Týždeň 15. 08. 2023 - 21. 08. 2023

Utorok - Vybrala som Pampúšikovi moje a bratove Lego z detstva a postupne sme ho ako tak dávali dokopy. Hlavne, mamina ho zbalila hala-bala, western s mestom, bolo dosť náročné to roztriediť, ale tak Pampúšik chcel formulky a kamión, to som bez problému zvládla a ešte objavil motorky a takmer celý deň sa s tým hral. Pomaly ani vonku nebol. 

Pred obedom sme sa vybrali opäť k veterinárovi, ale tentokrát len po lieky. Zastavili sme sa aj na stanici, tak som Pampúšikovi sľúbila, že sa pôjdeme pozrieť do Dráčika. Mali nové Rainbow High, tak som bola úplne nadšená. Sú nádherné.

Babina bojovala s tým, aby Tienik lieky zobral, ale vyzeralo, že sa mu trochu polepšilo.

V noci však hrozne ťažko dýchal. Počula som ho, lebo som si dosť dlho do noci čítala.

Streda - Trochu sa ochladilo, Pampúšik sa bicykloval po dedine, poobede sme sa boli pohrať na pieskovisko aj s babinou.

Tienik už dýcha neskutočne ťažko, nevyzerá, že by tá liečba zaberala.

Štvrtok - Zhodla som sa s maminou, že Tienikovi nie je vôbec lepšie, možno by som povedala aj že horšie a tak sme volali na veterinárnu kliniku, či sa pán doktor už vrátil z dovolenky a či by sme sa mohli zastaviť, tak povedali, že ak to stihneme do 09:45, tak môžeme prísť. Tak sme v podstate ihneď aj vyrazili. Mali sme trochu času, tak sme sa zastavili aj obchode a potom na kliniku. Dnes som tam trafila úplne presne z tej strany ako som chcela. 

Babina bola vnútri dosť dlho a vyšla s obrovským plačom, takže som hneď vedela, že je to vážne. Nádor a voda medzi pľúcami a srdcom. Zatiaľ, že mu doktor dal lieky na odvodnenie a že ak by nepomohli, tak budú musieť tú vodu odsať operačne.

Zastavili sme sa ešte v lekárni a potom už domov. Pampúšik už zaspával v aute, už bolo dosť neskoro.

Poobede sme sa už len hrali.

Piatok - Opäť sa oteplilo. Babina spala a tak sme vzali psíkov ráno na prechádzku ja a Pampúšik. Keď sme prišli do domu, babina sa zobudila a Tienik nechcel papať. Iba vyliezol na záhradu a tam bol napriek tomu, že tam bolo dosť teplo a v dome bolo určite chladnejšie.

Išla som s Pampúšikom na Staré Hory do obchodu, doniesli sme aj zmrzlinu a ani tú už Tienik nechcel. Babina varila a po obede, cca okolo druhej - pol tretej sme vyrazili domov. Ešte mi babina pred odchodom hovorila, že nech idem Tienika pohladkať, že ho možno vidím poslednýkrát. 

Cesty boli fajn, až na pár úsekov, takže domov sme prišli pred piatou. V Slniečkove bolo odporne dusno. Volala som babine, že sme doma a už keď mi zdvihla, som vedela, že je zle a že Tienik umrel asi hodinu po našom odchode.

Tak sme spolu dlho plakali, chalani išli zatiaľ von a keď som sa trochu otriasla, tak sme išli do Lidlu na nákup.

Dlho som nevedela zaspať. Ešte nikdy som nebola takto blízko smrti. Starkých som ani jedného nejako krátko pred smrťou nevidela. Wendulka (prvý psík v našej rodine) zomrela nečakane a náhle, v podstate zo dňa na deň, Majky sa dlhé mesiace trápil s rakovinou, ale tiež som ho v záverečnej fáze nevidela. 

Vôbec sa mi nejako nechce ísť zajtra na tú oslavu, ale rušiť to už nebudem takto na poslednú chvíľu.

Urobila som konečne objednávku zo Sinsay na pyžamká a tepláčiky. 

Sobota - Dopoludnia sme sa len tak motkali a prala som. Drahý s Pampúšikom išli aj von, ja som upratovala a dávala prať. Prišli domov, Pampúšik niečo zjedol, chceli sme ho dať spinkať, ale keď o pol druhej išiel kakať, tak sme to vzdali, že by bolo fajn, keby sme sa pomaly aj vybrali na oslavu, lebo s naším tempom a orientačnými schopnosťami...

