Týždeň 17. 10. 2023 - 23. 10. 2023

Utorok - Ráno som sa zobudila celá nejaká ubolená. Najradšej by som ostala v teplej posteli. Aj Pampúšik, že aby som nešla, že on ma chce a podobne. Cesta bola dosť upchatá, ale aj tak som prišla takmer polhodinu vopred.

Prišiel Kocúrik a asi polhodinu sme sa rozprávali, akože prišiel kvôli objednávke, ale predebadovali sme mnoho iných vecí. Mi hovorí, či mám ešte bábiky. To bolo také milené, že si to pamätá. Človek by sa utopil v tých jeho modrých očiach, keby nebol dobrý plavec. On by bol taká krásna socha. Ako socha by bol priam dokonalý. Nerozprával by, neplodil by deti, iba by bol. 

Aj jeden zákazník mal dnes také krásne modré oči. 

Inak je tu dnes hrozná nuda. Byť tu do šiestej, tak neviem-neviem. Zákazníkov bolo možno päť dokopy. Už ma ani ten net nebaví. Človek tu má toľko možností premýšľať. 

Kolega zo skladu, čo tu robil, keď aj ja, sa ma pýtal, či je lepšie na výdajni ako v sklade a ja, že v sklade ide lepšie čas, tu to ide hrozne pomaly. Fakt asi začnem čítať knihy alebo neviem. Trochu aj premýšľam, či je dobré, aby sme tu boli dve, že kedy na to dôjde firma, ale ono kvôli tej pracovnej dobe to veľmi nejde inak, lebo kto by chcel mať pracovnú dobu 10 hodín denne každý deň. To by asi nešlo tiež. 

Snažím sa čítať After: Tajomstvo na mobile, ale moc mi to nejde...Kniha je proste kniha.

Doma ma čakali palacinky. To bolo veľmi milé prekvapenie. Pampúšik trochu vyvádzal, ale oproti predošlým dvom dňom to bola lahoda.

Streda - Tak mám narodeniny. Drahý mi "gratuloval" ležmo v posteli, ani mi nepotriasol rukou. Tak krásne narodeniny, Veronika. 

Kocúrik sa zastavil po tú včerajšiu objednávku. Chcela som mu niečo povedať, ale radšej som to nechala tak. Nebolo by to vôbec vhodné. Okrem toho, on má úplne iné starosti. Každý deň v práci. 3 zamestnania. To je tak, keď si niekto "zariadi" život ešte pred 30tkou. 

Lenže, keď ho vidím, vracia sa mi všetko, čo bolo štyri roky dozadu. Ako býval dosť často u nás. ako sa trápil kvôli manželke (dnes už úspešne Exmanželke) a proste všetko to, ako sme sa smiali všetci traja. Áno, akurát, že to bolo pred štyrmi rokmi, od vtedy k nám pribudli dve deti, jedno na každej strane.

Kedy ja už nebudem žiť v minulosti? Možno, keď sa do nej prestanem konečne vracať. Možno ani návrat do Retardu nebol dobrý nápad, ale z nejakého podivného dôvodu som tu. 

Doma mi chalani nachystali kvety, večeru, roládu so sviečkami a čokoládu. Bolo to milé. Hoci sme sa s Drahým dohodli na niečom inom, nevadí mi to. Viem, že proste nemôžem čakať, to, čo by som chcela ja, aby urobil. Prekvapenia sa už nedejú. 

Štvrtok - Zobudila som sa asi o štvrtej nad ránom a asi hodinu som sa nevedela dokašľať, tak som sa rozhodla, že dnes zbehnem na pohotovosť do Pezinka, lebo toto sa mi nechce páčiť a do ďalšej stredy čakať mi nepríde úplne fajn.

Strašne zle je byť v kancelárii s niekým, kto sa s tebou poriadne ani nerozpráva. Tak by som išla späť na sklad. 

Kolegyňa mi dnes ledva pomohla s reklamáciou. Chcela by som ísť domov alebo ani domov. Tam je to tiež dosť na nič. Tamtí dvaja po sebe len hučia. Teda jeden hádže, čo nájde po ruke a druhý za to na neho kričí. 

