Detský svet/detské motívy

 Ahojte,

keďže ja fotím snáď absolútne všetko, tak vám sem dám pár fotiek z obchodov s detskými vecičkami a oblečením.

Prvé štyri sú z AllToys Avion Bratislava. Mala som ich viac, ale pri prenose do PC sa poškodili.

TY, kapitola prvá: Opäť sa vidíme

Prepáčte...vrážaš do mňa v mase ľudí. Ja som si ťa všimla samozrejme už dávnejšie, ale nebudeme si klamať, hľadala som ťa. Teda, dúfala som, že tu budeš. Bola to vysoká šanca. Nájsť ťa len tak náhodne v najväčšom meste našej krajiny, by už bol asi osud. 

"Vyzeráš nádherne"...Čo? Čakala som všetko na svete, ale toto nie. Celý ty. Odzbrojíš ma v prvej sekunde. Sklopím oči a vyslovím tichučké ďakujem....

"Môžem Ťa pozvať na kávu?" Jáj, môj, ty, ty môžeš všetko na svete. No skôr než stihnem vysloviť čokoľvek, za chrbtom počujem. "Mami, ty si mi zmizla, ale už ťa mám"...."Nie, miláčik, niekoho som stretla. Toto je môj dávny priateľ." "Prepáč, nie som tu sama..."...."Nevadí, vezmeme aj mladého muža so sebou" "Nemyslím si, že by to bolo to najlepšie. Je to už dlhá doba." Nežne, ale pevne ma chytíš za rameno, tvoj dotyk je stále taký elektrizujúci. "Už ťa nechcem znova stratiť. Ňuňu, prepáč, že som ťa nechal odísť. Viem, že si ma potrebovala. Aj ja teba." "Zlatko, choď sa ešte pozrieť na vojenskú techniku, potrebovala by som si s pánom pohovoriť." "Tak dobre, mami." "Pôjdeme dole do kaviarne, nájdeš ma tam, dobre?" "Dobre, mami"...Synček odbieha smerom k stolu s vojnovou technikou a vyberá fotoaparát. "Pôjdeme?" "Áno, mami" hlesneš mi so smiechom v hlase, presne ten štýl, ktorý na tebe tak veľmi milujem. Schádzame dole do kaviarne, usádzame sa a objednávame si. "Tak mami"....jasné, mohla som tušiť, že týmto začneš. "No." "Nemyslel som si, že chceš mať deti." "Nechcela som, ale je to jedna z najlepších "vecí", aké sa mi stali." "Lepšia ako 13. 10. 2011?" "To je neporovnateľné, obidve mi totálne zmenili život." "Naozaj?" "Naozaj, vieš, že by som ti nikdy neklamala" "Viem". Si stále taký nádherný, pripomína mi to náš prvý prvý večer u Adiho. Tak dávno som tam nebola. "Na čo myslíš?" "Na palacinky u Adiho." "Vážne?" "Vážne." "Pamätáš si,..." povieme obaja naraz a už sa smejeme. "Tak, čo si chcel spomenúť?" prvá sa premôžem k slovu. "Ako si sa ma spýtala, či sa ma smieš dotknúť." "Pamätám." akoby som mohla na toto zabudnúť. Náš úplne prvý dotyk. Tisnú sa mi do očí slzy a snažím sa ich nie veľmi úspešne potlačiť. "Prepáč, neplač." "To nič, to je v poriadku. Bolo to čosi prekrásne. Nikdy by som na to nemohla zabudnúť." Veľmi si mi chýbal a často som na naše prvé a aj mnohé iné rande myslela, ale to ti teraz nepoviem. Už som sa ti raz naplno otvorila a zneužil si to a ešte si to veľmi dobre pamätám, ale viem, že časom, ak mi ho dáš, časom sa ti znova naplno otvorím a poviem ti všetko. Všetko, čo som roky tajila. O tom, ako ma muž podvádzal, ako zo mňa chcel urobiť úplne hlúpu, ako ma chcel obrať o syna, o auto, o rozum. Porozprávam ti o nesplnených snoch, o tom, ako stále túžim ísť do Paríža, o tom, že mám stále svoje rodné priezvisko a že takto po štyridsiatke je najvyšší čas to zmeniť. Porozprávam ti o tom, ako som sa vzdala polovičky dievčat o všetkom možnom aj nemožnom, až bude čas. No teraz sa dívam na tvoje prešedivelé vlasy, chlpaté ruky a tie najkrajšie oči na svete. Prinesú kávu a kým sa rozplývam nad tvojou neskutočnou krásou a charizmou, ty sa na mňa dívaš a skúmaš ma. Áno, som stará, oproti tej veselej 25, ktorú si spoznal. Už si musím farbiť vlasy, ale trvalo to dlho, dokonca boli roky, kedy som si vlasy vôbec nefarbila. Za to teraz som opäť Snehulienka. Pamätám si, ako som si túto farbu skúsila úplne prvýkrát. Bolo to za tvojej plnej podpory a následného nadšenia. Ďakujem. "Prečo sa na mňa nepozrieš?" "Stále mám problém s očným kontaktom a hanbím sa." "Ty sa predo mnou hanbíš? Nemyslím si." "Ale áno, je to už veľa rokov a ja som iná." "Nie si, si stále nádherná"....

