Utorok - Ráno som vstala, keď Drahému zazvonil budík a keďže sa mi už nedalo spať, zvliekla som posteľnú bielizeň a hodila som to rovno do práčky a kým sa pralo, tak som žehlila, umyla som aj sporák a nejaké drobnosti odložila.
O pol deviatej som vyrazila z bytu, lebo som sa chcela zastaviť ešte na pošte, tam bolo dosť ľudí, ale šlo to rýchlo a tak som sa stihla zastaviť ešte aj v Z-boxe vyzdvihnúť zásielku a do práce som prišla tak akurát na čas.
Niekedy pred obedom prišla vedúca a že sa so mnou potrebuje porozprávať. Taká nervózna som už dávno nebola a ešte niečo vybavovala, tak to dlho trvalo, kým sme sa dostali do zasadačky. Bola som morálne pripravená podpísať výpoveď. O to väčší šok bol, že ma v podstate iba chválila. Že si všimla, že som na sebe zapracovala, že si veľmi cení, že som prišla minule na celý deň, že keby čokoľvek bolo, nech prídem za ňou a proste, že ona je spokojná a chce, aby som tu pracovala aj naďalej.
Pozerala som akurát, že koľko dní písali na objednávku z Dráčika, keď mi v tom prišiel @, že už mám tovar pripravený na výdaj.
Na obed som volala mamine, že ako sa majú a vyzerali, že v pohode, že už menej Pampúšik kašle, ale že stále dosť soplí a že núti maminu rešpektovať jeho vymyslené trate a závory a že dnes už pôjdu aj von trošku zrejme, že u nich je celkom pekne.
Aj závidím, my už dva dni žijeme v hmle.
Streda - Zobudila som sa pomerne skoro, tak som trochu začala upratovať a potom som išla ešte pred deviatou do kaviarne po balík, ale ani o 09:05 nemali ešte otvorené, tak si hovorím, no na parádu, ja tam do 18tej prísť nestihnem, ani keby čo bolo. Poprosila som Drahého, či by nezašiel, že uvidí, ako bude stíhať.
V práci celkom pohoda. Bolo viac ľudí, ale dalo sa to stíhať. Po práci som sa s Drahým stretla pri Tescu, tam sme urobili nákup k mamine a ešte sme sa vybrali do Kauflandu.
Potom sme spolu vypratali auto a Drahý si potom ľahol pre telku a tam aj zaspal a spal tam do rána.
Ja som pozerala potom začiatok Barbie filmu na HBO, ale chcelo sa mi tak spať, že som to nakoniec vypla a išla spať.
Štvrtok - Zobudila som sa krátko pred piatou a o chvíľu sa zobudil Drahý a išla som ho zaviesť do práce, aby som odtiaľ vzala od kolegovej ženy koláče.
Potom som prišla domov a nejako sa mi už nič nechcelo, ale vybalila som ešte nejaké drobnosti a zabalila alkohol do tašky, čo berieme ešte k mamine.
Poučenie na dnes: My ženy máme jednu blbú vlastnosť a to, že keď sa zamilujeme, spravíme aj z idiota princa na bielom koni....
Problém je, že len v našej hlave...
Myslím, že v niektorých prípadoch je to naozaj presné.
Celý deň pršalo a vraj aj zajtra má. Tak to snáď nie.
Po práci som išla po Drahého domov, potom k nemu do práce po vianočný balíček ovocia a zeleniny a víno. Následne mi hovorí, že mamina nemá lieky, že musíme ísť ešte do Tesca do lekárne. Tak si hovorím, že jo.
Tam pán lekárnik, že on potrebuje kartičku poistenca, že rodné číslo nestačí. To kým mi mamina úspešne poslala, potom, že majú len jeden liek a druhý musia objednať, že bude zajtra. Tak si hovorím, že OK. Následne som volala s maminou, že či má mať len dva lieky, tak že nie, ale že to musí ešte zavolať. No na parádu a že ten, čo som už mala v kabelke, ani nepotrebuje :-D
Už aby bolo zajtra.
