Týždeň 10. 10. 2023 - 16. 10. 2023

Utorok - Ráno sme si trochu prispali, Pampúšikovi sa vôbec nechcelo vstávať, čo sa mu ani nečudujem, celú noc zle dýchal. Dala som mu Solmucol, tak snáď sa mu trochu uľaví.

V škôlke takmer každé dieťa pokašliavalo, ktoré tam bolo, tak som už nemala ani moc výčitky. Akože ja tých rodičov chápem, možno to majú podobne ako my, že akurát sú  skúšobnej dobe tie maminky alebo tak niečo. 

Pampúšik sa opäť hneď po príchode do triedy rozplakal. Bolo mi ho tak ľúto.

Včera večer v posteli hovoril, že ho deti strkali a že padol, keď som sa ho opýtala, že ako došiel k jednému zraneniu, tak som ostala taká ako obarená. Drahý hneď, že on sa na to opýta pani učiteľky, tak som veľmi zvedavá, že ako toto chce poriešiť. Celkovo mi od nich chýba komunikácia. Neviem. Najradšej by som si s nimi nejako dohodla schôdzku, lebo ako toto sa mi už prestáva páčiť, že ho posielajú do kúta, potom, že ho iné detičky strkajú. Celé je to také, že človek ani nevie, čo sa s jeho dieťatkom deje. Neviem, či jedol, či spinkal, koľko spinkal. Dodnes som sa ani nedozvedela, že čo robí učiteľka s tými deťmi, čo nespia. Niekedy mám pocit, že ani tie dve učiteľky spolu nekomunikujú. Kiež by som mala viac peňazí a mohla ho dať do nejakej škôlky, kde je ich menej a kde človek má aspoň nejakú predstavu, že ako to tam vyzerá.

Je mi z toho celého dosť mizerne. Akože je mi jasné, že v súkromnej škôlke by viac riešili kašlík a soplík, ale aspoň by to bolo lepšie, teda aspoň dúfam. Na viaceré tie škôlky sú super recenzie, aj kamošky boli spokojné.

Tiež nechápem, že učiteľka tie plačúce detičky vôbec neriešila. Akože mne to nedalo a to som aký odľud. Ono, ja chápem, že nemôže chlácholiť 20 detí, ale tak toľko ich to asi ani nepotrebuje. Neviem. Je mi z toho proste blbo.

Nejako dúfam, že sa to celé ešte nejako spraví. Predsa len ešte sú tam krátko, čo je to šesť týždňov. Možno budú mať budúci rok iné panie učiteľky. Možno to bude o niečo lepšie.

V práci totálna nuda. Som zvedavá ako sa zmení jedna kočka, keď bude vlastne robiť robotu, ktorú teraz robí šéfka, keď pôjde už na materskú. Kto vie, či ja tu vôbec prežijem skúšobnú dobu. Možno pomôžem cez sezónu a potom papá. Uvidíme.

Streda - Ráno som volala Drahému, že malý má kašeľ a teplotu, tak prišiel domov. Zaviezla som chalanov k poliklinike. Samozrejme som zabudla, že sa tam nedá prejsť kvôli prerábaniu hlavnej cesty, takže som tam išla ako úplný dilinko.

Drahý mi potom volal, že povedala doktorka, že to, čo mu dávame, je super a že v pondelok by mohol ísť do škôlky.

V práci strašná nuda. Vydržať to do šiestej je malý zázrak. Ako hej, od tej štvrtej do šiestej je to celkom fajn, to utečie rýchlo, ale inak si sem do sezóny asi začnem nosiť knihy alebo čo. Lebo inak fakt neviem.

Poobede som sa vybrala do Tesca. No to bol teda nápad. Tam milión ľudí. Čo majú všetci výplaty 10teho alebo čo?

No, kvôli pár veciam som na tej pokladni strávila asi 20 minút. 

Štvrtok - Ráno ma Pampúšik vôbec nechcel pustiť do práce. Stále mi opakoval, že chcem ťa, nechoď a úplné plače a Drahý nie, že by ho zobral k sebe, tak ho tam nechal, aby ma zdržiaval. Ťažké ráno.

V práci pohoda, dnes som bola poslednú hodinu a pol sama a zvládla som to. Však bola tu zástupkyňa šéfky, keby niečo, ale nič nebolo.

Piatok - Pampúšik opäť ráno úplné plače, že on chce byť so mnou doma a podobne. Proste ťažké odchody, ale Drahý mi potvrdil, že o chvíľku po odchode je už v pohode. 

V práci bolo fajn. Akurát, že som tiež začala kašľať a sopliť, zrejme som to chytila od malého, takže sa "teším".

Večer som sa pýtala Drahého, že ako to vidí na budúci týždeň s Pampúšikom, že mne sa teda vôbec nezdá, že by sa mu ten kašeľ zlepšoval a on, že veď už toľko nekašle, že to sa cez víkend spraví a že v pondelok zrejme pôjde do škôlky. 

Osobne si nemyslím, že to takto bude, ale hádať som sa s ním nechcela.