"Táááák, tu ste!" "Pampúšik! Dáš si niečo?" "Som hladný maminka." "Hm...keď ja tu už nič poriadne nepoznám." "Neďaleko je príjemná pizzéria, prijmite, prosím, moje pozvanie." "Mami, mami, prosím, prosím, poďme do pizzérie." Deti a pizza. Ktoré ju nezbožňuje. "Tak dobre." Zaplatíš za kávu a ideme smerom k šatniam, kde si vyzdvihujeme svoje kabáty. Vidím, že máš dobrú zásobu modelov a trochu nevieš, ako čo s nimi. "Môžem Ti to zatiaľ uschovať v aute, ak by si chcel." Súhlasíš. Vyjdeme pred kultúrny dom a chvíľu hľadám svoje auto. "Máš keksové značky?" "Áno." staré zlaté časy nášho slovníka. Och, ako mi to hrozne chýbalo. "Myslím, že ho vidím. Je modré?" "Áno, modré." V tom si svoje auto už vidím aj sama. Odparkovalo auto, ktoré mi bránilo vo výhľade. Hľadám kľúče, otváram kufor. "Je tá reštaurácia ďaleko?" "Nie, kúsok" "Zvládneme to peši?" "Rozhodne". Zamykám auto a ideme spolu smerom, ktorým nás vedieš. "Od kedy šoféruješ?" "Dlhý príbeh." "Mám čas." "Verím, ale dnes sa chcem baviť o pekných veciach." 

"Od kedy mama ušla od ocka, od vtedy šoféruje." "Ej ty, nemusíš hneď všetko prezradiť." "Deti." Nežne na teba pozriem s ospravedlním v pohľade. "Máš ich viac?" "Čo? Detí? Nie." V tom nie cítiš bolesť. Vidím to na tebe. "A ty?" "Čo ja? Deti? Neblázni." Aj som si myslela, ale tak čo ak náhodou. Človek nemôže vedieť, či si za tých čoskoro 10 rokov nestretol tú pravú. Aj keď tajne som dúfala, že nie. 

Usádzame sa do príjemnej pizzérie a na moje počudovanie je tam viac-menej prázdno. Vyberáš stôl, ktorý je trochu obďaleč od najbližšieho obsadeného, na moje potešenie. Niektoré veci sa proste nemenia. Niektoré ostávajú. Odsúvaš mi stoličku a pomáhaš s kabátom. Aké príjemné je byť s genlemanom. 

Synček sa ihneď ponorí do knihy, ktorú si zakúpil a tak mu objednávam šunkovo-šampiónovú a sebe ananásovú pizzu. Smeješ sa. "Stále ananásová?" "Stále mi chutí." 

"Máš nádhernú blúzku." "Ďakujem." Tušila som, že sa ti bude páčiť. Na dnešku som si dala záležať, aj keď som netušila, či sa vôbec stretneme.

25. týždeň

Utorok - A je december. Pomaly budú Vianoce. Boli sme u zubárky. Mám štyri kazy. Dva mi chcela hneď aj robiť, ale akosi z toho zišlo nakoniec. Objednali nás na oboch na 14. 12. Tak uvidíme.

