Týždeň 02. 01. 2024 - 08. 01. 2024

Utorok - Ráno som vstala a strašne sa mi nechcelo ísť do práce. Prišla som a ešte tu takmer nikto z administratívy nebol. No pomaly sa to rozbehlo. Bola som priradená k tej najväčšej kočke z príjmu, takže sa nám každý zdravil a prial nám do nového roka. Ja som sa popri nej len tak zviezla.

Samotná inventúra šla dobre a okolo druhej sme už pomáhali chalanom a viac-menej sme sa motkali po sklade. Vďaka tej kočke som sa zoznámila hneď s tromi skladníkmi. Proste je fajn mať za kolegyňu fakt peknú ženskú :-D

O pol piatej sme oficiálne skončili a vedúca nám ešte urobila poradu. Kolegyňa neprišla, lebo je chorá s najväčšou pravdepodobnosťou nepríde ani celý tento a možno ani budúci týždeň.

Uff. No, ešteže je zajtra to voľno.

Po práci som zavolala mamine, že teda dopoludnia prídem.

Streda - Ráno som sa osprchovala, zbalila som si pár drobností a vyrazila som na cestu. Bolo krásne slnečno a asi po Bryndziareň bolo krásne, ale potom začalo pršať. Ale moc mi to nevadilo, už to bolo len pár kilometrov. 

U maminy bolo dosť ľadu, ale tým, že pršalo sa to. Pobalila som lego a nejaké drobnosti a vyrazila som po chalanov do Mikuláša, ale keď som sa otáčala, došlo mi, že nemám autosedačku, tak som zastala pri mamine, aby mi došlo, že ju nemá a že ostala u tatina v aute. Tak som mu zavolala, aby mi to samozrejme potvrdil, takže som zavolala Drahému, že budem do Mikuláša meškať, lebo musím ísť ešte do Keksov po autosedačku, ešte šťastie, že taitno bol doma. Takže naspäť do Keksov a tak do Mikuláša, však prečo neurobiť okolo 50km úplne zbytočne, keďže keby som vedela, že autosedačka je u tatina, tak som sa tam mohla zastaviť cestou do Keksov z domu. Nevadí. V Mikuláši som trochu poblúdila, ale nakoniec som trafila. Pri odbočke na jednu mestskú časť sa mi na chvíľu aj vynorili spomienky na pár ľudí z Mikuláša, ale to je už hrozne dávno.

Potom sme sa zstavili u maminy po veci a na obed a potom sme vyzerali domov. Cesta bola fajn. Pampúšik väčšiny cesty odspal.

Štvrtok - Kolegyňa je PN. Bol to dosť náročný deň, keďže ľudia si vo veľkom chodili ešte po objednávky z výpredaja, ale bolo to celkom fajn. Hlavne sme to zvládli. 

Po práci sme sa dohodli s Drahým, že pôjdem do Grobu do Sinsay po objednávku. Pampúšik poobede nespal, takže v aute takmer okamžite zaspal, tak som šla vrátiť šál a prevziať si objednávku a išli sme domov. 

Drahý potom ešte išiel na dom. Pampúšik sa asi po hodine zobudil a bol úplne mrzutý, chcel len tatina. No, prešla takmer hodina, kým sa ako tak upokojil a mohli sme ísť spať.

Piatok - V práci toho bolo dosť. Prišla aj šéfka, že kolegyňa bude na PNke aj budúci týždeň, že ako sa dohodneme. Tak som povedala, že ja budem pokojne chodiť poobede, že mi to nevadí a možno do istej miery aj trochu vyhovuje, keďže Pampúšik pôjde v pondelok po 3 týždňoch do škôlky.

Drahý mi hneď doma oznámil, že celý víkend bude pracovať. Takže paráda. 

Sobota - Hneď od rána začalo mierne popŕchať, takže sa nedalo ísť von. Drahý išiel teda na brigádu. Snažila som sa s Pampúšikom aspoň trochu upratať, potom sme sa hrali, oprali sme nejaké oblečenie, napapali sme sa a potom som ho chcela dať spinkať, ale nechcel. Tak sme ešte urobili muffiny a išli sme okolo pol piatej pozrieť Drahého, ale na dome sa už nesvietilo, tak som mu volala a on, že je na ceste z druhej zákazky. To mi bolo divné, lebo ani nespomínal, že by tie zákazky boli dve, ale už sa mi to vôbec nechcelo riešiť. Tak sme ho počkali pri Bille a išli sme domov, lebo začínalo čoraz viac a viac pršať a Pampúšik sa už predtým sťažoval, že má mokré ponožky, čo sa po príchode domov aj vo veľkom potvrdilo.