Viem, kam by som išla. Do jedného konkrétneho domu, do jednej modrej izby. Ani by tam nemusel byť majiteľ doma. 

Alebo by som sa vrátila aj k nám domov, ale domov, na byt, lenže to tiež nie je, to už nie je náš domov. 

Najradšej by som sa vypýtala od zástupkyne šéfky z práce. Podľa mňa by ma aj pustila. Necítim sa vôbec dobre. Ani fyzicky, ani psychicky. 

Kiež by tu bol aspoň jeden normálny človek, s ktorým by sa dalo porozrpávať. Ale najlepšie z toho vychádza Kocúrik, keď si to tak vezmem a ten teda normálny nie je ani náhodou. Krásny? Áno. Normálny? Ani náhodou.

Ale ku mne sa to hodí. Kedy som ja bola s niekým normálnym? Pred 16 rokmi a aj to som to pokazila, no nie, tu by sa hodil úplne iný výraz, proste, doj@bala som to na plnej čiare. Lebo to sa ani inak povedať nedá. 

Bolo tu také malinké dievčatko, hrozne kašľalo. Pripomenulo mi Pampúšika. Mala by som byť doma, s ním.

Kolegyňa akurát hovorí, že jej dcérka chce Monster High. To je milené,

Prišiel mi nedoplatok za poistku na aute. Neviem prečo som si myslela, že som tam mala 7000km, ale vraj iba 5000. Čo mi šiblo? No, nevadí. Možno mi zdvihnú aj tú novú poistku. No, čo už. 

Keď som odchádzala z práce, stretla som pred budovou Kocúrika fajčiť s vedúcim skladu. Bola strašná zima, tak som nadhodila, že čo s tým mieni robiť. Vedúci sa hneď chytil a dobreže sa nezačal smiať. Za to Kocúrik ma schladil, že mi bola ešte väčšia zima. Ok, aspoň viem, že kde je moje miesto. Možno nečkal, že sa sem vrátim. Tak to som nečakala ani ja. Ale ako mi pripomenul Drahý, nikde inde ma nakoniec nevzali. Hej, človek by skoro zabudol.

Vyrazila som teda do Pezinka a čoskoro som aj odchádzala s receptom na ATB. Aj keď CRP mám také hraničné a že ten kašeľ môžem mať aj tri týždne. Aká paráda. 

Zašla som ešte do Tesca, aby som si vybrala lieky a vzala nejaký džús.

Doma bola pohoda, až ma to zaskočilo. 

V Hlavnom meste električka zrazila iba 14 ročného chlapca. Neviem si predstaviť, že by to bol Pampúšik. Proste, že by sa mi raz nevrátil zo školy. Na to ani nemyslieť.

Piatok - Ráno som vstala pred piatou, ale cítila som sa super vyspato. Podarilo sa mi vychystať pomerne skoro, tak jednak chystám len seba a jednak dnes sa Pampúšik asi cítil lepšie, lebo sa so mnou v pohode rozlúčil, žiadne drámy, že idem do práce, dal mi dinobábo a mohla som ísť.

Keď som vstupovala do budovy, stretla som bývalú kolegyňu a tá ma upozornila na kolegyňu z kancelárie, že išla hneď žalovať šéfke, keď som vtedy zabudla vypnúť počítač. Že vraj zase. Dobre, prvýkrát sa mi ho nepodarilo vypnúť, len uspať, nechtiac, nevšimla som si to. A druhýkrát áno, zabudla som. Ale keby to bolo ozaj kolegyňa, tak ho proste vypne a nie hneď ide žalovať šéfke. Veľmi ma to ranilo. 