O 17tej som mala nakoniec jazdu, bolo to celkom fajn. Opäť kopčeky, ale tentokrát aj s ručnou. Celkom to šlo.

Streda - Pohodový dníček. Boli sme sa poprechádzať len tak po meste.

Štvrtok - Ráno pršalo. Išla som do Naturhausu, už som meškala, keď mi došlo, že nemám rúško, tak som si ho kúpila v automate, keďže do lekárne by som bez rúška nemohla. Medzitým začal padať dážď so snehom a ja frajerka v teniskách a sen o tom, že do Modry pôjdeme autobusom bol ta tam. Takže opäť taxík. Oslovila som inú taxikárku než minule. Do telefónu mi prišla, že ju obťažujem, ale keď prišla, pomohla mi pripútať Pampúšika a bola milá. V Modre sa rozhodla na nás počkať, že sa jej to neoplatí ísť do Senca a potom zase naspäť po nás. 

Na rehabilitácii sa Pampúšik rozplakal ako blázon, ale cvik sme dostali len jeden na šťastie.

Domov nás teda odviezla pani taxíkom.

Bola som šťastná, že sme už doma, keďže vonku bolo naozaj nepríjemne.

Piatok - Kurér dnes doniesol plechovky Beby a na miesto poslednej (keďže som objednala len 5) boli vzorky Beby 2. Veľmi ma to potešilo, lebo ich bolo neskutočne veľa.

Boli sme v Lidli. Keď sme išli okolo Domu kultúry, tak tam bola taká krásna výzdoba, bolo to fakt nádherné.

Sobota - Ráno som bola na jazde. Myslím, že sa zlepšujem. Spýtala som sa Inštruktora, či by sme mohli ísť aj v týždni. Nemal s tým problém. Inak perfektná jazda. Veľmi som si to užila. Išli sme mimo obce, šla som cez 70, to ma bavilo, to bolo mega super.

Bolel ma zub a bála som sa, že ma bude bolieť ešte viac cez týždeň a tak som sa rozhodla ísť na pohotovosť do BA. Keď som tam prišla, zub ma prestal bolieť. Podľa RTG mi doktorka povedala to isté, čo aj moja, že aj 7 aj 8 sú na tom rovnako zle, ale že tá 8 bude musieť ísť von. To ma nijako neoslovilo. Tak sme sa dohodli, že kým nebolí, tak to necháme tak a keby rozbolel, nech opäť prídem. V duchom som zubu pohrozila, aby do toho 14teho nejako vydržal a aby som si spravila náladu po zbytočne vyhodených 25€, namierila som si to do vedľa stojaceho Centrálu, kde som obehla obe hračkárstva a kúpila som Drahému tepláky s Olafom pod stromček. 

Domov som prišla akurát na uspatie Pampúšika. V noci som balila Mikuláša.

Nedeľa - Ráno sme si rozbaľovali Mikuláša. Bola proste pohoda. Vyhodili sa mi také malé hnusne svrbiace červené vyrážky. Neskutočne svrbia, idem sa z toho zblázniť.

Pondelok - Svrbenie neprestáva. Cez okno som zbadala sestričku, tak mi poradila, aby som si kúpila niečo na alergiu a keď tak, nech zájdem ku kožnej. Lieky som si kúpila, ale nemala som pocit, že by to nejako pomohlo.

24. týždeň

Utorok - Na prechádzke som išla okolo Pepca. Vo výklade mali aj bábiky, ale bola taká rada, že dnu som nešla. Na šťastie pred Dráčikom nestál nikto. Opäť mali vlasovú Kim. Bolo neskutočne hnusno a hmlisto. Zavolala som tej neurologičke a že zajtra sa môžeme zastaviť, že sa nedá objednať. Tak som zháňala taxík do tej Modry, lebo autobusom by sme to asi nedali, keďže to išlo neskutočne skoro ráno a potom až neskoro. Proste vôbec nie na čas, kedy začínala ordinovať doktorka. Nakoniec som sa dohodla s jednou pani, tak hádam to bude fajn.

Dúfam, že v sobotu nebude takéto počasie, aby som mala lepšie počasie na jazdu.