Nedeľa - Zrána pršalo, ale postupne to ustupovalo. Pred obedom som šla s Pampúšikom do Billy po pečivo a syr, keďže som chcela robiť rezne v syrovom cestíčku. Urobila som teda rezne a zemiakovú kašu, najedli sme sa a Pampúšik úspešne zaspal, tak som trochu oddychovala.

Potom prišiel Drahý a hrali sme sa s vláčikom. 

Pondelok - Vstala som krátko po tom, ako Drahý odišiel do práce a chvíľu som žehlila, kým sa Pampúšik nezobudil. Na moje prekvapenie celkom v pohode chcel ísť do škôlky, aj keď sme sa museli vrátiť po papučky, lebo som ich zabudla doma. Ešte šťastie, že bývame tak blízko, ale taký pán inak po mne pozeral, keď som povedala, že sa musíme vrátiť po papučky, lebo som ich zabudla. Tak som rada, že pán ešte nikdy nič nikde nezabudol :-D

V práci toho bolo požehnane, keďže šéfka sa rozhodla, že budeme robiť aj dnes návratku, aby nám  nezavadzala celý týždeň jedna chladnička na výdajni. (Mne nezavadzala, ale tak OK).

Začala som robiť aj januárové fascikle, ale bolo toho opäť požehnane, tak som to ani celé nestihla, ale však to nejako do konca týždňa hádam doklepem.

Názory jedného môjho EX

 Ahojte priatelia ✋

Asi ako každého v živote, aj moji drahí Ex sú pre mňa priam nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie a keďže si o 90% z nich myslím, že by určite mohli využiť služby odbornej pomoci, čo rada rozoberám s jednou mojou českou kamoškou, ktorá si o tieto články párkrát už poprosila a ja som dnes náhodou pri hľadaní niečoho úplného iného v mailoch narazila na toto, tak som sa rozhodla urobiť jej radosť a vyplodiť zo seba ďalší článok.

Celý text je z pôvodného mailu od neho, iba som vymazala mená:

ten tvoj XY je na fb ako XY ze? fakt wau, vybrala si si uzasne, dalsi exemplar z BB bahna. kotlebovsky vymlety blbecek s uboho vulgarnym prejavom (vulgarnym bez priciny). ale krasne to do seba zapada. to co mu pises je ako z dennikov z pred nejakych 5 - 10 rokov. vybrala si rianeho blbecka ako casto pred 5 -10 rokmi.nechaa si si pomotat hlavu a kvoli takemu si zahodila cosi co stalo za viac ako tvoj polocigansky neonacek (je to inak chore ze cigan je nacek, ked nacisti ciganov hubili v plyne) a zopakovala si si s inym clovekom cosi podobne ako si urobila XYZ (ktory v tom case stal tiez za viac nez tvoji podareni milenci) pred nejakymi vyse 5 rokmi. a aka ironia, XYZ ako taka ruka z minulosti sa ti ozyva akoby ta tahal spat. ale tahat ta spat do tej doby nemusi. ty si tam klesla sama. fakt by som nikdy neveril ze k tomu to dopracujes, mal som o tebe ovela vyssiu mienku...

Ja by som tiež neverila, že človek, ktorému som bezvýhradne dôverovala, ktorý o mne vedel úplne ale úplne ale úplne všetko, má o mne takúto mienku. Naivne som si myslela, že chápe dôvody môjho správania. To, že sa za to hanbím a v jednom prípade ma to dodnes mrzí, lebo si to ten človek naozaj ničím nezaslúžil. Napriek tomu si nemyslím, že vzbudzovať v človeku nepríjemné pocity pripomínaním chýb z minulosti, je úplne fajn. 

Týždeň 26. 12. 2023 - 01. 01. 2024

Utorok - Ráno som mala stále sople, tak som sa hrala s Pampúšikom. Potom som sa najedla, dali sme ho spinkať, pobalila som sa a vyrazila som na cestu domov.

Cesta bola fajn, ale z upchatých dutín ma bolela hlava a len veľmi ťažko sa mi rozmýšľalo. 

