Týždeň 19. 04 - 25. 04. 2022

Utorok (19. 04.) - Ráno som sa zobudila a uvidela som padať sneh. Takže dopoludnia sme strávili doma a popoludní sa to na šťastie roztopilo a mohli sme ísť von. Zajtra mi už moja bábika odíde. Už teraz mi je smutno.

Streda (20. 04.)  - vstali sme, najedli sme sa a Drahý, že brat so synovcom tu budú čo nevidieť, tak sme začali baliť, prišli síce o skoro hodinu neskôr, než hovorili, ale to je taký klasický východoslovenský čas. Kto žije s Východniarom, zvykne si. Ale krátko po obede som už mala fotku malého na východe. Do večera sme sa len ta motali.

Štvrtok (21.04) - ráno som sa zobudila okolo štvrtej a bolo mi dosť divoko z pomyslenia, že mám maminu odviesť. Tak som tak stresovala asi do pol siedmej a potom som si šla urobiť kávu, aby som sa trochu prebrala. Mamina ešte ráno volala veterinárovi a ten to posunul na 08:15, takže ma stále presviedčala, že máme čas. Na Donovaloch trochu zápchy, ale inak to bolo fajn, bezpečne sme sa došli tam aj späť.  Lojzík úspešne kastrovaný. Doma sa trochu motal, bolo to celkom zábavné. Bolo pod mrakom a mne sa z toho chcelo spať. Čítala som si Doktora Spánka.

Piatok (22. 04.) - Zobudili sme sa pomerne neskoro, ale aj tak sme stihli autobus o desiatej. V Európe sme boli chvíľu stratené, ale vybavili sme takmer všetko. Na moje prekvapenie, nebol tam Dráčik, ale zašli sme do Tigru, do AllToys, do Pepca, do Tety a na obed do ázijského bistra. Tam sme sa rozhodli, že zájdeme ešte do Terminálu do Dráčika, či nebudú mať nejakú plyšovú mačičku. Tak sme išli, ale nemali. Mami celý čas hovorila, že bude pršať a keď sme prišli na Opičky, tak mierne popŕchalo a neskôr už pršalo.

Sobota (23. 04.) - Pampúšik má 22 mesiacov. Ráno už nepršalo, ale bolo mokro. Keď toto píšem, je skoro 8 hodín. Nikam sa dnes moc nechystáme, takže nie je dôvod budiť maminu skôr ako sa sama zobudí. Možno je už hore. Možno si myslí, že spím. Čítam si, prehrabujem sa fotkami, hrám "rybičky" a píšem toto. Myslím na Inžiniera. Dosť intenzívne. Intenzívnejšie než by sa na zadanú patrilo, ale to sa on a ani nikto než moji čitatelia nedozvie. Niektoré veci si musíme nechať pre seba. 16 rokov. Keby som s ním vtedy otehotnela, mali by sme takmer dospelé dieťa. Keby som otehotnela, čo by si spravil? Zobrali by sme sa. - Jedna z mála jasných spomienok. Ostatné už sú hmlisté. Posteľ, ktorá sa pod nami zlomila. Klamstvo jeho rodičom. Teda ono to nebolo klamstvo, len nepovedanie pravdy. Viem, v tom je malý rozdiel, ale je. Naši to dovolili, mamina bola vtedy u starkých, viem to, lebo som jej kvôli tomu volala. Išli sme po chodníku v Ra2ni a volala som jej, či by som mohla u Inžiniera prespať. Jeho rodičia boli niekde mimo. Tí by to nikdy nedovolili, možno ani teraz, keď má skoro 40 rokov.  Ako povedal o ex-snúbenici, že rodičia s ňou nesúhlasili, lebo mala už dieťa. So mnou by tiež nesúhlasili a nielen kvôli dieťaťu. 

Potom som už vyliezla zo spálne. Pustila som Tienika von, Mami s ním šla kakám, naraňajkovali sme sa a odviezli sme sa na Staré Hory. Cesty boli takmer prázdne, takže to bolo moc fajn. Potom sme išli Tienika očkovať, domov sme prešli poza vodáreň. Išla som si čítať, ale počula som Mami zdolávať Everest, tak som jej išla pomôcť, išlo to dobre a slušne sme s ním pohli. Najedli sme sa a išli sme s Tienikom na prechádzku. Bolo teplo a slnečno. Došli sme až po vodáreň na Môcach. Mami potom začala robiť koláč, najedli sme sa a pozerali sme film Zátopek. Skôr to bol dokument.

Nedeľa (24. 04. 2020) - zobudila som sa do dažďa krátko po šiestej. Hrala som "rybičky", ale neviem ten level prejsť, tak som začala triediť fotky. Potom prestalo pršať, najedli sme sa, ale bolo mokro a tak sme sneh (Everest sa zmenil na Alpy) nechali tak. Trochu som upratovala, nech to tu trochu vyzerá, kým príde Inžinier. Po obede som sa už nevedela akosi dočkať pol štvrtej. Medzičasom sa vyjasnilo a bolo v podstate veľmi pekne. Tak prišiel. Vypil kávu, dostal koláč a kecal s mami. Najprv som si šla len niečo odniesť do auta, potom, že ho naštartujem, nech sa zohreje motor, potom, že ho otočím, keď už sedím za volantom, bolo mi tam dlho, tak som zatrúbila a že či chcem ísť ja, tak hovorím, že po benzinku môžem, tak som šla do Keksov a potom sme sa vymenili. Mala som z toho slušné nervy, ísť 2,5 hodiny s Ex, ale bolo to fajn. Zastali sme ešte niekde v úplnej prdeli na benzinke, lebo močák sa opäť raz ozval. Tesne predtým sa ma pýtal, že čo som taká zamyslená. No, keby si Ty vedel, kde sa mne hlava točí, určite to nebolo o tom, či sa hodí rýchlosť 140km/hod k Mercedesu. 

Vôbec sa mi nechcelo domov. Pamúšik už spinkal a Drahý išiel do roboty. "Pre zmenu". Napustila som si vaňu a pekne som si v nej zrelaxovala a spravila všetky tie úkony, aby som sa cítila viac žena než praselák :-D

Pondelok - Opäť v plnom nasadení doma. Keďže pred Veľkou nocou som nestihla ísť po Violet, vybrala som sa dnes. Zobrala som z auta tašku plnú plechoviek a fľašiek a myslela som si, že pôjdem do Billy na námestí, ale nakoniec som sa rozhodla, že sa zastavím v Coopke v plecháči, tam majú ten automat úplne super, v tom vestibule, nikomu som nezavadzala. Vynieslo to 2,70€ a to som ešte nevzala úplne všetky. Zastavili sme sa na ihrisku na Košickej, bolo tam dosť ľudí, ale aby sme všetko stihli, tak sme sa potom pobrali do Čapovanej drogérie po Violet. Pampi dostal "gogo", takže veľmi spokojný. V podstate ihneď zaspal. 

Drahý mi písal, že bude v práci dlhšie a potom ešte musel na večer opäť odísť. Pozerala som Druhú šancu, keď prišiel. Nakoniec sme sa pohádali, lebo takto to ďalej nejde, že človek je na všetko sám.