V Tescu mali aj Colorky, ale už som z nich vyliečená, stačili tie tri, čo som už kúpila/dostala.

Streda - Ako som si včera dohodla taxík, tak krátko pred siedmou mi pani volala, že už je tu. Na rýchlo som pobalila malého a išli sme. Pred ôsmou sme už boli v nemocnici. Chvíľu trvalo, kým som sa zorientovala, ale nakoniec som detskú neurológiu našla. Boli tam už dvaja pacienti. Nevadí. Prišla pani doktorka. Vzala si prvého pacienta a potom, že pôjdeme my. Wau. Kým sme čakali, prišli ešte rodičia s chlapčekom v kočíku a ďalší pacienti. Pani doktorka si preštudovala správu z pôrodu, pohrala sa s Pampúšikom. Povedala, že nález nie je nič strašné a objednala nás na rehabilitáciu. 

Zavolala som taxikárke a prišla po nás. Počas jazdy jej volala dcéra, či má urobiť malému jesť a ona, či plače, že áno, tak, že áno. To ma dosť zarazilo. Vyšlo mi to tak, že pani nechala doma dve deti, z toho jedno ešte veľmi malé, keďže si pýtalo jesť plačom.

Pampúšik po príchode ihneď zaspal. Na obed som mu dala mrkvu. Bola všade, ale akože všade, že úplne všade. Musela som ho normálne osprchova po papaní.

Na námestí už postavili stromček. je dosť biedny, aby som bola úprimná. 

Je Kataríny. Katarína na blate a Vianoce na ľade. Len aby.

Štvrtok - Pohodový štvrtok. Boli sme sa prejsť na námestie. Bolo pochmúrne, ale aspoň nepršalo. Pamúšik sa vie v postieľke pretočiť o 180 stupňov. Je to proste cestovateľ.

Piatok - Bol tu ráno Sluha, že kedy prepis, tak sme sa dohodli na pondelok. Volali sme k nám na políciu, že čo všetko k tomu budeme potrebovať a či sa to vôbec bude dať urobiť a že nie je problém a tak. Volala som mamine, že OK, lebo som vedela, že v utorok chce ísť ku starkej. Tak paráda. Volala som s Drahým, že super, že ak sa mu bude dať že pôjde v pondelok s nami. Tak super. Teším sa. Budem mať auto. Aj a auto. Nedokážem tomu uveriť.

Sobota - Zobudila som sa pomerne skoro, takže keď prišiel Inštruktor, bola som pripravená. Vzal ma skúšať udržanie auta v kopčeku na spojke a celkom mi to išlo. Nehovorím, že super, ale dalo sa. Počasie nič moc, ale aspoň nebola hmla.

Poobede sme sme išli na prechádzku.

Nedeľa - Ráno, keď som sa zobudila, svietilo slnko. Úplne regulérne svietilo slnko. Úplne nádherne. Pomaly som zabudla ako vyzerá. Inak pohodová nedeľa. Upratovali sme a oddychovali sme.

Pondelok - Ráno sme sa pobudili pomerne skoro, keďže so Sluhom som bola dohodnutá na 06:30. Ale nechodil. Pampúšik zaspal, Drahý pozeral teleráno a ja som žehlila. Sluha prišiel ako pán pred pol ôsmou s tým, že sme sa dohodli, že od nich bude vyrážať o 06:30. No ako povie. No, nevadí.

Pobalili sme sa a išli sme ešte k Sluhovi po kávu  a krátko pred ôsmou sme opúšťali Senec. Hneď sme stáli na Zelenči. Potom ešte niekde za Žarnovicou a krátko po desiatej sme konečne prišli do Keksov. Zobrali sme si obaja lístok a čakali sme necelé dve hodiny na to, aby sme sa dozvedeli, že to nepôjde, že musíme ísť najprv odhlásiť auto do Žiliny a potom prihlásiť u nás v Bystrici, takže proste výlet. Prečo nie. Išli sme k mamine na obed. Sluha popozeral celý dom. Najedli sme sa a zaviezli sme maminu ku kamarátke, kde nechala Tienika, aby mohla zajtra ísť ku starkej. 

