Týždeň 24. 10. 2023 - 30. 10. 2023

Utorok - Ráno som vzala Pampúšika do škôlky. Išiel celkom ochotne. Bol tam piaty. Chlapci sa hrali spolu a jediné dievčatko bolo pri pani učiteľke. Pampúšik išiel opäť tam dozadu si sadnúť na také veľké kocky, ale nevyzeral, že plače, aspoň kým som tam bola.

Doma som si urobila kávu, upratala to najdôležitejšie a zašla som si k Tescu po zásielky. Bábika je nádherná. Úplne ma ochromila. 

Bol tu dispečer a mi nešiel nejako systém a mu hovorím, že môj prvý zákazník a nejde mi to. A on: takže som tvoj prvý dnes? 

Tak mu hovorím, že nepokračujme v tejto debate, lebo to neznie dobre. Tak sme sa schuti zasmiali. Dnes je úplne iný deň ako včera. 

Dokonca sme prehodili pár viet s kolegyňou. Akože väčšina bola pracovných, ale došlo aj na tému hudby v rádiu. Wau. 

Myslím, že kolegyňa sa bojí o tatina, lebo v piatok spomínala, že má ísť na operáciu a dnes, keď telefonovala, tak som počula apa a operáció a termín. Teda, to minimum, čo som dokázala pochopiť z tej záplavy maďarských slov a pár slovenských, veľa tiež nadávala.

V tom rádiu hrajú dnes takú dobrú staršiu hudbu. Britney, Metalicu a proste také pesničky, ktoré poznám. 

Zasmiali sme sa s kolegyňou, keď odfrngla lienku priamo do pavučiny a rozbehol sa k nej taký mikro pavúk. Mám pocit, že dnes sme prehovorili viac slov ako za celý minulý týždeň. Mám takú radosť. Mám chuť objať vesmír. 

Rozprávame sa. Naozaj sa rozprávame, aj o osobných veciach. A keď prišli baby z vedľa, tak sme sa tak nasmiali. Tento deň sa zapíše do histórie.

Tento deň, resp. tento dátum síce už v mojej osobnej histórii je štvrtý rok. Presne pred štyrmi rokmi som si našla dve čiarky. Ešte dnes sa vidím ako so Sluhom plačem, že som si pokazila život a čo teraz budem robiť. Ako rýchlo to prešlo a potom prišla láska. Na prvý pohľad. To bitie srdiečka. 

Chvíľu som kecala s vedúcim z HD, že kto z mojich obľúbencov ešte robí. Moc ich teda už nezostalo, ale tak od zlúčenia sú to koľko 5 rokov? Myslím, že 5. Alebo možno 6. Lebo to bolo rok na to, ako Drahý prišiel do BA a to bude sedem v máji, tak asi 6 rokov. 6 rokov v Retarde je ozaj dosť :-D

Streda - Ráno som išla s Pampúšikom do škôlky a predo mnou pani, že jej synček prekonal piatu chorobu, tak hneď skontrolovala aj Pampúšika a nepáčil sa jej taký výsyp, čo mal na trupe. Ani mne sa osobne až tak nepáčil, ale myslela som si, že len niečo zjedol a tak. No učiteľka nás pre istotu poslala k doktorke, tak som išla. Volala som aj Drahému, že teda zrejme dnes bude musieť byť doma. 

Doktorka ma úplne zglbala, že prečo sme ho dali do škôlky, že mal byť ešte doma, že to má z toho, ale že piata choroba to teda nie je. Tak sme sa zvrtli domov, chvíľu sme sa bavili ešte s Drahým, ten vytočený do nepríčetnosti, že však jemu dala OČRku len do 20teho a tak. Ale ostal s ním doma, že bude chodiť možno poobede do roboty a ráno. 

Napísal mi PP. Ani netuším, že prečo som mu odpísala. Toľko rokov ho mám zablokovaného na FB a zrazu mi príde správa od neho na IG. Podľa prezývky som na 90% vedela, že je to on. V rámci toho, že som mu v noci zo soboty na nedeľu skoro napísala, zdalo sa mi to ako neskutočné znamenie. 