Prišla som domov, osprchovala som sa, zapla som práčku a zaspala som. Zobudila som sa niekedy uprostred noci, bola som asi hodinu hore a potom som opäť zaspala.

Streda - V práci celkom fajn, aj keď kolegyňa je úplne chorá, ledva dýcha a ja tiež ešte soplím. Doma som trochu poupratovala, telefonovala s chalanmi aj maminou. 

Štvrtok - V práci celkom fajn, aj keď dosť chodili ľudia po veci z výpredaja. A bolo aj celkom dosť návratiek. Doma som viac-menej oddychovala. Dala som ešte oprať pár drobností.

Piatok - V práci to bolo prekvapivo fajn. Aj keď kolegyňa vyzerala, že to neudýcha. Aj som sa ponúkla, že pôjde domov a ja ostanem do večera, ale nechcela. Tak čo už.

Doma som volala asi hodinku s chalanmi, potom som si napustila vaňu a v nej som relaxovala.

Sobota - Dopoludnia vyšlo slniečko, tak som cvakla fotiek všetkých vianočných prírastkov a potom som išla do mesta vrátiť do Dráčika fľašku. Mali tam krásne RH, len škoda, že tá, ktorá sa mi páčila najviac je nižšia než klasické RH. Tak som odchádzala s prázdnou. Zastavila som sa aj vedľa v Pepcu, ale tam tiež nič zaujímavé.

Poobede mi volal Krstný, že čo robíme na Silvestra, tak som mu ozrejmila, že ja som sama doma, tak sa opýtal, či môže prísť a si hovorím, že fajn, že aj tak by som sa iba nudila.

Večer som ešte skladala lego, strašne ma to bavilo.

Nedeľa - Ráno som sa vybrala do Kauflandu, nech teda niečo nakúpim na večer. Urpatovala som skriňu a našla som hneď dve tričká z mojej minulosti. O jednom som vedela, že ho mám. Na druhé som už takmer úplne zabudla, ale keďže je od PP, tak to bolo také úplne, že som si na to spomenula, ako mi ho dal a ako som ho potom všade nosila a vypárala z neho logo firmy, nech nesvietim na ulici.

Najedla som sa a dostavala som Lego a potom som začala zháňať súčiastky z ocinovho Lego Buggati, že aj to opravím. Akurát som ležala, keď mi prišla správa od Krstného, že príde o pol druhej autobusom. Tak som ešte povysávala so starým vysávačom, čo sa dalo a začala som chystať občerstvenie.

Prišiel Krstný a chvíľu nastavoval HBO, potom mi písala Susan, či sa ideme prejsť, tak sme šli všetci traja na taký mierny senecký okruh a potom sme už len jedli, kecali, pozerali dokument o Whitney Houston a čakali na polnoc.

Pondelok - Po polnoci som zavolala mamine, lebo som vedela, že je u nej kamarátka, že nespí. Chalanom som nevolala, lebo tam som naopak predpokladala, že spia. 

Potom som si šla ľahnúť aj ja. Zaspala som ani neviem ako.

Zobudila som sa krátko po ôsmej a Krstný bol už tiež hore. Pustili sme si zvyšok toho dokumentu, ale mňa to nejako moc nezaujímalo. Najedli sme sa a kecali sme a potom som navrhla Krstnému, že ho odveziem do Hlavného mesta. Tam sme dorazili celkom fajn, lebo ma navigoval. Späť som niekde zrejme zabudla odbočiť, takže som sa ocitla v blízkosti bytovky, kde som kedysi bývala. Mala som 100 chutí sa tam zastaviť a poslať PP, že či si spomenie, kde som, ale nakoniec som sa ovládla a odšoférovala pekne domov.

Poupratovala som, že keby náhodou sa stihla zajtra inventúra, nech môžem ísť hneď ráno do Keksov.

Týždeň 19. 12. 2023 - 25. 12. 2023

Utorok - Ráno som vstala, keď Drahému zazvonil budík a keďže sa mi už nedalo spať, zvliekla som posteľnú bielizeň a hodila som to rovno do práčky a kým sa pralo, tak som žehlila, umyla som aj sporák a nejaké drobnosti odložila.

O pol deviatej som vyrazila z bytu, lebo som sa chcela zastaviť ešte na pošte, tam bolo dosť ľudí, ale šlo to rýchlo a tak som sa stihla zastaviť ešte aj v Z-boxe vyzdvihnúť zásielku a do práce som prišla tak akurát na čas.