Rozlúčili sme sa a vyrazili sme sa na cestu späť. Niekde pri Trnave Sluha na mňa, že od nich odšoférujem domov sama. Čože? Sa zbláznil? Teraz v tme? Ale keď musíš, tak musíš. Párkrát mi to zdochlo, ale nakoniec sme úspešne prišli domov (edit: asi polovicu cesty som šla bez svetiel).

Sluha, že zajtra hneď vybavíme papiere a on spraví splnomocnenie pre brata, aby sme nemuseli ísť do Žiliny.

Týždeň 13. 06. 2022 - 19. 09. 2022

Utorok (13. 06.) - Zobudila som sa pomerne skoro, blogovala som, potom sa zobudil Pampúšik, najedli sme sa, upratovali sme, keď mi napísala LL, či nepôjdeme von, tak to vie, že áno. Boli sme u nás na ihrisku, potom sme ich išli odprevadiť a keďže nebolo ešte moc hodín, chcela som ísť na poštu, ale tesne pred vchodom sme stretli Susan s Kubíkom a si hovorím, že keď príde Drahý, tak môžem ísť na poštu sama a urobím si tak trochu oddych. 

Pampúšik už pred jednou zaspal, takže super. 

Keď sa zobudil, tak sme spolu urobili mäsko so zeleninkou. Prišiel Drahý a že ideme do servisu spraviť ten defekt a potom na nákup, tak si hovorím, že tak dobre.

Tak sme išli, na šťastie defekt chalani zalepili raz-dva, zastavili sme ešte v umývárke a krátko na to prišla tam umyť svojho Swifta aj kočka z vedľajšej ulice, čo bolo také vtipné, keďže bežne mávame autá blízko seba.

Potom sme boli na pošte a nakoniec v Tescu a DMke a pozrieť do chovproduktru rybičky, lebo to naše dieťatko má z toho obsesiu v poslednej dobe.

Streda (14. 06.) - Ráno Pampúšik začal trošku kašľať, tak som sa rozhodla, že dnes ostaneme doma, tak sme si robili domáci welness, pozerali sme rozprávky a okolo obeda už začal byť riadne nervózny a keď som .ho chytila, tak bol horúci, tak som mu dala Panadol a v podstate ihneď zaspal.

Potom sme sa hrali, prišiel Drahý a že keď sme takí chorí, že pôjde na nákup s kolegom. Prišiel takmer o dve hodiny, to už si Pampúšik sám ľahol na gauč a zaspal, ale keď prišiel Drahý, tak sa prebral a keď ho chytil, tak že ideme do nemocnice, že to nie je v poriadku, aby mal stále takéto horúčky. 

Tak sme nasadli do auta a išli sme, potrafili sme na prvýkrát. Vošli sme dnu a čakali a čakali. Pampúšik miestami už zaspával a krátko po pol desiatej vyšla pani sestrička, že ostatných už nezoberú. Tak pani sestrička na príme povedala, že máme dve možnosti: ísť domov a prísť zajtra alebo počkať na urgente, ale že to môže trvať aj hodiny. Všetci zvyšní sme sa rozhodli ísť domov.

Keď sme vyšli von, mierne popŕchalo, ale keď sme vyšli k železničnej stanici, tak už lialo, nevidela som pred seba skoro nič. Za normálnyh okolností by som bola aj rada, že som na známych miestach, ale v takejto situácii, že leje, je noc a šoférujem, mi nebolo všetko jedno. Odviezla som Drahého do práce a potom som mala problém vyjsť ten kopček od nich, ale nakoniec som to nejako zvládla, potom som nevedela zaparkovať, lebo som v tom lejaku nevidela vôbec čiary, takže som sa s tým dosť dlho hrala, na šťastie Pampúšik spokojne spinkal, veď aby nie o jedenástej v noci, potom som ho vybrala, to sa prebral, ale doma našťastie takmer ihneď opäť zaspal.

Štvrtok (15. 09.) - Ráno som sa zobudila okolo pol ôsmej, Drahý spal v obývačke a Pampúšik tiež spinkal. Potom sa zobudil a mal teplotu tesne pod 39. Hoci sa Drahému vôbec nechcelo, čo sa nečudujem, keďže spal pár hodín, vyrazili sme opäť do Bratislavy. Opäť to trvalo dlho, bolo tam veľa detí s horúčkami a bolesťami brucha. 