Zaspala som ani neviem ako.
Piatok - Počula som, že Drahý ide do práce, ale nebola som schopná sa zobudiť, aj svoj budík som celkom statočne odignorovala a zobudila som sa o siedmej. Vôbec sa mi nejako nechcelo, ale urobila som tú moju druhú "najobľúbenejšiu" vianočnú činnosť - pobalila som darčeky. Potom som sa ešte zastavila po druhý balíček zo Sinsay. Aspoňže konečne po toľkých dňoch svietilo slniečko - to sa na pravé poludnie zmenilo na vietor a malinké krúpy.
Okolo jednej mi písala mamkina susedka, že aby som sa nebála, že mamina má vybitý telefón a vypadla opäť elektrina.
Samozrejme sa ľudia zbláznili a volajú nám vo veľkom a chodia po tovar.
Kolegyňa je totálne chorá a o pol druhej pôjde už domov, zrejme má covid, lebo necíti chuť ani čuch. Juchú. Čo viac si dnes priať :-D
Prišiel ma pozrieť aj bývalý kolega z dopravy, s ktorým sme vyriešili niekoľko situácií kedysi pred rokmi. Bolo to veľmi milé prekvapenie.
Ponáhľala som sa domov, kde nikto nebol. Tak som zavolala Drahému, že kde je a on že na dome. No skoro ma porazilo. Tak som naložila auto a keď som si hovorila, že mu hádam nebudem volať 2x, tak sa zjavil. Prezliekol sa a konečne sme vyrazili. Teda zastavili sme sa ešte v Tescu po lieky, ale potom už naozaj sme vyrazili. Prekvapivo sa mi šoférovalo veľmi dobre a išla som skutočne rýchlo, ale bolo minimum áut a ani Drahý do toho nekecal, aby som spomalila. V podstate ľad začal až v dedine, čo som očakávala. Naši už spali, lebo nešla elektrina, ale potom ju asi pustili, lebo Drahý si zapol telku a zaspal pri nej, takže k Pampúšikovi som si ľahla ja a mamina.
Sobota - Do rána snežilo, nie moc, ale k tej kope snehu to statočne stačilo. Mamina hneď ráno postavila na kapustnicu, že ak by náhodou vypli elektrinu.
Tak sme sa potom najedli a Pampúšik odmietal spinkať, ale za to ja som zaspala ako nič a spala som asi dve hodiny, potom sme sa boli prejsť a tak.
Mamina urobila šalát, ja som upratovala, chalani blbli vonku.
Nedeľa - Ráno opäť nešla elektrina a teda nešla celý deň. Ohriali sme si kapustnicu u susedky na piecke a potom sme dali Pampúšikovi prvý darček, lebo ho aj tak zbadal, keď ho mamina išla zabaliť a dobre sme urobili, lebo elektrina nešla až do pol šiestej, tak nám hralo aspoň autíčko a svietilo. Síce sme z toho boli úplne ohlučaní, ale tak aspoň malý mal radosť.
Keď zapli elektrinu, tak mamina na rýchlo hneď volala starkej a strýkovi, zároveň dala vyprážať filé a rezne.
Rozbalili sme si darčeky, dostala som panvicu s pokrievkou. Akože ja som si ju chcela kúpiť, takže som aj rada, ale tak OK.
Pampúšik mal hroznú radosť z vláčika, aj keď sme do neho zabudli kúpiť baterky. Proste mi to nenapadlo. Možno to Alza mohla niekde zdôrazniť, že k nemu treba dokúpiť baterky.
Pondelok - Ráno som sa zobudila s totálnymi sopľami, takže väčšinu dňa som ledva dýchala a hrala som sa s Pampúšikom, kým Drahý s maminou robili vonku s drevom, potom sme sa najedli a tak nejako prešiel deň. Bol odmäk a pluhár odhŕňal sneh a zrovnal to až na ľad, takže sa teším, ako zajtra vyjdem vôbec z dediny.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára