Týždeň 16. 05. 2023 - 22. 05. 2023

Utorok - Dopoludnia sme sa vybrali teda k doktorke, ale išla som cez mesto, aby sme vybrali ešte peniažky, na nešťastie tam začalo popŕchať, pred poliklinikou som stretla Romi s malou, že je zase chorá a že kam my a ja že len potvrdiť prihlášky a potom domov, keď tak popŕcha. Prihlášky a výmenné lístky sme vybavili so zastupujúcou pani sestričkou, bola to pohoda. Na ceste domov sme opäť stretli Romi, tak sme šli spolu.

Poobede iba doma, lebo lialo ako z krhly, som zvedavá, čo budeme zajtra robiť viac ako hodinu v Hlavnom meste, keď bude takto príjemne.

Poobede sme sa stretli s finačníčkou. Chvíľu meškala, ale to bolo OK. Ale hneď začala, že to budeme mať ťažké a že si musím nájsť prácu aspoň za 1000€ čistého. Tak som na ňu pozerala, že no dobre, ako povieš. Potom sa snažila Drahého nanútiť do poistenia, aj keď jej povedal, že žiadne nechce. Keď mal telefonát z rodiny, tak mi povedala, že aj ona je fajčiar, ale ona si to môže dovoliť, lebo zarába 3000€ a že Drahý by si to mal veľmi dobre premyslieť. To už som bola v miernej vývrtke, ale keď nám chcela navýšiť rozpočet o ďalších skoro 150€, tak som to nevydržala a povedala som jej, že takto som si našu spoluprácu nepredstavovala, tak to potom preratávala a chcela ma oklamať o 10€, o tých 10€ nešlo, ale že aj keď som jej to povedala a pýtala som sa jej, že koľko je 30-20, tak sa začala vykrúcať, až som to nevydržala a hovorím Drahému ideme a úplne som na ňu vybuchla. Vonku začalo totálne liať, tak Drahý, že nech sa upokojím, že či chcem takto šoférovať (podotýkam, že som ešte nemala ani naštartované), tak mu hovorím, že buď môže ísť v tom lejaku peši alebo nech mi do toho nekecá, zastavili sme sa ešte v potravinách, doma to pokračovalo, Pampúšik narážal tou veľkou tatrovkou do nás, do nábytku, tak som mu ju zobrala, až Drahý, že nech sa idem radšej poprechádzať, tak som sa vzala a išla a v tom altánku za LL domom som si statočne poplakala, že ako to už ja všetko nedokážem riešiť.

Krátko pred deviatou mi ešte finančníčka poslala mail, že aj napriek môjmu správaniu mi posiela finačný plán a že ona si za svojimi zásadami stojí, ale že s nami ukončuje spoluprácu. To ma už úplne dorazilo, že akú má drzosť ešte mi niečo posielať.

Domov som prišla, keď už obaja chlapi spali.

Streda - Ráno sme sa teda pobalili, išli sme ešte na nákup, u nás bolo celkom príjemne, hlavne nepršalo, ale pani, ktorej som mala dať ohrievač mlieka a hraciu podložku mi písala, že nás bude čakať priamo v budove stanice, že vonku prší. Si hovorím, no paráda. Tak sme sa stretli a som sa rozhodovala, či nevziať v takom počasí Pampúšika do Múzea dopravy, ktoré je hneď za stanicou, ale v rámci toho, že už bolo skoro štvrť na jedenásť, sme sa pomalým krokom vydali radšej k budove Inštitútu, síce sme tam boli skoro o polhodinu skôr, ale aspoň sme boli v teple, lebo aj za tých pár minút sme vymrzli, teda aspoň ja, Pampúšikovi očividne ani studený vietor nevadil a jazdil si autíčkom po múroch.

Kým prišla logopedička po nás, tak sme si dali slané tyčinky a pozerali sme na rybičky v akváriu. Keď Pampúšik zbadal logopedičku, tak vyskočil s takým nadšením akoby išla okolo neho princezná Diana v čase najvyššej slávy.

Najprv robili vkladačky, čo som si hneď myslela, že to nebude mať valný úspech a tak aj bolo, potom dávali na magnetickú tabuľu lietadlá/lode/autá podľa toho, či plávajú/lietajú/idú. Napriek tomu, že Pampúšik vystrájal a ani náhodou sa nesústredil, tak pekne zopakoval a používal: letí, pláva, ide a nejaké ďalšie slová, akurát to sústredenie a dokončovanie úlohy, ale aj tak to bolo fajn, potom mi dala správu, niečo mi k tomu dovysvetľovala, dohodli sme si termín na 31. 05. Nejaké úlohy na doma a zrazu som zistila, že keď si riadne švihneme a pobehneme, tak môžeme stihnúť aj vlak o 12:09. Bolo to síce na poslednú minútu, ale dali sme to a ja by som sa mala naozaj zamyslieť nad svojou kondičkou. Vo vlaku bolo dosť ľudí, ale našli sme si miesto a spokojne sme prišli domov. Tentokrát aj bez papuče na aute. 

Cez obed mi písala Susan, že ako sme dopadli v Hlavnom meste, že jej volali zo škôlky, že Kubík je chorý, nech si po neho príde. Takže ju čaká prvá OČR. 

Potom zaspal a o piatej ešte spinkal, bol unavený z celého dňa.

Štvrtok - Ráno sme sa naraňajkovali a vydali sa do servisu, bola som tam dosť skoro, ale o ôsmej sa naozaj ťažko odhaduje premávka. Na šťastie v servise s tým nemali absolútne žiaden problém a pán sa do toho takmer ihneď pustil. Akurát na otázku ako sa to vlastne stalo, som mu nedokázala odpovedať, lebo to ozaj vôbec neviem. Žiaľ, ten zlomený diel nevedeli objednať, odporučili mi niekde na vrakovisku alebo z nejakého rozbitého kúpiť celý kastlík. No reku, OK a že potom vymeníme. Zatiaľ tam dal také provizórne riešenie, aby šiel aspoň otvoriť.