Niekedy pred obedom prišla vedúca a že sa so mnou potrebuje porozprávať. Taká nervózna som už dávno nebola a ešte niečo vybavovala, tak to dlho trvalo, kým sme sa dostali do zasadačky. Bola som morálne pripravená podpísať výpoveď. O to väčší šok bol, že ma v podstate iba chválila. Že si všimla, že som na sebe zapracovala, že si veľmi cení, že som prišla minule na celý deň, že keby čokoľvek bolo, nech prídem za ňou a proste, že ona je spokojná a chce, aby som tu pracovala aj naďalej.

Pozerala som akurát, že koľko dní písali na objednávku z Dráčika, keď mi v tom prišiel @, že už mám tovar pripravený na výdaj. 

Na obed som volala mamine, že ako sa majú a vyzerali, že v pohode, že už menej Pampúšik kašle, ale že stále dosť soplí a že núti maminu rešpektovať jeho vymyslené trate a závory a že dnes už pôjdu aj von trošku zrejme, že u nich je celkom pekne. 

Aj závidím, my už dva dni žijeme v hmle. 

Streda - Zobudila som sa pomerne skoro, tak som trochu začala upratovať a potom som išla ešte pred deviatou do kaviarne po balík, ale ani o 09:05 nemali ešte otvorené, tak si hovorím, no na parádu, ja tam do 18tej prísť nestihnem, ani keby čo bolo.  Poprosila som Drahého, či by nezašiel, že uvidí, ako bude stíhať.

V práci celkom pohoda. Bolo viac ľudí, ale dalo sa to stíhať. Po práci som sa s Drahým stretla pri Tescu, tam sme urobili nákup k mamine a ešte sme sa vybrali do Kauflandu.

Potom sme spolu vypratali auto a Drahý si potom ľahol pre telku a tam aj zaspal a spal tam do rána. 

Ja som pozerala potom začiatok Barbie filmu na HBO, ale chcelo sa mi tak spať, že som to nakoniec vypla a išla spať.

Štvrtok - Zobudila som sa krátko pred piatou a o chvíľu sa zobudil Drahý a išla som ho zaviesť do práce, aby som odtiaľ vzala od kolegovej ženy koláče. 

Potom som prišla domov a nejako sa mi už nič nechcelo, ale vybalila som ešte nejaké drobnosti a zabalila alkohol do tašky, čo berieme ešte k mamine.

Poučenie na dnes: My ženy máme jednu blbú vlastnosť a  to, že keď sa zamilujeme, spravíme aj z idiota princa na bielom koni....

Problém je, že len v našej hlave...

Myslím, že v niektorých prípadoch je to naozaj presné.

Celý deň pršalo a vraj aj zajtra má. Tak to snáď nie.

Po práci som išla po Drahého domov, potom k nemu do práce po vianočný balíček ovocia a zeleniny a víno. Následne mi hovorí, že mamina nemá lieky, že musíme ísť ešte do Tesca do lekárne. Tak si hovorím, že jo. 

Tam pán lekárnik, že on potrebuje kartičku poistenca, že rodné číslo nestačí. To kým mi mamina úspešne poslala, potom, že majú len jeden liek a druhý musia objednať, že bude zajtra. Tak si hovorím, že OK. Následne som volala s maminou, že či má mať len dva lieky, tak že nie, ale že to musí ešte zavolať. No na parádu a že ten, čo som už mala v kabelke, ani nepotrebuje :-D

Už aby bolo zajtra.

Zaspala som ani neviem ako.

Piatok - Počula som, že Drahý ide do práce, ale nebola som schopná sa zobudiť, aj svoj budík som celkom statočne odignorovala a zobudila som sa o siedmej. Vôbec sa mi nejako nechcelo, ale urobila som tú moju druhú "najobľúbenejšiu" vianočnú činnosť - pobalila som darčeky. Potom som sa ešte zastavila po druhý balíček zo Sinsay. Aspoňže konečne po toľkých dňoch svietilo slniečko - to sa na pravé poludnie zmenilo na vietor a malinké krúpy.

Okolo jednej mi písala mamkina susedka, že aby som sa nebála, že mamina má vybitý telefón a vypadla opäť elektrina. 