Písali sme si len pár minút, keď začali hrať Kým ťa mám. Akože vážne? Kým ťa mám

Akože veľa pesničiek sa mi s ním spája, ale táto úplne najviac. Sedeli sme v pizzérke a on sa ma na ňu opýtal: Nepoznáš klasiku?  Práveže poznám. Kým ťa mám. A to som vtedy ešte netušila, ako veľmi som sa do neho zaľúbila a ako veľmi mi zmení život. Nedával mi nádej na nič viac než chvíle rozkoše, keďže mal oficiálnu partnerku a ešte kopu neoficiálnych. Ale vtedy v tej pizzérke, keď sme sa vzájomne provokovali s fajčením, mi to bolo dosť jedno. 

Písali sme si celý deň, aspoň lepšie prešiel čas o mnoho rýchlejšie. Čítala som si pomedzi jeho správy After3, čo samozrejme umocnilo náladu medzi nami. 

Pospomínali sme na "staré dobré časy" a samozrejme, že sa spýtal, či ho chcem vidieť aj na živo. Ofšem, že chcem, ale nie je to také jednoduché a samozrejme sa ma opýtal, prečo som sa nezastavila vtedy, keď sme sa videli v Terminály. No, myslím, že prvýkrát som sa zdržala za ruku so svojim mužom, takže to by asi nešlo a druhýkrát som si tuším ani nebola plne istá, či je to vôbec on. Na to mi napísal, že on ma potom hľadal.

Drahý musel ísť do práce, keď som prišla domov, ale bol len na chvíľu, krátko po deviatej už bol aj doma.

Štvrtok - Chalani teda ostali doma a ja som vyrazila do práce. Bolo dosť plno, musela som dávať veľký pozor, ale medzi tým som aspoň dokázala napísať pár slov PP. 

Dokonca mi tesne pred začiatkom zmeny volal. Bolo to také opojné počuť opäť jeho hlas. Tú jeho jednoduchosť žitia. 

V robote boli takmer všetci v našej kancelárii a tie reči. Uff, príliš veľa hormónov. 

Potom mi PP napísal, že má 6 rokov vzťah s o 12 rokov staršou. Úplne ma to dostalo. Keby sa ma ešte niekto cez víkend spýtal, či sa rozplačem kvôli PP, tak sa zasmejem. Koľko citu môže v človeku ostať po 6 rokoch? Očividne veľa.  (Keď to teraz píšem je mi zo seba na blití, keďže dotyčného záujem trval presne 4 dni). 

Dokonca mi ráno volal, bolo to také dokonalé, počuť ten hlas. Však volaním to celé začalo. Ako si odo mňa neustále pýtal telefónne číslo, dokonca si ho pýtal aj od jeho šéfa. Pamätám si, ako s tým prišiel za mnou a ako som mu síce na firemný mobil, ale volala u maminy a ako sme sa potom stretli. A na druhý deň znova. 

Samozrejme mi prezradil veci, ktoré som ani nechcela veľmi počuť, ale dokonca mi prezradil aj meno slečny Jáj. Nie že by na tom záležalo. 

A to jeho extrémne sebavedomie, ktoré vlastne krásne odráža, že si je sebou tak neistý:

Chceš tvrdiť, že po tých rokoch stále chceš len jednu jedinú osobu a to mňa?

Tak toto ma vystrelilo do vesmíru. Nie, to vôbec tvrdiť nechcem, lebo to nie je pravda. Chcem len niekoho, kto by ma ľúbil tak ako ja jeho, ale s mojou psychopatickou povahou sa to asi ani nedá, ale potom som dostala krásny kompliment:

Tak ako ťa poznám ja, tak sa snažíš ňou byť ako najlepšie vieš (matkou tisícročia). To ma strašne dojalo, keďže ani otec dieťaťa nevidí moju snahu. 

V tých pár hodinách som patril len tebe. Tak to je zhrnutie úplne najvýstižnejšie. Akože človeka vlastniť aj tak nemožno, ale zároveň to ľudia tak veľmi chcú. Chcú niekomu/niekam patriť a chcú, aby niekto bol ich: moje dieťa, môj partner, moja robota, moji rodičia, moji súrodenci. Moje, moje, moje a reálne nič nikoho nie je. 

A zase až taká zlá nie si...Veď si mala napísané litánie a neposlala si jej to...A na čo? Nepomohlo by mi to. To som nechala na inú :-D Ja sa len potrebujem vypísať, potom je už dobre. Aspoň na chvíľu.

Ale všetko to okolo, čo sme páchali bolo mega a vďaka tomu mal ten sex potom zmysel...Tak lepšie by som to nevystihla ani ja. Bolo to mega. 

Čiže keby ma máš pred sebou, tak povieš aj to, čo nevieš...Milujem tú jeho drzosť a hrané ego. Proste sa na tom bavím neskutočne. Milujem tie doťahovačky, keď mu niečo nechcem povedať. 

