Utorok - Ráno bola zápcha už pri prvom kruhovom objazde, ale prišla som na šťastie na čas do práce. Dokonca som stretla aj kolegovcov z mojej ex zmeny zo skladu, to bolo tak milé.
Asi po hodinke, čo som bola v práci, prišla po mňa tá slečna, čo so mnou robila pohovor, že či s ňou pôjdem robiť školenia BOZP a OPP, tak som šla.
Ostala so mnou v kancelárii, urobila mi kávu (bola hnusná a silná :-D to sa nezaprie ten, kto pije iba nesku :-D) a dokonca sme si potykali. Testy som urobila na prvýkrát, čo som bola milo potešená.
Inak bola celkom slušná nuda. Nastavili sme už všetky programy a už fungujem pod svojimi prihlasovačkami.
Pampúšik ráno nechcel ísť do škôlky, ale vychystali sme sa pomerne skoro a bolo to fajn. Len by teda mohol aj spinkať v škôlke. Neviem prečo tam tak odmieta spávať.
Zaparkovala som a volala som chlapcom, že kde sú a že idú akurát z Billy, tak som im išla oproti a dali mi spraviť aj kľúč od bytu a vchodu, keďže som nechtiac kľúče nechala u maminy. Dokonca som dostala aj prívesok so štvorlístkom. To bolo moc milé.
Streda - Dnes je Františka. To ma vždy tak zarazí, že sa mi blížia narodeniny. A teda spomeniem si aj na Slniečko, aby sa nepovedalo. Kto vie, ako sa mu darí.
V práci celkom pohoda.
Štvrtok - V noci som sa zobudila asi o pol druhej a asi hodinu som nevedela zaspať. Potom som samozrejme ráno bola rozbitá, ale inak pohoda.
Pampúšik do škôlky a ja do práce. Celkom ma zaskočila info, že na tretí týždeň už budem pracovať samostatne. Samozrejme, že tu bude kolegyňa a vedľa aj šéfky, ale ostala som z toho taká trochu mimo, ale tak čo už.
Hádam zvládnem.
Piatok - Ráno Pampúšik sa nevedel dokašľať, tak som napísala Drahému, ten mi hneď volal, že ide teda domov z práce. To som síce úplne nechcela, len som chcela, aby vedel, keby mu náhodou volali zo škôlky alebo keby mu povedali v škôlke, aby ho už v pondelok nenosil, aby proste bol informovaný, ale tak, keď si chcel spraviť predĺžený víkend, tak OK. Pampúšika som stihla ešte odhlásiť zo stravy a vyrazila som do práce.
Tam dosť nuda, ale je fajn vidieť známe tváre. Objednala som si aj obed. Bolo to fajn. Zatiaľ to vyzerá, že viac prejem ako zarobím :-D
Tak chalani sa zabavili dnes doma.
Sobota - Chalani išli na chvíľu von a že stretli Susan a že či nejdeme na Jablkové hodovanie. Úprimne, ja som aj zabudla, že nejaké je, ale tak sme išli. Bolo krásne teplúčko, až nám bolo v mikinách teplo. Ešte Susan hovorí, že Pampúšik nevyzerá nejako chorý. Ani nejako vzlášť nekašľal, občas urobil urobil také kihi-kihi a to bolo všetko.
Nedeľa - Pohodová nedeľa. Boli sme sa prejsť po meste.
Pondelok - Tak mi začína poobedný týždeň. Ráno som vzala Pampúšika do škôlky, lebo vyzeral, že mu ten kašeľ prešiel. Dal mi asi päť pusiniek sám od seba a ako som sa rozprávala s pani učiteľkou, tak som videla, že sa rozbehol k takým vankúšikom a hneď sa tam rozplakal. Už tam jeden chlapček plakal za stolčekom, až sa zadúšal. Tak mi bolo ľúto tých detičiek, ja by som ich určite išla aspoň trošku pomojkať. Strašne ťažko sa mi odchádzalo odtiaľ.
Vonku som stretla LL muža s malou LL. Že LL je ešte stále úplne KO, chorá.
Doma som trochu upratala a niečo málo ožehlila a potom som išla do práce. Takto neskôr už aj cesty úplne prázdne, ani nie za 10 minút som bola už na parkovisku.
V práci dosť nuda, odpočítavala som hodiny.
Stále som pozerala na telefón, či náhodou nezavolajú zo škôlky.
Aj kolegyne sú nejaké nachladnuté, smrkajú/kýchajú.
Poobede začalo pršať, ani by mi to nevadilo, ale mokla mi bielizeň na okne.
Som zvedavá, ako pôjde Drahý domov v tomto daždi.
Je mi tu celkom otupno. Tešila som sa do práce, že budem medzi ľuďmi, ale kolegyňa sa nejako zvlášť so mnou nebaví.
Veľa myslím na Ing. Svojim spôsobom mi strašne chýba. Spomínam ako sme zvykli ležať u neho len tak na posteli, keď pršalo a my sme sa pozerali na okno, ako stekajú kvapky a rozprávali sme sa. Bolo to také skvelé. Mohli sme sa rozprávať o čomkoľvek na svete. Všetky naše tajomstvá. Ako je to hrozne dávno. S Drahým je to úplne iné. Ani za 6 rokov o ňom vlastne nič poriadne neviem. Nikdy sme sa tak otvorene nerozprávali. Chýba mi niekto dôverný.
Zástupkyňa vedúcej nám doniesla koláčiky od maminky. Úžasné. Dokonalé. Ani nepamätám, kedy som jedla tak dobré koláčiky.
Inak bolo neskutočné vydrať do 18tej v robote. Ešte som sa zastavila v Bille po pečivo, takže s Pampúšikom som bola hrozne málinko, kým išiel spinkať.
Mrzí mě, že to moc nevyhovuje kolegyně. Ona pravděpodobně bude introvert a nemá potřebu mluvit a už vůbec ne o sobě. Proto jí zřejmě vyhovuje i práce, introvert se nenudí, ani když není do čeho píchnout. On si vystačí sám se sebou a svými myšlenkami. A s Drahým to bude podobné, introverti o sobě nechtějí moc mluvit, není jim to přirozené. Na druhou stranu jsou to často i dobré vrby, že poslouchají a dál nic neposílají.Věřím, že časem potkáš i další kolegy, kteří budou upovídaní jako ty a sednete si přesně do svých komunikačních potřeb.
OdpovedaťOdstrániťNo, uvidíme, ona sa skôr nebaví so mnou. Keď príde do kancelárie niekto iný, tak sa spolu normálne rozprávajú aj smejú, podpichujú a tak.
OdstrániťKeď prišla v piatok šéfka, tak povedala toho dosť, len na mňa je taká divná.
Hej, ja viem, introvert ma sprevádzajú celým životom. Mamina, brácho, prvý chalan, MiG, Drahý....
Tak mne to až tak nevadí, len 8,5 hodiny ticha je na mňa proste trochu moc.
Rozumím. Jsi nová, tak si třeba jen potřebuje zvyknout na tebe a po čase začne mluvit i s tebou.
OdstrániťÁno, môže to byť aj tým. Možno si myslí, že to vzdám a tak sa radšej nezoznamuje príliš. Už k nim mal predo mnou nastúpiť chalan, ale ak som dobre porozumela, tak to ani neskúsil.
Odstrániť