Čím viac premýšľam nad škôlkou, tým mi je z toho viac a viac ouvej. Minulý rok o takomto čase som sa bála, ako to Pampúšik raz v škôlke zvládne, keďže nevedel rozprávať a odplienkovanie bolo na začiatku niečoho, čomu by sa dalo povedať úspech a aj to len v ciko podobe. To sa nakoniec úplne úžasne zvládlo.
Čo sa týka reči, je to úplne neporovnateľné, aj keď cudzí človek sa musí trochu stále vyladiť na jeho reč, keďže vynecháva občas samostatné písmenka v slovách - t v sanitka - sanika, č v mačička - mačika a podobne, ale myslím, že je to v rámci toho ako rozprával minulé leto neskutočný posun.
ALE a tu prichádza ten vnútorný môj nepokoj, že synček od nás nikdy nebol sám na dlhšie než pár hodín. A po záseku, ktorý prišiel v detskej skupinke, kam v apríli chodil, mám proste obavy, ale najväčšie obavy mám akoby sama zo seba, ako ho dať na celý deň niekomu neznámemu a už mi idú proste v hlave tie myšlienky, what if...
Lebo úprimne ani pri mojej obrovskej predstavivosti, si neviem predstaviť ako jedna učiteľka zvládne mojkať 20 detí, ktoré plačú v ten istý čas a ešte premýšľam, že kde sa to vo mne všetko berie, či to nemá na svedomí nejaké moje vnútorné dieťa, či tam nenastala nejaká trauma, ale tak ja nie som promovaný psychológ ani nič podobné, takže ťažko povedať....
ALE, som ročník 86 (hej, a je to vonku, áno som stará :-D) a moja mamina ma musela dať ako ročnú do jaslí. Taká bola doba, taký bol režim. Ja si to vôbec neviem predstaviť, ale OK, ročné ešte OK. Náš už v roku vedel aj chodiť ako tak, ale vedel. Viem, natíska sa otázka, ale vieš, že v iných krajinách nebýva materská viac ako pár mesiacov a niekde dokonca ani pár týždňov. Viem a z toho ma vždy extrémne bolí celé moje vnútro. Fakt si neviem predstaviť, že niekoľko mesačné bábätko dám niekde do inštitúcie alebo sa mi o neho stará nejaká cudzia pani u nás doma. Brr.
Ani by som sa nedivila, keby takéto dieťatko mama povedalo opatrovateľke alebo nejakej nurse alebo niečo na tento štýl. Neodsudzujem to, proste žiť sa z niečoho musí. Taký je systém a že ja s ním nesúhlasím, je môj problém, ale bolo by mi nesmierne ľúto, že všetky míľniky by moje dieťa zažilo s niekým iným. Prvý úsmev, pretočenie, plazenie, lozenie, sed, prvé kroky....
No, asi by som mala ísť radšej spať, než si tu vylievať srdiečko, tak na nás 04. 09. myslite a držte nám pästičky.
Množné číslo internety znám snad přes dvacet let a hlavně notoricky známou větu: Já bych všechny ty internety zakázala. Ta kdysi prý zazněla v nějaké anketě a od té doby jsou ty internety legendární.
OdpovedaťOdstrániťVěřím, že až školka začne a vše si sedne a budeš mít i klid v duši. Pampimu se mezi dětmi jistě bude líbit. Však je už i o něco starší než v dubnu.
No, je pravda, že pri Čechcoh sa s tým stretávam častejšie :-)
OdstrániťAle áno, to bude dobrý.