Týždeň 02. 01. 2024 - 08. 01. 2024

Utorok - Ráno som vstala a strašne sa mi nechcelo ísť do práce. Prišla som a ešte tu takmer nikto z administratívy nebol. No pomaly sa to rozbehlo. Bola som priradená k tej najväčšej kočke z príjmu, takže sa nám každý zdravil a prial nám do nového roka. Ja som sa popri nej len tak zviezla.

Samotná inventúra šla dobre a okolo druhej sme už pomáhali chalanom a viac-menej sme sa motkali po sklade. Vďaka tej kočke som sa zoznámila hneď s tromi skladníkmi. Proste je fajn mať za kolegyňu fakt peknú ženskú :-D

O pol piatej sme oficiálne skončili a vedúca nám ešte urobila poradu. Kolegyňa neprišla, lebo je chorá s najväčšou pravdepodobnosťou nepríde ani celý tento a možno ani budúci týždeň.

Uff. No, ešteže je zajtra to voľno.

Po práci som zavolala mamine, že teda dopoludnia prídem.

Streda - Ráno som sa osprchovala, zbalila som si pár drobností a vyrazila som na cestu. Bolo krásne slnečno a asi po Bryndziareň bolo krásne, ale potom začalo pršať. Ale moc mi to nevadilo, už to bolo len pár kilometrov. 

U maminy bolo dosť ľadu, ale tým, že pršalo sa to. Pobalila som lego a nejaké drobnosti a vyrazila som po chalanov do Mikuláša, ale keď som sa otáčala, došlo mi, že nemám autosedačku, tak som zastala pri mamine, aby mi došlo, že ju nemá a že ostala u tatina v aute. Tak som mu zavolala, aby mi to samozrejme potvrdil, takže som zavolala Drahému, že budem do Mikuláša meškať, lebo musím ísť ešte do Keksov po autosedačku, ešte šťastie, že taitno bol doma. Takže naspäť do Keksov a tak do Mikuláša, však prečo neurobiť okolo 50km úplne zbytočne, keďže keby som vedela, že autosedačka je u tatina, tak som sa tam mohla zastaviť cestou do Keksov z domu. Nevadí. V Mikuláši som trochu poblúdila, ale nakoniec som trafila. Pri odbočke na jednu mestskú časť sa mi na chvíľu aj vynorili spomienky na pár ľudí z Mikuláša, ale to je už hrozne dávno.

Potom sme sa zstavili u maminy po veci a na obed a potom sme vyzerali domov. Cesta bola fajn. Pampúšik väčšiny cesty odspal.

Štvrtok - Kolegyňa je PN. Bol to dosť náročný deň, keďže ľudia si vo veľkom chodili ešte po objednávky z výpredaja, ale bolo to celkom fajn. Hlavne sme to zvládli. 

Po práci sme sa dohodli s Drahým, že pôjdem do Grobu do Sinsay po objednávku. Pampúšik poobede nespal, takže v aute takmer okamžite zaspal, tak som šla vrátiť šál a prevziať si objednávku a išli sme domov. 

Drahý potom ešte išiel na dom. Pampúšik sa asi po hodine zobudil a bol úplne mrzutý, chcel len tatina. No, prešla takmer hodina, kým sa ako tak upokojil a mohli sme ísť spať.

Piatok - V práci toho bolo dosť. Prišla aj šéfka, že kolegyňa bude na PNke aj budúci týždeň, že ako sa dohodneme. Tak som povedala, že ja budem pokojne chodiť poobede, že mi to nevadí a možno do istej miery aj trochu vyhovuje, keďže Pampúšik pôjde v pondelok po 3 týždňoch do škôlky.

Drahý mi hneď doma oznámil, že celý víkend bude pracovať. Takže paráda. 

Sobota - Hneď od rána začalo mierne popŕchať, takže sa nedalo ísť von. Drahý išiel teda na brigádu. Snažila som sa s Pampúšikom aspoň trochu upratať, potom sme sa hrali, oprali sme nejaké oblečenie, napapali sme sa a potom som ho chcela dať spinkať, ale nechcel. Tak sme ešte urobili muffiny a išli sme okolo pol piatej pozrieť Drahého, ale na dome sa už nesvietilo, tak som mu volala a on, že je na ceste z druhej zákazky. To mi bolo divné, lebo ani nespomínal, že by tie zákazky boli dve, ale už sa mi to vôbec nechcelo riešiť. Tak sme ho počkali pri Bille a išli sme domov, lebo začínalo čoraz viac a viac pršať a Pampúšik sa už predtým sťažoval, že má mokré ponožky, čo sa po príchode domov aj vo veľkom potvrdilo.

Nedeľa - Zrána pršalo, ale postupne to ustupovalo. Pred obedom som šla s Pampúšikom do Billy po pečivo a syr, keďže som chcela robiť rezne v syrovom cestíčku. Urobila som teda rezne a zemiakovú kašu, najedli sme sa a Pampúšik úspešne zaspal, tak som trochu oddychovala.

Potom prišiel Drahý a hrali sme sa s vláčikom. 

Pondelok - Vstala som krátko po tom, ako Drahý odišiel do práce a chvíľu som žehlila, kým sa Pampúšik nezobudil. Na moje prekvapenie celkom v pohode chcel ísť do škôlky, aj keď sme sa museli vrátiť po papučky, lebo som ich zabudla doma. Ešte šťastie, že bývame tak blízko, ale taký pán inak po mne pozeral, keď som povedala, že sa musíme vrátiť po papučky, lebo som ich zabudla. Tak som rada, že pán ešte nikdy nič nikde nezabudol :-D

V práci toho bolo požehnane, keďže šéfka sa rozhodla, že budeme robiť aj dnes návratku, aby nám  nezavadzala celý týždeň jedna chladnička na výdajni. (Mne nezavadzala, ale tak OK).

Začala som robiť aj januárové fascikle, ale bolo toho opäť požehnane, tak som to ani celé nestihla, ale však to nejako do konca týždňa hádam doklepem.