Hľadať tu :-)

utorok 21. februára 2023

Týždeň 17. 01. 2023 - 23. 01. 2023

Utorok - Ráno som sa pokúsila odhrabať auto, ale stále mi do toho snežilo, takže vyzeralo to nejako takto:

Odhrabávali sme sneh a Pampúšikovi sa strašne páčilo, že ho fúrikujeme do potoka, tak som mu povedala, že poobede môžeme sa ísť pozrieť na nejaký fúrik. 
Tak sme sa snažili poobede nejako vyhrabať, ale pri našom tempe bola už tma. Najprv som sa zastavila v zásielkovňu po môj prvý oficiálny prírastok pre tento rok - My first Barbie a potom som prešla popod obchvat (a nezablúdila som) k Terminálu. V Dráčiku sme kúpili fúrik, potom sme išli na veľký nákup do Kauflandu.
Keď sme nastupovali do auta, začalo sneho-pršať, takže cesta naspäť bola jedna z mojich absolútnych top. Miestami poľadovica, videla som akože nič, fakt šťastie, že tú cestu ako tak poznám, ale teda smrť v očiach. 

Streda - Zobudila som sa pomerne skoro, cca o pol šiestej, tak som si čítala blogy, hrala som sa hry, aj by som si čítala knihu, ale nebolo toľko svetla a keby si zažnem, tak asi zobudím Pampúšika a to som nechcela.
Ten sa zobudil po siedmej, následne sa tak vykakal, že som ho musela ísť osprchovať, potom si spokojne vypil mliečko v župane.
Vybalili sme novú Barbie. Pampúšikovi sa sa samozrejme strašne páči a už len premýšľal akoby mi ju znárodnil :-D
Neskôr sme sa hrali v snehu, Pampúšik bagroval a ja som sa snažila odhádzať aspoň ten najväčší nával. 
Prešli sme sa aj po dedine a tak.
Mi dnes vyšla na FB spomienka, keď sa narodil kolegov synček a tak dnes už má tri roky, ako to ubehlo všetko, strašne rýchlo.
Poobede lopatológia, proste zima je tu radosť :-)

Štvrtok - Zobudili sme sa okolo ôsmej a kým sme sa vôbec prebrali všetci, tak sme skončili raňajkami namiesto desiatej :-D pomedzi to mamina spísala zoznam na nákup a keďže sa mi nechcelo opäť vyhrabávať Pištíka a Pampúšikovi aj neustále sľubujem, že pôjdeme bu-bu (autobus), tak sme to s maminou pogooglili a že o hodinu by nám mal potom ísť aj autobus naspäť, tak reku, hádam to nejako stihneme.
Takže sme sa nejakým zázrakom vychystali na bus 11:12. Pampúšik bol z toho nadšený.
Nákup sa podarilo spraviť raz-dva a Pampúšik sa nijako zvlášť nedožadoval ihriska, takže sme na autobus 12:10 ešte zopár minút dokonca aj čakali.
Pampúšik z toho všetkého nejako nevedel zaspať a keď sa konečne zdalo, že by to mohlo fungovať, ozval sa popod naše okná bager odhrabávajúci sneh. 
Boli takmer tri, keď zaspal, vybrala som sa s Tienikom na prechádzku, ale do hory sa mi v tom snehu moc nechcelo, tak sme sa obrátili a vydali sa na druhú stranu, pri starostovcoch som stretla pána starostu so starostom juniorom, tak sme sa chvíľu rozprávali, akurát potom išiel náš sused a starostov bratranec v jednom okolo, tak ich išli odprevadiť, starosta junior úplne nadšený, že tri psy idú s ním. Keď sme boli pri dome, tak sa akurát zobudil Pampúšik, tak mal úplne lepty, že by starosta junior sa chcel ísť k nám hrať, asi hodinu dookola opakoval, že on mu lego nepožičia, ani bager, ani fúrik.
Obliekli sme sa a išli sme sa hrať na sneh. Hádzala som malého na závej a odtiaľ sa šmýkal dole, mal z toho ohromnú zábavu.

Piatok - Ani nemôžem uveriť, že sme tu už týždne. Ráno Pampúšik vybehol do snehu v papučiach za babkou. No skoro ma vystrelo, ale tak čo už. 
Odpratávala som sneh, aby mohli smetiari vybrať koše, keďže v pondelok majú prísť. 
Pampúšik sa zobudil okolo pol piatej a mal super náladu.
Poobede sme robili niečo neuveriteľné :-D odhrabávali sme sneh :-D ale pre mňa je to ešte stále zábava, aj keď ma už od fúrikovania bolia trochu ruky a vykopala som aj Pištíka, tak dúfam, že mi ho pluh nezakope, alebo ak zakope, tak vlastne len zozadu, tak to by som mohla v nedeľu zvládnuť.
Keď som uspala malého, vybehla som ešte pred dom, pozrieť koľko snehu napadlo. Nebolo to také hrozné, ale keď ste ešte pred hodinkou mali čisto, tak nepotešilo veru.