Odtiaľ sme zamierili do Lidlu, ktorý je poblízku. 

Volala mi aj Susan, ale kým som bola v aute, tak som jej potom volala späť, že či nie sme von a ja že idem zo servisu, ale že budem von, tak sme sa potom stretli na kamienkovom ihrisku. Dohodli sme sa, že na zajtra skúsime zorganizovať vínko s babami. Tak dúfam, že sa to podarí.

Poobede som sa bola s Pamúšikom poprechádzať, Drahý je nachladnutý a iba kašle, tak ostal doma. Večer mi písala Susan, že písala aj susedke LL, že či by šla a že aj napriek tehu, že rada, že nás zrejme aj zavezie. No, na parádu, veľmi sa teším.

V Lidli som Pampúšikovi kúpila aj letné pyžamko. Veľmi sa mi páči, že na zadnej strane je potlač.

Piatok - Hneď ráno mi písala Susan, či to dnes o 20tej môže byť. Ja že jasné, mne to bolo vlastne aj jedno, že kedy, hlavne, že to bude :-D

Krátko na to mi prišla smska z UPS, že mi dnes príde balíček, tak sme asi do 10tej čakali kuriéra a potom som Pamúšikovi ešte dala veci trochu poskúšať. Kraťasky sú mu dosť široké, ale vracať ich nebudem, lebo sa dajú zaviazať a vyzerá to celkom OK, možno budúci rok mu budú lepšie. Tričká sú fajn, že sú kúsok dlhšie, hlavne to s dinom malo u neho veľký úspech.

Potom sme sa vybrali von. Bola zima a mokro, fakt úplne úžasne na druhú polovičku mája.

Najedli sme sa a Pamúšik zaspal, upratovala som a pracovala som na notebooku, lebo už mám opäť v denníkoch slušný sklz.

Poobede vzal Drahý Pampúšika von a ja som sa umyla a pripravovala na večer. Ešte keď prišli, tak mi hovorili, že stretli susedku LL s malým, že hovorila, že muž susedky ešte oficiálne predstaviť a už som videla modrého golfa, čo bol náš odvoz, nasúkali sme sa do neho a vyrazili do Country. Išiel hokejový zápas, aj sme chvíľu vyhrávali, ale v konečnom dôsledku sme prehrali, ale mne to bolo ozaj jedno, aj keď prehrať s Kazachstanom ... Okolo desiatej ešte dorazili Simi s ešte jednou známou. Dobre sa nám kecalo, pilo, až vypli rádio a ostala hrať iba živá hudba, tak z Pekárky vypadlo, že má vlastne vyštudovaný operný spev, na to naša známa, že ak budú hrať Na čo pôjdem domov, že ide tancovať, ledva to dopovedala a už to hralo, takže sme vyšli postupne k živej hudbe. Ten bubeník bol zblízka ešte krajší, tými blond vlasmi mi pripomínal pána Inžiniera. Fakt pekný chlap.

Ani som nepredpokladala, že vydržíme až do druhej.

Naskladali sme sa všetkých 6 do trojdverového malého golfu a susedka LL len tŕpla, či nás nezastavia policajti, keďže má srbské značky, ale išli sme asi len päť minút, možno ani to nie.

Sobota - Keď som prišla domov, nedalo sa mi asi do tretej zaspať a počula som, že Pampúšikovi sa zle dýcha. Tak si hovorím, že hádam nie je od Drahého chorý.

Pampúšik sa zobudil okolo štvrtej a chcel mlieko. V nejakom zombie stave som mu ho spravila, aj som ho prebalila a potom som si ľahla opäť spať, ale ako zle dýchal, tak som opäť nevedela zaspať, takže keď ráno vstal, bola som úplne mŕtva, na šťastie ma chalani nechali spať a zobudila som sa okolo pol ôsmej na ich pokriky typu, ticho, mamina búva.

Tak sme sa nejako pozviechali a že pôjdeme na výstavu veteránov na Sever jazier. Si hovorím v duchu, že stade som sa pred pár hodinami vrátila, ale reku OK.

Zaparkovala som pomerne ďaleko, ale vedela som, že čím bližšie budem, tým tam bude viac áut. Stretli sme tam aj známu s rodinkou. Nevyzerala veľmi vyspato, ale hneď na mňa mrkala očami, že kedy ideme nabudúce :-D

Bolo horúco, na šťastie modelov nebolo zase až tak veľa, takže čoskoro sme to otočili aj domov, asi po hodinke.

Drahý išiel do práce a ja som sa dosť dlho snažila uspať Pampúšika, no dlho sa mi to nedarilo, takže o šiestej ešte spal, ale to som ho už išla zobudiť.

Nedeľa - Okolo deviatej sme vyrazili do Lidlu, aby sme kúpili zemiaky a nejaké drobnosti na francúzske zemiaky. Chalani potom vyšli von a ja som varila a upratovala. Pampúšik nechcel spať, tak sme išli von. Stretli sme potom aj s susedkou LL, len Pampúšik soplí čoraz viac.

Pondelok - Pampúšik sa ráno zobudil taký nejaký nijaký, podráždený. Najprv, že chce papať, potom, že nie, potom, že sa ide hrať, potom, že nie, potom, že ide spinkať, potom, že nie, ale okolo desiatej zaľahol a asi hodinku si pospal. 

Potom sme vybehli aspoň na krátku prechádzku.

Susan mi písala poobede, či nepôjdeme von, tak sme išli aspoň k nám na piesok.