, že sme prešli celú chodbičku Inštitútu. 
Po chvíli sa vrátila a spravili sme také základné vyhodnotenie, dohodli sa, že vyhodnotenie si dáme on-line, keďže prebehne bez dieťaťa a dohodli sme si na 17. 05. prvé terapeutické stretnutie. Naznačila som jej, že mám obavu z autizmu, na to sa síce iba pousmiala, ale takým štýlom, že to určite nie, aj keď nepovedala nič.
Vlak o 12:09 sme nemali šancu stihnúť, keďže o takom čase sme sa ešte nachádzali v Inštitúte. Tak sme sa neponáhľali, kúpili sme si nejaké občerstvenie na stanici a vydali sme sa k vlaku, bol už pristavený, tak sme do neho nastúpili a Pampúškovi som pustila nejakú rozprávku na mobile, aby bol v rámci možností v pokoji a tichučko.
Kým sme dorazili do Senca, bolo po pol druhej, Pampúšik už bol unavený z celého "výletu". Tiež mi už bolo treba na toaletu a začínalo mi byť dosť teplo, lenže keď sme prichádzali do uličky, v ktorej som mala zaparkované auto, videla som, že auto za mnou má "papuču" a už som čakala, že bude mať aj moje a moje očakávania sa naplnili. Tak som zavolala na číslo uvedené na líbsbrífe a asi po 15 minútach došla hliadka, keďže som pri sebe nemala hotovosť, tak sme sa dohodli, že sa zastavím na stanici. Chvíľu pánom trvalo, kým mi vysvetlili, že po novom je v tejto ulici zákaz parkovania a kde majú stanicu (čo som im vysvetlila ja, že bývam na 5 minút odtiaľ, takže viem, kde je). Síce chvíľu trvalo, kým sme sa zhodli, ale nakoniec to všetko dobre dopadlo.
Pampúšik doma okamžite zaspal, ja som sa osprchovala, prišiel Drahý a išla som na stanicu vyplatiť teda tú pokutu. Na šťastie to obišlo v pohode, na 10€ ako upozornenie, nech som pozornejšia. Rozhodne budem.
Keď sa Pampúšik zobudil, zagratuľovali sme Drahému k meninám a potom sme išli von.


Piatok - Pampúšik ráno "plakal", že on sa chce ešte hrať s logopédkou. Snažila som sa mu nejako vysvetliť, že to žiaľ nie je možné, tak to nejako prehodnotil, že mu budem stačiť aj ja. Preberala som letné veci, aby som mohla nejaké dať pre LL synovčeka, čo mi ešte ostali také najmenšie veľkosti. 
Potom sme vyrazili do Bernolákova na skúšobnú hodinu terapie hrou. No, úprimne ma to zrovna moc nenadchlo, aby som bola úprimná. Pani buď nemala svoj deň alebo neviem.
Cestou tam sme sa ešte zastavili v Z-boxe, lebo prišla aj Fashionistas Barbie z Mall.sk
Poobede už pršalo, takže sme sa len hrali doma.

Sobota - Trochu poprchávalo, ale aj tak sme sa rozhodli, že pôjdeme pozrieť na letisko do Hlavného mesta, lebo Pampúšik je teraz celý zamilovaný do lietadla, čo mi poslala Terka. Počas cesty už začalo dosť pršať, ale však to až tak nevadilo, horšie bolo, že letisko nemalo presklenú časť otočenú na ranway, takže jediné, čo malo dieťatko zážitok, boli hasiči.

Pampúšik potom, že je hladný a prestávalo pršať, tak som sa vybrala ,na Najväčšie sídlisko, že si zájdeme niečo kúpiť a keďže prestávalo pršať, že by sme si spravili aj takú nostalgickú prechádzku okolo miesta, kde sme bývali. To už zdvihlo náladu aj Drahému, takže sme sa tam potúlali, v Lužnom lese sme dokonca stretli veveričku a na dostihovej dráhe aj kone.


Keď sme išli domov, tak už volali Drahému, že im niečo nejde v práci, tak sme sa najedli a potom išiel rovno do roboty a ja uspať Pampúšika.
Poobede sme išli von.

Nedeľa - Zaviezla som ráno Drahého do práce, že ešte niečo musí dokončiť. Tak sme niečo nakúpili v Tescu, boli sme na ihrisku, domov, odmietal spať, tak ho potom Drahý vzal von, keď prišiel z práce a potom som prišla aj ja.

Pondelok - Zobudil nás všetkých telefonát z práce, takže Drahý išiel na bicykli do práce a my sme sa najedli a na desiatu sme sa vybrali na prvomájový sprievod. Bolo krásne teplúčko. V sprievodne sme potom našli aj Susan s Kubíkom a manželom. Neskôr prišiel za nami aj Drahý a všetci sme potom išli domov spolu.
Poobede sme boli len na ihrisku, však aj tak je kvôli sviatku všetko zatvorené.

2 komentáre:

  1. Have a pleasant flight!

    To toho moc ze hry s tebou nebylo, když utekl hledat tu paní. A dokonce i druhý den ji hledal, to se mu musela moc líbit. 17.5. už bylo, jsem tedy zvědavá, co se dělá na terapeutickém sezení.
    Výlet na letiště zajímavý, škoda, že tam není nějaká vyhlídková terasa. Tak aspoň jsi zavzpomínala na staré bydlící časy.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :-) Na šťastie teraz už viac fičia stíhačky :-D a tie sú ticho :-D :-D

      No, tiež som sa bála, čo z toho vyhodnotia, keďže takmer ihneď išiel hľadať logopedičku na chodbu a istú chvíľu aj trval náš návrat :-D No, to bola asi láska na prvé stretnutie, lebo celé týždne o nej básnil a čo robil, keď ju zbadal, som myslela, že sa ten gauč prevrhne aj so mnou :-D
      Áno, to letisko bolo celkom slušné sklamanie, ale tak čo už. Ako z diaľky bolo vidieť aspoň vládny špeciál, ale tak nič moc to nebolo.
      No, to bolo moc fajn, myslím, že som tam za tie štyri roky bola iba raz a teraz.

      Odstrániť

Čítanie na pokračovanie: Ona 5

Časť 5: Stretnutie Ľahnem si do postele a rozkliknem správy: Si taká nádherná 😍 obe ste. Prečo? Prečo si mi to nedala vedieť? Nechceš deti,...