Doktor Pampúšika popočúval, urobili mu CRP - 8 a poslali nás domov, že mu máme stále zrážať teplotu a uvidíme, ako sa viróza rozvinie. Tak díky. 

Najedli sme sa a obaja chalani takmer ihneď zaspali.

Piatok (16.09.) - Pampúšikovi sa výrazne polepšilo, už mal iba teploty a už začal trochu aj vystrájať. Spravila som mu aj test na covid. Nemá.

Poobede sme pozerali všetci nejakú rozprávku, ale myslím, že ani jedného poriadne nebavila.

Sobota (17.09.) - Pohodička, pozerali sme v podstate skoro celý deň rozprávky a hrali sme sa. Drahý musel ísť na obed do práce a vrátil sa až neskoro večer aj to s tým, že stroj rozbral a nechal tak, že to už nevedel dokončiť, že tam bude musieť prísť aj zajtra, že príde aj jeho vedúci. No proste paráda.

Nedeľa (18. 09.) - Ráno sme teda boli zaviesť Drahého do práce a odtiaľ som sa vydala do Tesca. Takto skoro ráno tam nikto poriadne nebol a dokonca tam pani práve dezinfikovala autíčko, tak sme si naň počkali, no to bolo radosti.

Keď sme vychádzali z pokladničnej zóny, stretli sme malú L s tatinom a o chvíľu sa zjavila veľká L. Pampúšik dokonca celkom ochotne odovzdal malej L autíčko, čo som ostala v šoku. Boli sme potom ešte pozrieť rybičky do chovproduktu a potom začalo celkom obstojne pršať, takže šup šup domov. 

Drahý prišiel okolo obeda domov a do večera to išlo tak ako aj predtým, rozprávky, lego a autíčka.

Pondelok (19. 09.)- Pampúšik začal v noci dosť kašľať. Kašľal aj ráno, ale potom už ani moc nie. No, pre istotu sme boli celý deň doma.

23. týždeň

Utorok - Ráno som sa osprchovala, najedla a vyrazila pred škôlku. Chvíľu žiadne auto neprichádzalo a ja som začínala byť nervózna ešte viac než som bola už z toho, že mám ísť šoférovať. Už som mu chcela zavolať, keď sa na začiatku našej ulice objavilo strieborné VW Polo. Nastúpila som samozrejme neskutočne nervózna a ledva som si bola schopná zapnúť pás. Kecali sme, potykali sme si a na nejakej neznámej ceste za Kauflandom sme si presadli. Dosť dlho som si nastavovala auto, ale nakoniec sme sa nejako dohodli a začala som sa teda učiť rozbiehať a zastaviť a šlo to prekvapivo dobre. Inštruktor ma dokonca nechal odšoférovať domov, ako poznamenal, to si nečakala, no veru, nečakala. Ďalšiu jazdu sme si dohodli na sobotu. Aj sa celkom teším.

Inak pohodový deň. Urobili sme si prechádzku. Bolo to fajn.

Streda - Upratala som kuchyňu, no hneď sa v tých skrinkách lepšie dýcha. Neodolala som a kúpila som v Tescu ďalšiu Mermadi color. Je to Millie so zavretými ústami, na šťastie sa hneď posunula ďalej. Okolo 12tej som dala Pampúšikovi papať a hrali sme sa na posteli. Na chvíľu som sa otočila, že poskladám plienky, keď som zrazu počula rachot a následne neskutočný plač a moje bábätko spadlo z postele (edit: do dnes netuším ako, keďže v tom čase sa nevedel ešte ani pretočiť). Volala som ihneď 155, nedávno som práve čítala, že oni aj poradia, keď tak. Tak sa ma mladý (aspoň podľa hlasu) operátor pýtal, či synček hneď plakal, či negrckal a či mám možnosť zobrať ho do Detskej Fakultnej Nemocnice a ja že to žiaľ nemám možnosť (a zrazu som znovu nadávala, že neviem šoférovať) a tak, že pošlú sanitku s doktorom a že on ho pozrie a zhodnotí to. Bolo to neskutočne dlhé čakanie na sanitku (asi 30 minútové). Ak by tam bolo nejaké zakrvácanie alebo niečo podobné, tak proste by som mala z bábätka asi tak handrovú bábiku, ak vôbec to. 