Samozrejme sa ľudia zbláznili a volajú nám vo veľkom a chodia po tovar.

Kolegyňa je totálne chorá a o pol druhej pôjde už domov, zrejme má covid, lebo necíti chuť ani čuch. Juchú. Čo viac si dnes priať :-D

Prišiel ma pozrieť aj bývalý kolega z dopravy, s ktorým sme vyriešili niekoľko situácií kedysi pred rokmi. Bolo to veľmi milé prekvapenie.

Ponáhľala som sa domov, kde nikto nebol. Tak som zavolala Drahému, že kde je a on že na dome. No skoro ma porazilo. Tak som naložila auto a keď som si hovorila, že mu hádam nebudem volať 2x, tak sa zjavil. Prezliekol sa a konečne sme vyrazili. Teda zastavili sme sa ešte v Tescu po lieky, ale potom už naozaj sme vyrazili. Prekvapivo sa mi šoférovalo veľmi dobre a išla som skutočne rýchlo, ale bolo minimum áut a ani Drahý do toho nekecal, aby som spomalila. V podstate ľad začal až v dedine, čo som očakávala. Naši už spali, lebo nešla elektrina, ale potom ju asi pustili, lebo Drahý si zapol telku a zaspal pri nej, takže k Pampúšikovi som si ľahla ja a mamina.

Sobota - Do rána snežilo, nie moc, ale k tej kope snehu to statočne stačilo. Mamina hneď ráno postavila na kapustnicu, že ak by náhodou vypli elektrinu. 

Tak sme sa potom najedli a Pampúšik odmietal spinkať, ale za to ja som zaspala ako nič a spala som asi dve hodiny, potom sme sa boli prejsť a tak.

Mamina urobila šalát, ja som upratovala, chalani blbli vonku. 

Nedeľa - Ráno opäť nešla elektrina a teda nešla celý deň. Ohriali sme si kapustnicu u susedky na piecke a potom sme dali Pampúšikovi prvý darček, lebo ho aj tak zbadal, keď ho mamina išla zabaliť a dobre sme urobili, lebo elektrina nešla až do pol šiestej, tak nám hralo aspoň autíčko a svietilo. Síce sme z toho boli úplne ohlučaní, ale tak aspoň malý mal radosť.

Keď zapli elektrinu, tak mamina na rýchlo hneď volala starkej a strýkovi, zároveň dala vyprážať filé a rezne. 

Rozbalili sme si darčeky, dostala som panvicu s pokrievkou. Akože ja som si ju chcela kúpiť, takže som aj rada, ale tak OK.

Pampúšik mal hroznú radosť z vláčika, aj keď sme do neho zabudli kúpiť baterky. Proste mi to nenapadlo. Možno to Alza mohla niekde zdôrazniť, že k nemu treba dokúpiť baterky.

Pondelok - Ráno som sa zobudila s totálnymi sopľami, takže väčšinu dňa som ledva dýchala a hrala som sa s Pampúšikom, kým Drahý s maminou robili vonku s drevom, potom sme sa najedli a tak nejako prešiel deň. Bol odmäk a pluhár odhŕňal sneh a zrovnal to až na ľad, takže sa teším, ako zajtra vyjdem vôbec z dediny.

Maličkosti

Ahojte priatelia 👋

Dnes netradične vám prvýkrát píšem článok na mobile, ale chcem si tu uložiť také drobnosti, ktoré ma predvčerom a včera veľmi potešili a týkali sa jednej a tej istej veci a to môjho auta.

Pre vysvetlenie, v SC som so svojimi BB EČV dosť rozoznateľná a keď vidíte čierny Swift s BB značkou a Z na zadku, máte 100%, že som to ja. V BB je to iné, keďže tam majú takmer všetky autá BB značky a teda aj čierne Swifty a čuduj sa svete, niektoré majú aj Z 🤣🤣🤣

Preto ma pobavila správa, ktorú som dostala v pondelok 25. 12., či šoférujem a keď som chcela vedieť prečo, tak som dostala túto odpoveď:

Takže to bolo také milé, že si táto osôbka myslela, že som to ja 😍 aj keď som nebola 😢

Ale keď som na druhý deň večer dostala obdobnú správu od človeka, ktorý mi nenapísal od apríla, žasla som:

V tomto prípade som to dokonca naozaj bola ja 🤣

Tak ja len toľko, že aj takéto maličkosti sú pre mňa veľmi hrejivé pri srdiečku 🥰

Máte to aj vy tak, že keď vidíte auto podobné niekomu blízkemu, že si na neho spomeniete? 

