Týždeň 07.06 - 13.06. 2022

Utorok (07.06.) - Napísala som LL, či nepôjdu von, keď už sú doma, tak že áno, ale že idú do mesta a že ostanú asi na tom ihrisku pri pošte. Si hovorím, že v pohode, že však môžeme ísť aj tam. No, kým sme tam prišli, tak mi písala LL, že musela ísť náhle po auto, ale nakoniec sme sa stretli na ceste, keď išli autami, tak nás počkali a sme sa hrali potom pred ich bytovkou a hovorila, že jej písal švagor, že sestra ráno už išla do pôrodnice. Tak držím päste.

Keď som uspala Pampúšika, tak som si od nej všimla správu, že už je teta. Tak vitaj na svete bábätko :-)

Poobede boli vonku chalani a ja som upratovala.

Streda (08.06.) - Ráno sme sa nejako nevedeli vychystať, tak som šla do mesta autom. Síce som sa trochu trápila, kde zaparkovať, aj som nakoniec zaparkovala pomerne ďaleko od Labyrintu, ale však to nevadilo. Stihli sme prísť na čas. Dnes pripravila lektorka na koberec také malé štetce/kefy alebo ako nazvať a nimi sme prebúdzali telíčka a v otvorenom priestore sme potom dostali také šaty s plieškami a uviazali sme si ich okolo pása a tak sme tancovali ako také pôvodné cigánky a hrkalo to a opadávalo a bolo to super. Po hodine sme sa zatavili aj v Pepcu a Dráčiku. Mali aj RH Vanessu. Konečne som ju videla na vlastné oči. Je fakt krásna. 

Poobede som opäť vyhnala chalanov spolu von, dala som oprať a navarila som zatiaľ. 

Večer sa Pampúšik sám dal do postieľky a zaspal na jednorožcovi, taký bol sladký.

Štvrtok (09.06.) - Dopoludnia pršalo, takže som žehlila a potom sme sa s Pampúšikom hrali s Legom. Proste pohoda. Na šťastie okolo obeda sa to ustálilo, ale stále bolo dosť chladno. Napísala mi LL, či nepôjdeme okolo pol piatej von a ja že môžeme, že prečo nie. 

Piatok (10.06.) - Ráno bolo ešte dosť mokro, lebo v noci pršalo. Prišla pani poštárka a doniesla Pampúšikovi spací vak s nožičkami. Veľmi sa mu páčil, aj v ňom zaspal cez obed.

Poobede prišiel Drahý domov, chvíľu sme boli von, keď mu volali, že niečo im zase nejde v práci, tak že či ho zaveziem, tak si hovorím, v pohode, môžem. Tak sme išli. Aspoň nám ukázal svoju kanceláriu.

Sobota (11. 06.) - Ráno Drahý išiel niečo nastaviť do práce, tak sme sa zatiaľ najedli, potom sa vrátil a išli sme ku kolegovi na dom. Teda, trochu sme blúdili, lebo Drahý furt, že on býva v Kráľovej a nakoniec vysvitlo, že ten dom stavia až v Jánovciach. Myslela som si, že keď sme tak blízko, mohli by sme ísť do Motýlej záhrady, ale ledva sme vošli do domu, tak mu volali z práce a mne hneď bolo jasné, že kam pôjdeme na "výlet". Vitazel to istí. Tak aj samozrejme bolo, ale však to nevadilo až tak. Pampúšik cestou zaspal, tak som tam len tak chvíľu stála v aute, ale potom sa zobudil, tak sme sa tam boli trochu poprechádzať a našli sme obrovský kontajner plný už hnijúcej brokolice. Toľko vyhodeného jedla som hádam ešte ani nevidela.

Išli sme sa domov najesť, chceli sme dať Pampúšika spinkať, ale už nechcel, tak sme išli von.

Nedeľa (12.06.) - Zobudila som sa pomerne skoro a chalani ešte spali a to bolo takmer do pol ôsmej. Dopoludnia sme boli všetci von, Pampúšik nechcel zaspať a zaspal až o tretej a pred šiestou ešte spal, tak som ho zobudila, lebo kto vie do kedy by ešte spal. Spapal trochu mäsa a broskyne, ryža ostala odignorovaná. Išli sme potom všetci von. Najprv smerom k LL, ale Pampúšik tam potom odbočil a dosť sa zabával na retardéry na ceste, kde je zakázaný prechod a potom sme išli až na trampolínkové ihrisko a tam sme boli dosť dlho.

Potom sme ešte pozerali Lego Masters. Nechápem, čo tí ľudia dokážu postaviť z Lega. Neskutočné.

Pondelok (13.06.) - Často sa hovorí o piatku trinásteho ale ja by som sa tak cítila dnes, pondelok trinásteho. Hneď ráno som sa zobudila, resp. na plno prebudila na buchot. To sa mi pripomenulo, že susedia nad nami začali prerábať kúpeľňu, ale úprimne pred siedmou ráno som to nečakala. Vŕtanie, klepkanie a podobné príjemné zvuky, ktoré sa zdali v spálni akoby to bolo v mojej hlave, vydržala asi dve hodiny a potom sme sa vybrali za známou na druhú stranu Senca. Bola prekvapená, že som prišla peši, ale bála som sa, že nafta by mi už nevydržala. Keď sme už boli blízko Kauflandu, tak sme sa zastavili aj tam. Celkom tam mali akcie na detské veci.

Prišli sme domov, Pampúšik bol už dosť unavený, dal si kašu a snažila som sa ho uspať, ale kvôli hluku sa mu nedalo zaspať, tak som ho naložila do kočíka a snažila som sa ho uspať v kočíku, po polhodine sa zdvihol a pochopila som, že takto to nepôjde, tak sme išli domov a nakoniec nejako zaspal a spal takmer do šiestej, takže sme potom išli von a zaspávanie trvalo následne neskutočne dlho.