Sobota - Všetci traja sme boli nejakí nevyspatí a nič sa nám nechcelo, ale Drahý chcel ísť na veľký nákup. Nezdalo sa mi veľmi vhodné, aby traja nachcípaní ľudia sa premávali po supermarkete, ale nemala som síl sa s ním o tom dohadovať, tak sme vyrazili do Kauflandu. Keďže prerábajú hlavnú cestu, tak sa zmenilo dopravné značenie a skoro do nás vpálila nejaká kočka, keďže aj napriek aspoň 10 tabuliam si nevšimla/odignorovala, že už nie je na hlavnej ceste a mala by mi dať prednosť. Ešteže nikto za mnou nestál a ubrzdila som to. 

V Kauflande je teraz akcia, že keď nakúpite za 30€, máte možnosť si zobrať sáčok Lega za zvýhodnenú cenu, tak u nás skončili rovno tri balíčky. 

Nízkozdvižnému vozíku sa proste nedalo odolať. 

Takže som ho potom samozrejme musela postaviť a bol hit celé popoludnie. 

Ďalšie dva sáčky Drahý rovno odložil, takže presne netuším, ktoré to sú, ale nejaká Duplo veľryba a City policajná motorka. Netuším, aké ďalšie mali, lebo sme tam boli na rýchlo ešte od pokladne, tak som nechcela zdržiavať.

Volala som aj s maminou, tá išla akurát k starkej.

Pampúšik bol nevybehaný, takže ak nemal záchvat kašľa, tak behal po obývačke, skákal, hádzal veci a podobne, takže úplné nervy som už mala. Drahý musel ísť na chvíľu aj do práce, to bolo úplne super, proste nádhera nad nádhery. Vynikajúci víkend, až sa človek tešil naspäť do práce.

Nedeľa - Byť chorá s dvomi chorými chlapmi doma je super. Fakt sa z toho strašne teším. Dnes došiel Drahý s tým, že zavezieme Pampúšika buď k mojej mame (ktorá nie je doma) alebo k jeho mame. Vravím super nápad a reku k doktorke s ním pôjde kto. A či je dobré teraz do prerábky niesť choré dieťa, neviem.

Ja som sa hrala s Pampúšikom a Drahý urobil halušky a potom išiel do práce, že na chvíľku, ale to som vedela, že príde až večer, tak aj bolo. Už som absolútne nevládala, Pampúšik strašne furt kričal, jačal, teraz má novinku, že začne tak jačať, že sa čudujem, že na nás sociálku nezavolajú, Drahý z toho samozrejme na prášky, dal mu po riti, to sa rozreval ešte viac. No proste pohoda klídek na večer.

Zaspala som ani neviem ako.

Pondelok - Pampúšik ráno úplne, že on už nechce byť s tatinom doma, že mám ostať ja a že nemôžem chodiť do roboty a podobne. Psychicky je to pre mňa veľmi náročné, aj keď viem, že sa o chvíľku upokojí. Ale tie plače sú pre mňa dosť nepríjemné.

Drahý išiel potom s Pampúšikom opäť k doktorke. Tak dostal ATB Klacid, že to mu už určite zaberie. Obávam sa, že či by sme si po ATB nemali ísť aj my s Drahým k doktorke. Asi si pôjdem dať pichnúť CRPčko do lekárne, lebo k doktorke by ma síce šéfka asi aj pustila, ale nevyzeralo by to najlepšie. Už nech je táto skúšobná doba za mnou, ale to sa ešte načakám, keďže začínam tretí týždeň.

V práci celkom pohoda. Ranná príjemnka bola na 30 položiek, z toho dobrá 1/3 boli objednávky zamestnancov.

Na chodbe som sa stretla aj s Kocúrikom a kým nemusel ísť nakladať auto, tak sme potom trochu pokecali v kancelárii. Hneď mi porozprával, že už nie je ani s tou druhou babou, čo s ňou má dieťa. Tak si hovorím, že úplne super, že druhý Boris Kolár, každé dieťa si zaslúži vlastnú mamu. Ešte keby mal aj toľko peňazí ako bývalý predseda parlamentu, ale to asi nie. 

Ale bolo to fajn trochu sa popozerať na pekného chlapca. 

Spísala som v robote aj dve reklamácie, tak snáď dobre, lebo pohnevať si hlavnú reklamantku nie je extra dobrý nápad. Pamätám si ešte naše zoznámenie po zlúčení firiem a nebolo to príjemné. 

Inak pohoda. Po práci som na parkovisku opäť stretla Kocúrika, niečo opravoval v aute, ale som sa ponáhľala, lebo som išla ešte do Tesca. Na šťastie tam nebolo až tak veľa ľudí ako minule. Vzala som nejaké pečivo a plienky a hajde domov.

Pampúšik mal striedavo fajn náladu, hrali sme sa a striedavo úplné kriky, plače. Začal potom hádzať vecami, Drahý stále telefón v ruke akoby to bol národný poklad. Si moc neviem predstaviť tie ich dni, keď sú stále sami doma.