Úprimne, ja to tak mám asi len s dvomi autami, z toho jedno je také, že tam mám 99% šancu, že to je auto presne toho človeka, na ktorého myslím, lebo má jedinečnú farbu a tiež značky z iného kraja.

Druhý prípad je kamoškine auto, ktoré je síce na prvý pohľad dosť bežné, akurát, že to jej má takú úpravu, že to je tiež na 99% ona.

Tak priatelia, tešte sa z drobností, ktoré vám život prináša ☺️

Jeden rodič

 Ahoje 😏

Už som sa nad tým zamýšľala viackrát, že aké náročné musí byť jednorodičom. Náročné je to občas, aj keď sú tí rodičia dvaja, ale sám a to myslím ozaj sám rodič, teda bez nejakej blízkej možnosti pomoci od rodičov, súrodencov, tetičiek, babičiek, kamarátok a ja neviem koho všetkého, je to podľa mňa extrémne náročné.

Keď si len vezmem príklady z môjho okolia, tak ani v jednej rodine to nie je tak, že by ten istý rodič napríklad dával dieťa do škôlky a aj ho zo škôlky vyzdvihoval a popritom chodil na 8 hodín do práce (nemyslím HO). Väčšina rodín má model podobný ako máme aj ja s partnerom, teda jeden rodič ráno dieťa do škôlky zavedie a druhý ho poobede vyzdvihne. Takže už len taká "drobnosť" ako je práca skĺbená so škôlkou musí byť pre jednorodiča bez pomoci neskutočným orieškom. Sama som mala obmedznejšie možnosti pracovných príležitostí s ohľadom na pracovnú dobu a to som riešila "iba" začiatok pracovnej doby. 

Nemôžem nespomenúť fakt, že v drvivej väčšine sa jednorodičom stáva žena-matka, ktorá zvyčajne nemá až tak vysoký plat ako muž. Samozrejme, sú výnimky, kedy zarába vynikajúco žena a samozrejme sú prípady, kedy je jednorodičom je muž. 

Tak ako časová, finančná aj emočná stránka jednorodiča musí byť veľmi náročná, ale plne chápem každého kto sa na to odhodlá trebárs pri toxických vzťahoch, pri alkohole, napätí, dlhodobom strese...

Každopádne chcem vzdať úctu a obdiv každému rodičovi, ale jednorodičom obzvlášť. 

Týždeň 12. 12. 2023 - 18. 12. 2023

Utorok - Drahý zaspal v obývačke, takže niekedy v noci som mu šla vypnúť TV. Zobudila som sa krátko pred budíkom a pomerne vyspatá, teda nie že by som si rada ešte neľahla, ale bolo to o poznanie lepšie než v posledné dni.

Obliekla som sa a zobudila som aj Pampúšika, potom sa prebral Drahý a som mu navrhla, že ak sa rýchlo dajú dokopy, že ich stihnem odviesť na stanicu. 

Trochu som sa bála, či to stihnem do práce, ale prišla som ešte o pár minút skôr než včera. 

Po práci som bola s chalanmi na nákupoch. Bolo to v rámci našich možností celkom fajn. Drahý potom ešte išiel na dom, však čo by ma nevytočil na záver dňa. Nákup, hladné dieťa, nepripravená večera a on si odíde. Však prečo nie....

Potom prišiel, uspali sme Pampúšika a išli sme pozerať Nemocnicu.

Streda - Ráno som sa zobudila o 05:19 na to, že Drahý odchádza do práce. Krátko na to sa zobudil aj Pampúšik, tak sme mali také pomalé ráno a pomaly sme sa vychystali do škôlky. Aj napriek tomu som zabudla pyžamko aj potvrdenie od doktorky, takže som sa ešte vracala, ale aj tak som prišla do práce len o pár minút neskôr než včera.

V práci celkom pohoda. Už trochu boli ľudia aj dopoludnia.

Šéfka bola tiež v pohode. 

Po práci som sa ešte zastavila na pošte po balík z Mattelu a ešte po druhý balík do zásielkovne, takže domov som prišla trošku neskôr.