Keď som potrebovala pomôcť s návratkou (to je tak zložitý a otravný proces), tak som šla za tou babou, čo ma zaúčala, tak hneď na mňa, či sa jej bojím niečo opýtať. Nie, to nie je strach, to je, že ja nechcem. Proste mi to ublížilo a včerajšia pomoc s výdajom reklamácie ma tiež veľmi nepresvedčila o tom, že je dobré sa akokoľvek angažovať viac. Neviem, čo som jej také hrozné za tie tri týždne urobila. Cítim sa tu hrozne. Kým tu bola tá baba, čo ma zaúčala, tak to bolo fajn, ale teraz, keď je vo vedľajšej kancelárii, tak mám chuť to zbaliť a ísť niekam, ani neviem kam. Keď si vezmem, ako nám bolo na sklade super, dobre, aj tak boli občas otravné baby, ale väčšina bola úplne super a na našej zmene nebol vôbec žiadny problém. Srba aj Liptáčka sú úžasné žienky, aj chalani boli super. Kiež by som mala niečo lepšie. Lenže toto je super. Nič tu v podstate nerobím a ešte by som za to mala dostávať krásne peniaze. No, uvidíme, keď príde prvá výplata, že aké peniaze to budú.

 Kolegyňa išla upratovať sklad. Asi chce byť za chrumkavú. Nepovie nikdy ani slovo, keď niekam odíde. Hlavne, že mne povie, že jedna tu furt musí byť. Tak potom ako to, že hneď išla žalovať šéfke. Teraz tu bol pán, ktorý platil poukážkami a zle sa mi to nahodilo, na šťastie, že správna suma, ale tak bola tu hneď šéfka a všetky baby a bolo to také trápne. To vážne očakávajú, že budem všetko na prvýkrát robiť dobre? Že mi niečo raz ukážu a ja to už urobím správne? Fakt?

Sobota - Dopoludnia sme boli v Grobe v tom akože nákupnom stredisku. Mal tam byť aj Dráčik, ale nebol, ale aj tak to bolo fajn. Pampúšikovi je už očividne lepšie. Bol dnes taký, že chcel jednu hračku v Pepcu, ale dal si úplne v pohode vysvetliť, že dnes ju kupovať nebudeme. Chvíľu síce vyzeral, že bude plakať, ale zvládol to úplne v pohode. Som na neho taká pyšná.

Keď sme prišli, chcel ísť na ihrisko, tak Drahý urobil polievku a potom mi povedal, že ide do krčmy za jedným pánom, tak si hovorím, že OK. Neskôr mi volal, že ide ešte do roboty. OK. Pampúšik bez problému zaspal a tak som mala dosť priestoru sama pre seba. 

Keď sa Pampúšik zobudil, tak sme sa hrali a potom chcel pozerať Shreka, lebo videl v ukážke Kocúra v čižmách a mne nedošlo, že v tomto diely vôbec nie je.

Medzičasom prišiel Drahý a urobil halušky, tak sme sa navečerali. Potom Drahý zaspal v obývačke, tak som Pampúšika umyla, dala mu lieky a ešte sme si pozerali staré fotky a videá na mobile a ani som si neuvedomila, že je pol desiatej. Nevedela som spať. 

Čítala som si After a to asi nebol úplne super nápad, lebo sa mi vyrojilo neskutočné množstvo spomienok a tie spomienky vyvolávali ďalšie a ďalšie spomienky.

Skoro som napísala PP a Migovi tú istú otázku. Na moje preveľké šťastie som sa zastavila. Pri oboch.

Nedeľa - Počula som Drahého v noci kašľať a ja sama som mala niekoľko záchvatov kašľa. Ráno som s Drobcom pozerala Kocúra v čižmách na mobile. Potom vstal aj Drahý a trochu sme poupratovali a objednali sme si veľkú rodinnú pizzu, keďže som mala na ňu chuť. Dojedli sme hráškovú polievku. Pampúšik nechcel spinkať, tak som to krátko po druhej vzdala a krátko na to mi napísala aj Susan, či nepôjdeme na prechádzku. 

Išli sme najprv na autíčkové ihrisko, ale chalani sa chceli hrať veľmi vo vode, tak sme si spravili takú menšiu prechádzku, bolo to moc fajn.

Prišli sme domov už sa pomaly stmievalo, večera, vaňa a Pampúšik zaspal do pár minút. Pozerali sme potom s Drahým Transformerov, ale mňa to nebavilo, hoci to bol zrovna diel, ktorý nemám až taký opozeraný, tak som išla do spálne a čítala som si. 

Veľmi veľa spomienok vo mne tá kniha vyvoláva. No čo už.