Sobota - Mamina zhodnotila, že už ani neviem, čo všetko jej chýba. Občas mám pocit, že tu už chodím iba na nákupy a vypravila ma spolu s Pampúšikom do Kauflandu. 
Takže sme odhrabali Pištíka za veľkého povzbudzovania od robotníkov z vedľajšieho domu (že tí nešli na víkend domov radšej :-D)
Pampúšik zaspal dosť neskoro, lebo sme sa pomerne neskoro aj vrátili z mesta. Vzala som Tienika na prechádzku a vybrala som sa na druhú stranu, lebo tento pobyt som tam vlastne ešte ani nebola, ale po ceste neustále chodili autá, keďže je sobota a už bola aj dosť tma a som si myslela, že sa aj Pampúšik pomaly zobudí, tak sme ani nešli extra ďaleko.

Nedeľa - Ráno husto snežilo, až tak, že sme sa asi po 10 minútach von vrátili domov, ja statočne premočená. Pampúšik je na šťastie do zimy a snehu vybavený lepšie ako ja.

Tak či onak som si povedala, že v tomto ja šoférovať odmietam a presun späť do Slniečkova som odložila na neurčito (nakoniec len o deň). Už len toto rozhodnutie oznámiť Drahému. Aj som si vypočula, že ale to by sa dalo a že mal prísť po nás (nechápem ako by to pomohlo, keďže nemá šoferák, ale však OK). Proste ja som odmietla skončiť v Televíznych novinách ako vodička, ktorá rýchlosť jazdy stavu a povrchu vozovky a SVOJIM SCHOPNOSTIAM (to hlavne). 
Okolo obeda síce prestávalo snežiť a som si chvíľu aj hovorila, že či predsa len to neskúsim, ale potom si hovorím, že rozhodla si sa, tak to nemeň každú chvíľu.
Na obed Pampúšik povyťahoval moje oznamká, bolo fajn si zaspomínať na ľudí zo SŠ obdobia. Nechýbalo ani to s Otravou, tak som mu ho hneď aj preposlala. Komentár, že prečo mi napísal Nike zo <3 Pepo bol perfektný. Ako to ja mám asi vedieť?  Pobavilo.
Keď sa Pampúšik zobudil, vybrali sme sa sánkovať, najprv na taký menší kopček pred horu, ale tam to vôbec nechcelo ísť, tak sme išli na ten kopec ku kostolu, kde si Pampúšik na jeseň rozbil bradu, čo nám húževnato líčil a aj všetkým okolo, akurát, že tí mu až toľko nerozumeli. Občas má jeho OVR (oneskorený vývin reči)výhody.

Pondelok - Obyvatelia obce pod známym lyžiarskym strediskom a hlavným horským priechodom zo Slovenska do Poľska majú sviatok - NESNEŽÍ!
Boli sme von a potom sme sa viac menej motkali doma, balili, aby som nič nezabudla (ako vždy, nepodarilo sa, ale pokým mám dieťa, kľúče, doklady a mobil, tak je to OK).
Najedli sme sa a vyrazili sme, Pampúšik pomerne rýchlo zaspal, myslím, že už za mestom som ho nepočula nič šomrinkať a tak jazda bola pošušňaníčko (akože bratia a sestry, toto slovo je neskutočne super). Slniečko svietilo, áut bolo minimum, žiadny spolujazdec ma nebrzdil, takže miestami tachometer o 30km/hod viac než by bolo pánom v zelenom ľúbivé (hej ja viem, ale keď tá rovná prázdna cesta k tomu tak zvádza a prisahám na svoju rodinu, že sú to minútky, kedy je cesta rovná a prázdna) a ja už len čakám na nemilý dopis od nich, ktorý ma privedie do reality a smútku, ale miestami proste nedokážem odolať (napriek všetkému som dcéra svojho otca). Túto nádheru mi znepríjemnilo len to, že mi došla voda v ostrekovači a nevedela som ju doliať, ale šťastie v nešťastí, bola som už blízko.
Došli sme domov a tam nikto, Drahý došiel okolo piatej, že ešte musel ísť kúpiť niečo do práce. Ťažko sa mi hrýzlo do jazyka, že my sme prišli po dvoch týždňoch domov a on radšej išiel zháňať niečo do práce. Občas fakt neviem, či je workoholik alebo totálne klame a ani netuším, čo je horšie.
Vyhrala som v aukcii na ebay morskú pannu Dayu za 2 dolláre, to mám radosť :-)

2 komentáre:

  1. Měla jsi u mamky krásný pohodový sněhový pobyt. Co za oznamka jste na střední provozovali?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, snehu kopa, kopa fúrikovania, ale šla by som hneď zas :-)

      Odstrániť

Lúčenie

Na chatu ľadová správa, už mesiac mi spávať nedáva. A aj keď som videla kopu hliny, časť mňa chce veriť, že niekto iný.... V polke bol vzatý...