Utorok - Ráno začalo jemne poprchávať. Drahý mi volal, či by som mu nepriniesla bundu, tak som zavolala do práce, či by som mohla dokumenty doniesť aj dnes, pani na šťastie súhlasila, tak som si šla ešte dať prefotiť vysvedčenie a išla som teda za personalistkou a potom za Drahým a následne domov a som nadávala, že som mohla ísť včera a predošlé dni fotiť, keď bolo pekne.
Poobede bolo už na šťastie bez dažďa, tak sme sa mohli ísť hrať von.
Stretli sme aj LL suseda aj s malým, tak sme mu hromadne gratulovali k dcérke.
Streda - Znova sa oteplilo. Bola som ráno na nákup a okolo obeda som sa vybrala na jazero fotiť. Najprv sa mi nechcelo ísť, ale nakoniec som bola rada. Nafotila som štyri bábiky a išla som urobiť sviečkovú, tak dúfam, že sa mi podarí, keďže to bude prvýkrát.
Drahý prišiel domov pred treťou, tak sme spolu počkali na LL a vyrazili sme po deti. Chceli ísť na ihrisko, tak som požiadala Drahého, aby išiel odstaviť mäso.
Potom sme sa najedli, bolo strašne teplo. Celkovo je veľmi teplo na to, že je druhá polovica septembra.
Štvrtok - Drahý si na dnes zobral voľno, aby mohol ísť s nami na logopédiu, aby videl, že kde to je. Rozmýšľal, že pôjdeme autom, ale potom sme si povedali, že aby aspoň videl, ako sa tam ide z vlakovej stanice, tak sme išli vlakom.
Na logopédii celkom fajn, Pampúšik bol síce trochu rozjašený a dosť vystrájal, ale nakoniec sme to zvládli, aj ho pochválila logopedička, že tie obrázky pekne zvládol a že máme ešte popracovať na príbehoch. No, ja sa snažím, ale neviem ho na to akosi namotivovať, tak ako ona.
Dúfam, že zmluva bude čoskoro, chcela by som ísť budúci týždeň k mamine aspoň na pár dní než začnem robiť.
Piatok - Pohodový piatok. Pampúšik v škôlke, ja doma, potom ihrisko.
Sobota - Boli sme všetci autom na pošte, vyzdvihnúť balík v zásielkovni a potom na nákup. Navariť obed, upratať a tak, taká klasická sobota.
Nedeľa - Chalani sú spolu dosť divokí a mňa to už celkom dosť aj unavuje. Proste neustále nejaký krik, podráždenosť. Neviem, čo s tým. Tiež na to nereagujem dobre. Už fakt neviem, čo mám robiť.
Bola som sa prejsť okolo jazera.
Večer som si všimla, že sa Pampúšikovi na nohe nejako nemení ten štípanec či čo to tam vlastne má a že je okolo toho ešte stále taká mapka. Poslala som to aj babám do skupinového chatu, ale tiež netušili, čo by to mohlo byť.
Pondelok - Ráno som sa teda rozhodla vziať Pampúšika k doktorke. Najlepšie bolo, keď sa opýtala, či neviem, čo ho to poštípalo. To som teda netušila, ale dala mu nejakú masť, že to by malo pomôcť. Ako jeho to nesvrbí ani nič, tak uvidíme.
Zobrala som ho do škôlky, prišli sme krátko pred 10tou a pani (neviem, či to bola upratovačka alebo kto) pozerala na nás ako na zjavenie, hoci ja som dávala do škôlky vedieť, že prídeme, ale nakoniec sme to vyriešili. Akurát papali detičky z našej triedy, prevzala si ho pani učiteľka a ja som išla domov.
Poobede sme boli von na ihrisku.
Gratuluji k svíčkové, určitě se povedla. Podrážděnost na hluk třeba souvisela i s nástupem do nové práce. Takový podvědomý stres. Na to je asi vážně nejlepší procházka o samotě.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, chalanom to chutilo aj mne, takže asi fajn.
OdstrániťŤažko povedať, oni sú aj teraz neustále hluční, asi majú už zo seba ponorku alebo čo. Myslela som si, že Drahý bude rád, že bude chvíľu doma a oddýchne si od práce, ale nevyzerá to tak.
Prechádzka okolo jazera je takmer vždy super, mám to tam veľmi rada.