Pondelok - Ráno som sa zobudila tesne pred šiestou a došlo mi, že Drahý ešte nešiel do práce. Tak som ho šla zobudiť, aby nemeškal veľmi veľa. Potom som sa šla osprchovať a ostala mi taká zima. Nechápem, prečo znova nekúria. 

Do škôlky sme prišli celkom v pohode, Pampúšik ani moc neprotestoval. Dokonca budú mať v škôlke fotenie o mesiac. Tak som ho zapísala. Snáď nebude vtedy opäť chorý. 

Do práce som vyrazila síce dosť neskoro, ale prišla som na čas, ale nabudúce radšej vyrazím už o deviatej.

Asi po hodinke prišla za mnou zástupkyňa šéfky, že jej písala personalistka, že nemám nejaké školenie a že mám ísť za ňou hore. Tak sme spolu odišli a hore ma usadila do malej zasadačky a povedala mi, že nejde o žiadne školenie, tak som si myslela, že idem podpísať výpoveď. Netušila som síce, čo by som urobila/neurobila, ale však v skúšobke mi nemusia ani hovoriť dôvod a potom začala, že si všimla, že sa s kolegyňou s kancelárie nebavíme a že či sa niečo stalo a že ako sa mi páči, že kým ma tá druhá kolegyňa zaúčala, že som bola taká vysmiata, že jej prišlo, že som do kolektívu zapadla rýchlo a že od kedy je v ich kancelárii, že je tu ticho.

Tak som sa jej to snažila vysvetliť z môjho uhla pohľadu ako som len vedela. Neviem, či som ju presvedčila, že je to v pohode, akurát sa nebavíme a že ja vlastne tiež neviem vôbec prečo. 

No, potom som potrebovala pomôcť s jednou vecou a išla som za ňou, takže som to moc nezvládla, lebo som jej povedala, že po pracovnej stránke je to v pohode. 

Mám pocit, že by som to mala zabaliť. Možno nebol dobrý nápad sa vracať. 

Volal mi Drahý, že sa pýtal vedúceho, prečo dal inzerát na druhého údržbára, či ho chce vyhodiť alebo že či bude musieť potom chodiť na 12tky, aby bol pokrytý aj víkend a že nie, že má toho veľa a že jeho chce presunúť na inú pozíciu. Tak som zvedavá, ako to dopadne. Ja už fakt nedokážem nikomu a ničomu veriť. Kto vie prečo....

Ešte hodinka a kolegyňa odíde. Potom to už pôjde rýchlo, tá posledná hodinka a pol. Možno uvidím aj Kocúrika, aj keď si nie som istá, či chcem. Tiež sa mení jeho správanie ku mne zo dňa na deň. V utorok a stredu bol taký úžasný a štvrtok ľadová sprcha. 

Profesor je v stovežatej. Strašne rada by som tam bola s ním. Naposledy som bola pred 6,5 rokom. Ak si dobre pamätám. 

Prišla reklamantka, baví sa s kolegyňou po maďarsky. Čoraz častejšie mám pocit, že tento jazyk mi chýba. Jazyk mojich predkov. Prečo ma ho nenaučili? 

Okolo piatej prišla kolegyňa zo skladu a podarilo sa mi pokaziť niečo na jej objednávke, tak to zástupkyňa musela dlhšie riešiť, ale vyriešila. 

Ešte 3/4 hodiny. Chcem už ísť. 

Doma to bol úplný chaos. Malý začal hádzať zase, čo mu prišlo pod ruku. Tým dreveným pexesom trafil aj roh TV, ale na šťastie sa jej nič nestalo, aspoň myslím, nezapínali sme ju. Ale najviac išiel hádzať do Drahého, proste chcel sa s ním hrať, lenže ten po ňom len hučal. 

Radšej som sa do toho nestarala, aby som zase nebola za tú zlú, ale aj tak som dostala vynadané. Proste ať dělám, co dělám, pořád je to špatně. 

Podarilo sa mi Pampúšika prehovoriť aspoň do vane a potom to už bolo o niečo lepšie. Ale aj tak to bola náročná hodinka a pol.