Dievčatko, hráš hrdinku teraz...ale keby ma máš už pred sebou, by si ináč rozprávala....

Vlastne ani neviem, aké by to bolo, mať ho znovu pred sebou. Tých pár momentov, keď som ho videla v Keksoch, som si to nestihla poriadne ani uvedomiť. 

No ver, že raz sa to stane ... No, raz asi áno, ale kto vie, kedy to bude a potom uvidíme, čo bude, či sa vôbec pozdravíme.

Išiel na dolniaky. Tak by som šla s ním. Šla by som na cintorín za starkým. Aspoň na chvíľu, síce by som na hrob asi netrafila, ale to sa dá tuším vyhľadať. Naposledy som tam bola so starkou a strýkom a mojimi chalanmi. Pamúšik to potom rád spomínal, že sme pálili sviečky.

Celú noc som sa prehadzovala. Pršalo.

Piatok - Ráno stále pršalo. Volal mi Drahý, či prídem po neho do práce, keď tak prší, tak si hovorím, že jasné, prečo by som neotočila diaľničnú cestu 3x :-D 

Keďže sme sa vychystali moc skoro, zašla som ešte do zásielkovne pri Tescu po balík a na chvíľu som volala s PP. S Pampúšikom to bol síce hovor za milión, ale aj tak bolo skvelé ho počuť.

Ale už sa ti nemusím tak páčiť ako vtedy keď si videla aj rebrá...Velice vtipné. Ako keby na tom záležalo. Telo je jedna vec, ale sexeapeal s tým až toľko nemá. 

Ráno v robote nešli systéme, lebo v noci prebehla nejaká aktualizácia, takže som si musela všetko naištalovať a nastaviť znova. Nevadilo by mi to, keby sa zástupkyňa neprišla každú chvíľu opýtať, či už to ide, ale vlastne ani to mi nevadilo.

Nežný je niečo, čo nie som najradšej....Vážne? To ma ale prekvapuje. 

Chcel mi zavolať, tak som vybehla von, poslal mi dokonca na seba číslo. Možno jedno z mnohých, ale v podstate je mi to fuk. Vonku bola ale nechutná zima, tak som sa zastavila v prázdnej kuchynke, tam so sa neskôr zrazila s jeho bývalým šéfom. Bolo to také zaujímavé.

Dookola sa ho pýtam, prečo mi vlastne napísal po toľkých rokoch, ale poznám ho, to mi povedať nechce. A keď nechce, tak nepovie. Jeho tvrdohlavosť je ešte horšia ako to jeho akože-ego. 

Inak to šlo dobre. Po práci už Drahý nemusel do svojej roboty. 

Celú noc som sa budila a striedavo som zaspávala v obývačke a striedavo v spálni. Pomedzi to so si ešte čítala After4.

Sobota - Ráno som bola samozrejme dosť nevyspatá, ale cítila som sa celkom fajn. Osprchovala som sa a Drahý volal Pampúšika s ním na poštu, ale nechcelo sa mu, tak sme sa hrali doma.

Ty si bola posledná, na koho som myslel...Radšej sa nepýtam pri čom. 

Celý deň mi prešiel akoby v hmle. Boli sme v obchode, boli sme sa prejsť, ale ja som bola duchom niekde úplne inde.

Nedeľa - Menil sa čas, takže som vstala pred siedmou a už ma čakalo dobré ránko na displeji telefónu, čo tak ostro kontrastovalo s tým, aké dobré ráno mi spravil Drahý, keďže bol velice milí na nás oboch aj s Pampúšikom už od samého rána.

Ale som zvedavý, keď sa raz stretneme, ako si budeš vychutnávať ten pocit, že som zase pred tebou...Tak to by úprimne zaujímalo aj mňa. Podľa mňa sa na teba poriadne ani nepozriem, ako veľmi sa budem hanbiť. Hľadala som, či mám ešte nejaké fotky nás dvoch, ale žiadne som nenašla, asi som ich vymazala, keď som sa nahnevala. Našla som síce kopu iných fotiek, hlavne Ex a na blogu som dokonca našla listy, ktoré som imaginárne posielala tej PP frajerke. 

Drahý išiel poobede na pivo a ja som si pozrela After 4. Oproti knihe to bol slabý odvar. Kopa vecí je tam úplne inak, ale pozerať sa to dalo. Tak na Heroa sa dobre pozerá.