Nakoniec prišli a záchranár, že prečo nie sme oblečení. Snažila som sa mu vysvetliť, čo mi povedali na linke, ale obliekla som Pampúšika, na rýchlo som vzala doklady, bundu a nasadla som do sanitky. Len tak nás usadili, že som ho objímala, dokonca som mu zabudla aj čapičku. Zaspával a ja som ho budila, lebo mi nakázali, aby nezaspal. Na Kramáre to bola dlhá cesta. Na šťastie to tam šlo rýchlo, aj keď nás nevzali hneď. Doktor ho prezrel a poslal nás na RTG, tak sme išli, na šťastie všetko OK. Potom sme dohadovali odvoz, nemala som ani vajíčko, nakoniec po nás prišla Sluhova manželka a tiež sa divila, ako sme to ako takí bezdomovci, ale vzala nás domov, na šťastie nás nikto nezastavil, lebo by sa to asi ťažko vysvetľovalo, prečo ideme s 5 mesačným bábätkom 40km po diaľnici bez vajíčka. Pampúšik mi samozrejme zaspal na rukách. Chlapi nás už čakali pred bytovkou. 

Štvrtok - Pani poštárka mi doniesla hneď tri zásielky. To bola paráda. Poobede sme počkali Drahého na autobuske, išli sme do banky, ale karta tam ešte nebola. Potom sme sa vybrali do Orangu, vyzeralo to na dlho, tak som sa s Pampúšikom premiestnila do Billy a Drahý potom prišiel za nami.

Večer mi ešte volal pán z poisťovne a doriešili sme poistenie na auto.

Piatok - Ráno mi kamarátka poslala video o záklonoch a mne došlo, že všetko toto Pampúšik robí. Trochu ma zglbala, že čo s tým chcem teraz robiť. Napísala som doktorke a odporučila mi neurologičku. V utorok volám. Vraj je dobrá, dosť sa bojím. Od toho stredajšieho pádu je plačlivejší a častejšie sa budí.

Sobota - Pampúšik sa v noci budil a ja som sa nakoniec zobudila o 07:18 úplne rozbitá. Moje vlasy rozhodne potrebovali umyť, takže som hodila rýchlu sprchu, kašu, kávu a ledva som sa stihla obuť a už bol inštruktor pod oknom. 

Hneď ma posadil za volant. Išli sme do ulíc. Učil ma brzdiť a podraďovať v križovatkách. Nešlo mi to. Išli sme dookola tú istú trasu a aj tak som stále robila chyby. Dokonca mi musel aj chytiť volant. Nakoniec zastal a a dával mi asi desať minút prednášku. Mala som chuť vystúpiť a ísť domov peši, ale nakoniec som sa odviezla domov, ale mala som na mále, aby som povedala inštruktorovi, aby ma odviezol domov on. Skoro si odo mňa nevzal peniaze, že má zlý pocit. No paráda. Presne po tom som túžila, aby mal inštruktor zlý pocit.

Boli sme v Tescu a ani neviem ako zbehol deň.

Nedeľa - Volali sme s maminou aj Drahého rodičmi. Cítim sa hrozne, že mám chuť sa toho vodičáku vzdať. Aj keď Inštruktor hovorí, že takto jazdia všetci začiatočníci. To je super. Že mám tomu dať aspoň ešte päť jázd.

Začal ma bolieť zub a kríže. Som nadšená.

Pondelok - Pampúšik sa zobudil o jednej, potom ešte o tretej. To mu Drahý spravil mliečko. Potom sme zaspali tak, že ani neviem, kedy išiel Drahý do práce. Zobudila som sa a nemohla som sa poriadne ani postaviť, čo ma tak veľmi boleli tie kríže. Všetky svoje plány som musela odložiť. Dúfam, že s tým nebudem  musieť ísť k doktorovi.

Drahý bol po práci po kartu v banke a potom išiel na nákup a aj po moje zásielky na poštu.

Chvíľu sme sa hrali s Pampúšikom, potom ešte asi pol hodinku pospal. Potom sa hral na deke, kúpeľ, mliečko a spinkať. 

