Týždeň 26. 09. 2023 - 02. 10. 2023

Utorok - Ráno som odviedla Pampúšika do škôlky. Potom som trochu upratala a napísala som personalistke, či nevie, že kedy bude zmluva pripravená. Tak mi odpísala, že v stredu alebo vo štvrtok, že mám zavolať šéfovej, tak som si povedala, že jej zavolám v stredu, že čo a ako. 

Volala som aj mamine, že by sme prišli zajtra, tak bola taká trochu prekvapená, ale myslím, že sa aj tak tešila, len že čo má variť, tak hovorím, že nič, že nech sa netrápi, že my prídeme aj tak až večerom.

Bola som ešte na nákup a potom po Pampúšika do škôlky. 

Nejako sme boli na ihrisku sami, tak sme išli pomerne rýchlo aj domov, aby som ešte dala oprať nejaké drobnosti na zajtra.

Streda - Ráno som vzala Pampúšika do škôlky. Bolo krásne teplúčko na to, že je koniec septembra. Nádherné počasie. Okolo pol jedenástej som zavolala séfke a na 11tu sme sa dohodli, že sa zastavím podpísať papiere.

Vešala som akurát bielizeň, keď išla Romi s malou cez naše parkovisko, tak sme sa chvíľu rozprávali a potom som už vyrazila.

Tých papierov na podpis bolo celkom požehnane, ale tak to k tomu patrí. Tak sme sa dohodli, že v pondelok začnem rannou, tak aby som bola pred 8mou v práci. Tak teda OK.

Cestou späť som sa zastavila u Drahého v práci, aby mi dal nejaké drobnosti pre maminu a potom som išla ešte do Tesca po zemiaky, lebo Drahý hovoril, že oni v robote nemajú pekné.

Potom som ešte čo to požehlila a začala sa baliť.

Išli sme s Drahým po Pamúšika, dobalila som a vyrazili sme k mamine. Cesta bola strašne dlhá, všade niečo opravujú, takže boli kolóny, aj cestou z Keksov na Opičky je cesta 2x riadená semafórom.

Pampúšik takmer celú cestu prespal, keďže v škôlke nespal.

Spať sme išli dosť neskoro, ale s tým som počítala.

Štvrtok - Bolo krásne teplúčko ešte aj tu. Vyťahovali sme klince z takých latiek, ja som potom ošúpala a porajbala zemiaky na halušky. Mamina zhrozená, že koľko som ich načistila, ale nakoniec bola aj rada, keďže jej vnúčik zjedol dve aj pol misky a potom zaspal. Moje bábätko prerastené.

Poobede sme sa boli trochu poprechádzať. 

Boli sme pozrieť aj mačiatka, už riadne vyrástli a potom sme sa zastavili na džúsik v krčme a tam sme sa trochu pohrali, ale iba chvíľku, lebo po piatej sa už dosť ochladilo.

Piatok - Takmer celé dopoludnie sme sa hrali s legom, až sa mamina hnevala, že sme nešli von, že kto vie ako bude ďalšie dni, ale keď Pampúšik má z toho vždy takú radosť. Mamina sa dohodla s tým manželským párom, čo býva v Štiavnici, že by sme ich zajtra došli pozrieť, tak som volala ocinovi, že čo robia, či sú doma, tak keď Pampúšik vstal, vybrali sme sa do Keksov, že sa stretneme pri fontáne, tak tam ešte chalani blbli trochu.

Potom sme išli k tatinovi, urobil nám palacinky, ale Pampúšik nechcel, zjedol len trochu syra a pozerali sme potom Mimoňov, takže naspäť k mamine sme prišli dosť neskoro, že už nám išla volať, či tam neostávame spať a ja že nie nie :-D

Sobota - Ráno mamina zavolala ešte tým kamarátom, či to teda platí a že áno. Zastavili sme sa ešte v Pepcu, aby sme malej kúpili nejaké drobnosti, samozrejme aj Pampúšik dostal omáľovanku a vyrazili sme. Cesta to bola dosť divoká, nespevnená krajnica a každú chvíľu zákruta, ešteže bolo dobré počasie a takmer v celom úseku suchá cesta. V zime a tme by som teda tade len veľmi nerada išla autom.

Úspešne sme dorazili, Pampúšik sa najprv dosť hanbil, pani nám urobila polievku a potom sme sa vydali do Štiavnice na pizzu. Mali tam super pizzériu s obrovským kútikom pre deti, takže tam sa vyhrali, ale potom už začal byť Pampúšik dosť mrzutý/unavený, tak sme odriekli prechádzku po meste, hoci mi to bolo dosť ľúto, lebo v Štiavnici som ešte nebola, ale tak možno niekedy nabudúce. Samozrejme navigácia ma dala cez mesto a krútiť sa tam po tých mačacích hlavách nebolo úplne príjemné, ale zvládli sme to.

Cestou bola hneď tuším za Banskou Belou aj nehoda, boli tam aj hasiči aj policajti, ale to už Pampúšik spinkal a zobudil sa až keď sme prišli naspäť.

Nedeľa - Človek ani nevie ako a už prešiel september a naše dieťatko to zvládlo v škôlke, až sa čudujem (to som vtedy ešte nevedela, čo nás čaká o chvíľu).

Hrali sme sa, pobalila som nás, najedli sme sa a okolo pol druhej sme vyrazili na cestu domov.

Miestami to síce vyzeralo takto, ale na diaľnici to už bolo fajn. Samozrejme, že som prešla odbočku na Hlavné mesto, takže som šla cez Malý Rím a už som z toho bola patrične otrávená, ale nakoniec to bolo fajn, hlavne, že sme prišli domov v poriadku a Pampúšik to celé prespal.

Som zvedavá, čo bude zajtra v práci. Som z toho celá ešte taká, že uff...

Večer som samozrejme nemohla zaspať.

Pondelok - Ráno som sa zobudila krátko po tom, ako Drahý odišiel do práce. Tak som niečo ožehlila, upravila som sa, obliekla, išla som zobudiť Pampúšika a vydali sme sa do škôlky a ja potom do práce a aj napriek tomu, že boli dosť zápchy som prišla asi za 15 minút, len tá spotreba na spojke, no čo už.

V práci pohoda, šéfka ma predstavila kolegyniam. Tá, ktorá ma zaúča, je strašne milunká a stále sa uisťuje, či ma dobre zaúča, je podarená.

Tá, s ktorou tu ostanem čoskoro v kancelárií je taká dosť uzavretá, ale tak čo už.

Prišiel aj šéf skladu, tak to bolo také fajn, s ním potráviť chvíľu času, dal mi tenisky, tričká, bundu, prilbu, rukavice a reflexné pásy. 

Po práci som sa zastavila ešte v Bille, milión ľudí tam bolo, ale tak čo už.

Potom aspoň na chvíľku s Pampúšikom, kým išiel spať. Ja som zaspala s ním a zobudila som sa až uprostred noci.