Hlavne, keď mu nakreslia tetovania Hardina Scotta. 

Pred obedom som vybehla na aute do Lidlu, ale strašne sa mi chcelo šoférovať, tak som si zmyslela, že sa vrátim cez diaľnicu domov, avšak prešla som výjazd, takže som vyšla pri Grobe, ale tam som zle odbočila, takže som sa ocitla na starej ceste, takže som bola dokopy preč možno aj hodinu. Nikto nič nepovedal. Tak možno by som mu nechýbala ani keby som bola preč pár hodín. Škoda, že PP je až v Keksoch. Keby bol bližšie. Mala by som sa spamätať, toto je horšie ako pubertiačka. Ako z nejakého zlého románu.

Hamty ma večer riadne schladila, že na čo by mi bol taký chlap (ček). No, na nič. To má pravdu. To sa musí nechať.

Chvíľu sme si volali a prezradil mi, že teraz býva na rovnakom sídlisku, na ktorom som žila 18 rokov, dokonca na rovnakej ulici len o pár vchodov ďalej. 

Ešte stále si chcem nahovoriť, že toto je len tak? Neviem. Mám z toho toľko pocitov, že je to až divné. Neverím na náhody, ale ešte som neprišla ani na to, prečo som opäť v Retarde, potom do toho príde PP. Čo ma ešte čaká? No tak život, čo mi chceš povedať?

Keď prišiel Drahý z piva, ak vôbec bol na pive, začal provokovať, že ako mi on pomáhal po pôrode, ako sa o nás bál a takéto hovadiny. Snažil sa vyprovokovať hádku, ale nedala som sa. Radšej som sa šla prejsť okolo jazera. 

PP bol už taký divný, ani moc nepísal a neviem, asi ho to prešlo. Čo už. Pred pár dňami som ani netušila, že vôbec existuje, tak to až tak nevadí. 

Aj Drahý s Pampúšikom išli von, na cintorín. Vrátili sme sa takmer v rovnakom čase a začal zase provokovať, ale teraz pre istotu Pampúšika, že či nechce sestričku alebo bračeka. Na šťastie ten ho schladil, že nie, ale potom povedal, že by sestričke požičal motýlika. To je tak úžasné dieťa. 

V noci som toho opäť moc nezaspala. Všetko mi to išlo v hlave. 

PP sa ma pýtal, či v stredu nejdem do Keksov na hroby. No, to teda nejdem, keďže my tam nikoho pochovaného nemáme a ešte mi napísal, že pár minút by si na mňa našiel. Pár minút? Jasné, že budem šoférovať dve hodiny tam a dve hodiny naspäť kvôli pár minútam. Akože som dosť cvok, ale až taký nie.

Aj keď on to pre mňa spravil, ale nebolo to na pár minút a stálo ho to určite viac času, keďže išiel vlakom. Ale to bolo dávno a hlavne, vtedy som bola slobodná a bezdetná.

Pondelok - Ráno mi PP napísal, či som rozmýšľala nad tou stredou a áno rozmýšľala a potom mi napísal, že aby sme sa na nej nedohadovali, že nevie, čo povie doma. Tak mi to prišlo také, že uvidíme, ako to bude na Vianoce. Pff. Poznám to, Vianoce prejdú ako nič, to je prvá vec a druhá je to, že tam budem aj s chlapcami, takže čo potom poviem ja? Že idem na povianočné nákupy do zatvorených obchodov? Alebo?

No a potom mi napísal na tú stredu, že tá jeho ešte nevie, či niekam ide a ak aj pôjde, či ho nebude chcieť zobrať so sebou, takže asi tak...

No, tak to asi fakt necháme tak a bude pokoj. Tak by to bolo asi najrozumnejšie. Aj som mu napísala, že či sa chce vrátiť to ignoru, keď mi píše také ľadové sprchy.

Šéfka napísala, že si berie nečakane PN. Jaká paráda. Nie, že by mi vadila, ale kto už nie je rád, keď šéfka nie je v práci.

Poobede mi napísala Susan, či nenapíšem chlapcom, či nepôjdu von, tak som Drahému poslala jej číslo, nech sa dohodnú, lebo riešiť to cezo mňa je také. Keď som prišla, tak som sa k nim pripojila, akurát sa chystali na prechádzku po sídlisku. Tak mi to dobre padlo, trochu sa prejsť. Škoda, že sa kvôli zmene času tak rýchlo zotmelo.