Pomerne rýchlo zaspal, ale do polnoci sa ešte dvakrát prebudil. Drahého bolí zub a nemôže spať a ja dokončujem blogy.

Už máme doma päť mesačné bábo. Tak rýchlo to ubehlo.

22. týždeň

Utorok - Po obede som bola Drahého počkať k Bille a spolu sme šli k banke, dnu ale išiel iba on a novú kartu bude mať zrejme budúci štvrtok.

Zastavila som sa na chvíľu aj v Dráčiku. Doplnili BM, ale stále tie isté. 

Streda - Žiadny Martin na bielom koni sa nekonal, ale tu som to ani veľmi nečakala, tu by ma sneh skôr prekvapil ako bol očakávaný, ale možno budúci rok sa už nejaký sneh objaví.

Zastavila som sa v lekárni a tým pádom aj v Tescu a tam ma totálne prekvapilo, koľko Barbie tam mali. Dokonca aj Mermaid colorky za 15,90€. Skoro ma vystrelo, taká krásna cena.

Štvrtok - Poobede som bola s chalani v Tescu a Drahý mi kúpil Colorku, ale žiaľ to bola opäť Daya. No, na parádu, ale dohodli sme sa s jednou kočkou, že si ju vezme. 

Večer volal ešte krstný Drahému kvôli maľovaniu bytu, ale podľa mňa sa asi nedohodnú. 

Piatok - Piatok 13teho. Nie som moc poverčivá na toto, ale niekedy to nevyjde moc dobre. 

Ráno vyzeralo celkom pekne, ale nakoniec sa zatiahlo. Išla som na prechádzku. Pri úrade opravovali cestu, tak som prešla na druhú stranu a zastavili sme sa v Dráčiku a potom sme išli do Kauflandu. Kúpila som Pampúškovi dvoje pančúch a trojicu lyžičiek.

Drahý išiel von so Sluhoom dohodnúť detaily okolo predaja auta. Boli dlhoooo. Okolo pol desiatej prišli, či nechcem kebab. Keď ani o hodinu neprišli, začala som sa s kebabom lúčiť, ale v tom konečne došli, takže som sa napráskala kebabom takmer o jedenástej večer. 

Sobota - Drahý išiel ráno do obchodu, potom do práce a potom k Sluhovi. Dlho nechodili, tak som sa dohodla s jednou pani, že sa zastavím po lehátko do vane pre Pampúšika, to som netušila, že ona býva až za železničnou stanicou a dlhšie som to nevedela aj nájsť, ale keď som sa vracala, bola už tma a volal mi Drahý, že kde som, že doniesli auto a ja nie som doma, že sa mám ponáhľať domov, tak som si pomyslela svoje, že to je minimálne na polhodinku a aj to, ak Pampúšik vydrží v kočíku, ale došla som domov, otvorili sme si vínko na oslavu nášho prvého auta. Celkom ma pobavilo, že má rovnaký dátum narodenia, teda mimo roku ako náš synček

Nedeľa - Pohodová nedeľa. Z darovačiek som si na zajtra dohodla pár vyzdvihnutí. Aspoň si urobím prechádzku. 

Pondelok - Ráno som vyrazila najprv po plienočky k jednej pani a potom k súkromnej škôlke po vecičky. Cestou domov som zavolala do autoškoly, ale mali obsadené. Neskôr mi pán inštruktor volal späť. Asi desať minút som predostrela svoju predstavu a on mi na všetko povedal, že to nebude problém, dokonca, že ak sa to nebude inak dať, môžem si brať aj bábätko so sebou na jazdy a prvú sme si dohodli na zajtra na 16tu. Tak som volala Drahému, či zajtra príde pred 16tou domov, že budem mať jazdu a nejako som nechcela hneď na prvú jazdu brať aj bábätko. Na to sa zasmial, že však zajtra je voľno. Tak som volala inštruktorovi, že či to platí, keďže zajtra je sviatok a on, že áno a či to nemôžeme dať rovno ráno na deviatu a že áno, že to by malo byť fajn.

Kuriér mi doniesol objednané bodynko pre Pampúšika pod stromček, je nádherné.