Zastavili sme sa ešte v Tescu, aby som kúpila darčekové taštičky a vyrazili sme. Prišli sme takmer polhodinu vopred a tatinove auto sme nenašli. Bolo horúco, ale našli sme tam aj také menšie ihrisko, tak sa tam Pampúšik aspoň trochu zabavil a s úderom tretej hodiny sa objavili aj rodinní príslušníci, bola som veľmi potešená, keď som zbadala tatinovho brata a aj toho svojho.

Usadili nás dovnútra, hus a lokše boli úžasné, akurát, že bolo neskutočne horúco. Super sme si pokecali. 

Okolo pol siedmej hovorím, že by sme mali my ísť aj pomaly domov, keďže sme sa ešte dohodli, že brata odveziem do Hlavného mesta, aby Pampúšik nebol príliš unavený. Tak sme sa rozlúčili a vydali sme sa na cestu do Hlavného mesta. To, že som tesne pri bratovej bytovke zle odbočila a potom sme sa nevedeli vrátiť, to bol len malý zásek, ale že sme nevedeli trafiť na diaľnicu domov, to bolo fakt horor. Dodnes netuším ako sa nám podarilo z tade vymotať, proste som zbadala tabuľu: Žilina/Nitra a si hovorím, že toto ide okolo nás, tade pôjdeme a došli sme domov. Samozrejme Pampúšik už unavený vrieskal, doma ešte zjedol čas husi, čo nám v reštaurácii zabalili, osprchovali sme sa a takmer ihneď sme všetci zaspali.

Nedeľa - Dlho som sa nevedela nejako rozhýbať ráno. Nakoniec som ale dala variť kuracie štvrtky na kura na smotane a Drahý s Pampúšikom išli von, že pôjdu vziať nejakú minierálku, keď príde tatino s partnerkou. 

Ledva som sa nejako dala dokopy, keď tu buchot na dvere. Tak som si myslela, že sa už moji chalani vrátili a tam tatino s partnerkou. Tak som volala Drahému, že už sú tu, nech prídu domov. Stavali sme Lego, potom prišiel aj môj brácho, úplná pohoda, akurát bolo nehorázne teplo, takže pomaly nikto nejedol. Pampúšik nechcel zaspať, lebo však návšteva, tak sme sa vybrali ešte do mesta na kávu a potom, že už idú domov, predsa len dlhšia cesta a my že zavezieme brata opäť do Hlavného mesta, nech nejde spojmi v tomto teple a tiež som chcela tatinovi ukázať ako sa ľahko dostane od nás na diaľnicu, lebo vždy idú nejako popletene. Tak sme sa na diaľničnej rozlúčili. Oni išli smer Nitra, my Hlavné mesto. 

Tentokrát sme trafili úplne super tam aj späť, Pampúšik už cestou späť zaspal, ale samozrejme pri vykladaní z auta sa zobudil, najedol, osprchoval a takmer ihneď zaspal.

Pondelok - Strašne zle sme spali, keďže je také teplo. Dopoludnia mi napísala Susan, či ideme von, tak som jej napísala, že sa chystáme na bagrové a oni, že prídu, tak sme sa tam stretli, pokecali a okolo pol dvanástej sme išli domov. Susan ešte hovorila, že idú do štvrtku k jej mamine. Tiež sme stretli LL, že tie idú na záhorie, tak si hovorím, že to bude taký týždeň, že tu pomaly nikto nebude.

Poobede som si všimla, že nám prišiel mail zo škôlky a hneď sme si o tom písali s babami v skupinke. Tak okrem Susankinho Kubíka sú všetky naše deti v jednej triede.

Aj mi je to ľúto, lebo som dúfala, že Pampúšik a Kubík budú spolu, aj keď v poslednej dobe sa moc ani spolu nehrajú, keď sú vonku, ale tak malá LL sa s Pampúšikom už dupľom nehrá, takže tá mu bude v triede na nič, akoby tam ani nebola a zvyšní dvaja chalani sa najradšej hrajú oni dvaja spolu, tak som zvedavá, že ako to bude. Ani ešte nenapísala triedna pani učiteľka, tak som zvedavá, ktorá ich bude mať. Tie naše Ďatelinky.