Štvrtok - Dnes bolo menej ľudí ako včera a bola celkom pohoda v robote. Drahý išiel po práci do budovy, že im neschne penetrák, či čo. Došiel domov o ôsmej, proste na parádu. 

Pampúšik počas hovoru s dedkom chytil úplný amok, rozhádzal všetko lego, hodil pod posteľ krémy, ledva so ho osprchovala a dala do pyžama. Do toho teda prišiel Drahý, začal hneď nadávať, že aký neskutočný bordel máme po celom byte (áno, mali sme) a že ja hojdám dieťa v náručí. Áno, snažila som sa ho trochu upokojiť.

Piatok - V práci celkom fajn. Nešlo mi urobiť nejako návratku. Aj som sa tam sekla v jednej veci, ale hádam to nebude až taký hrozný prúser. Pochybujem, že by práve tento rýžovar niekomu strašne chýbal ešte pod stromčekom. 

V poslednej dobe som nejaká unavená.

Pampúšik sa v noci budil, zaspal asi o jednej.

Sobota - Vstala som krátko po piatej a cítila som sa už úplne vyspatá, ale vedela som, že to na mňa potom doľahne.

V práci toho bolo minimum. Okolo 11tej prišlo pár ľudí, ale inak to bola pohoda. Prišla dokonca nová zástupkyňa za mnou sa pokecať, to bolo milé.

Písala mi LL ohľadom tých fotiek a zrušenej besiedky, že malá LL totálne soplí, že budúci týždeň nepôjde do škôlky. 

Prišla som domov a Pampúšik tiež celý zasoplený, ukašlaný. Drahý, že on s ním nemôže už ostať doma, že šéf má už teraz nervy, že by sme ho zaviezli k mamine, že uvidíme ako na tom bude zajtra.

V noci kašľal a budil sa, takže asi o moc lepšie to nie je.

Nedeľa - V robote bola dosť nuda, zastavila sa za mnou opäť aj zástupkyňa. Volal mi aj Drahý, že volal mamine, že mám teda Pampúšika doviesť a že čo má pobaliť. 

No, nemám z toho dobrý pocit, ale tak čo už. Tak som prišla domov, najedla som sa a vyrazili sme na cestu.

Drahý s nami nešiel, lebo by sme sa museli ešte dnes vrátiť a takto som mohla aspoň prespať u maminy a ísť až ráno.

Cesta bola v pohode, svietilo slniečko a bolo to moc fajn. Prišli sme krátko po štvrtej a v dedine čisté ľadové kráľovstvo.

Hrali sme sa, Pampúšik moc nechcel papať. Mamina mu vybalila všetky veci pekne do skrine. Som zvedavá, ako to budú spolu zvládať.

Inak Pampúšik sa predvádzal, vyvádzal neskutočne. Nakoniec sa ešte večer tak rozkašľal, až sa dovracal. Ale bola to možno aj moja chyba, lebo som mu dala mucosolvan ešte dosť krátko pred spaním.

Pondelok - Krátko po polnoci chytil Pampúšik strašný záchvat kašľa. Potom o piatej a znovu o šiestej a to už sme vstávali, predsa len som sa potrebovala vypraviť na cestu. 

Rozmrazila som auto, pobalila si tých pár vecí a vyrazila som na cestu. Pred Nitrou bola nejaká veľká havária, takže odkláňali autá z diaľnice, takže som šla asi hodinu obchádzkou a pomaly, lebo aj na tej obchádzke sa ešte stala ďalšia nehoda. Do práce som prišla o pol hodinu neskôr, ale to nevadilo. Šéfka o tom vedela dopredu.

Mamina mi okolo pol 12tej volala, že je Pampúšik zlatý, ale že sa neustále pýta, kedy pôjde domov, lebo mamina mu nevie poskladať naspäť lego pizza autíčko. 

V práci celkom fajn. Prišiel mi aj @ zo škôlky, že besiedka bude 20. 12. 2023. No, takže my tam určite nebudeme, čo už. Možno niekedy nabudúce.

Som zvedavá, ako to mamina s Pampúšikom spolu zvládnu. Mám z toho miestami celkom výčitky. 

Keď som prišla domov, tak Drahý akurát volal s maminou a Pampúšikom. 

Doniesol mi dokonca hamburger na večeru. Chvíľu sme sa spolu rozprávali, ale potom zaspal na gauči, tak som vypla telku a zhlasla som mu a išla som sa osprchovať.