Týždeň 09. 07. 2024 - 15. 07. 2024

Utorok - Ráno som sa zobudila a rýchlo obliekla, lebo mi akosi nedošlo, že od maminy na byt je to takmer hodinka jazdy a to som netušila, aké cesty budú takto cez týždeň. Pampúšik sa síce prebudil, ale vôbec mu nevadilo, že bude musieť ostať s babinou.

Nakoniec som pred bytovku prišla asi po 40 minútach, takže som tam dosť dlho čakala na to, že krátko po siedmej tam bolo ešte pomerne chladno. Ex-majiteľ bytu prišiel takmer presne o pol ôsmej. Ukázal mi, ktorá pivnica je moja (a teraz keď to po týždni píšem vôbec netuším, ktorá to bola :-D :-D :-D). Potom sme išli na chvíľu do bytu a potom na bytové družstvo, kde sme to raz-dva vybavili a následne do elektrární, kde ten prepis bol tiež extra rýchly. Nikde sme nečakali a tak sme pred deviatou už boli aj hotoví.

Zastavila som sa ešte v Kauflande po pár drobností a potom som sa odviezla na Sídlisko. Akože neviem na čo to bolo dobré, ale proste som nedokázala odolať. Proste je to stále také, že mi príde, že to všetko nemôže byť náhoda, že býva na rovnakej ulici, na ktorej som prežila 20 rokov svojho života a takmer 30 som tam mala trvalý pobyt. Proste stále mám taký pocit, že je to moje sídlisko, moja ulica. 

No, nakoniec som si povedala, že stačí sentimentu a išla som k mamine. 

Urobili sme slivkové gule a dobre sme sa najedli a potom som pobalila veci a vyrazila som s Pampúšikom na cestu. Ten sa prebudil akurát, keď som sa rozhodla, že zastavím a natankujem.

Prišli sme domov a Drahý nás už čakal. Osprchovala som sa a začala som nakladať práčku. 

Som zvedavá, čo bude zajtra na tom stretnutí v Nay. Mám z toho trošku nervy.

Pampúšik ešte stále trošku pokašľával, tak Drahý povedal, že tento týždeň ho ešte necháme doma.

Streda - Ráno som sa zobudila, krátko po mne Pampúšik, tak som sa pripravila do práce a išla som. Keď prišla kolegyňa do práce, tak som išla do tej Nayky a bolo to celkom fajn. Tetovaný mal lepšiu náladu ako keď bol u nás a bol mi teda podstatne sympatickejší než na prvýkrát. 

Tak som povedala, že ja to teda skúsim. Však účty platiť treba a ešte keď som si ich teraz značne navýšila. Akože moc sa mi do tých 12tok nechce, nechávať chalanov každý druhý víkend samých a ráno sa ponáhľať na siedmu do práce, to bude iný masaker. Žiadne 10minútové vykecávačky v škôlke nehrozia. Ale tak, ak všetko pôjde podľa plánu (hahaha, ja a tie moje plány :-D :-D :-D :-D), tak to bude len necelý rok. 

Inak v robote nuda a vonku hic. Je vôbec normálne, že je na Slovensku 35 a viac stupňov? Nemyslím si, že je to v poriadku.

Ale podarilo sami dnes pekne odfotiť 251tis km na tachometri.

A áno, občas mi stále svieti kontrolka servisu a občas zmizne. Mala by som sa ísť kuknúť do autorizovaného servisu, že prečo, ale akože keď si predstavím tú sumu za prehliadku, tak sa mi do toho zrovna moc nechce.

Štvrtok - V poslednej dobe sa mi sem už akosi nechce. Ešte šéfka, že budúci týždeň zase dva dni ťahať celé. Aj tak sa tu všetci tvária ako zdochnuté ryby a aby toho nebolo málo, tak fakturantka išla na PNku, takže šéfka bude musieť nejako ťahať celé zvyšok 1,5 mesiaca sama. 

Ale baby hovorili, že bola na ňu hnusná, a aj ona sama mi spomínala, že jej koľkokrát nedvihla telefón, keď sa niečo dialo, takže do istej miery to aj chápem, akože ja by som to asi nedokázala, ale ja som ja.

Keď som prišla domov, tak mi napísala Susan, či nechcem prísť do pizzérky, že je tam aj s LL susedkou s deťmi, tak som sa obliekla, zbalila Pampúšika a išli sme a bolo to super. Už nebol až taký úpek, aj keď chalani sa naháňali a teda sa poriadne spotili, ale je normálne. 

Nemohla som odolať a pochválila som sa babám kľúčmi od bytu. Potom mi došlo, že to možno nebol najlepší nápad, že to možno praskne, ale možno to tak bude lepšie. Sama neviem. Trochu v tomto chápem Jacoba, že by bol možno rád, keby sa manželka dozvedela, že jej bol ešte pred svadbou neverný, že to asi vyriešila za neho a možno nie. Neviem, prečo ma ten ich vzťah tak strašne zaujíma.

Po osprchovaní som s Pampúšikom pozerala na blesky, strhla sa taká chvíľková búrka, ale aspoň sa vymenil vzduch a lepšie sa v noci spalo.

Piatok - Taký pohodový dníček. Proste piatok. Ešteže dvanásteho a nie trinásteho, aj keď ja zrovna na tieto somariny moc nie som. 

Sobota - Bol horúco a nič sa mi nechcelo. Poobede sme sa vybrali na pivný festival a na vláčik. Dokonca sme tam stretli aj vedúceho dopravy s jeho obchoďáčkou. Mňa tak fascinuje ich vzťah. Akože som asi divná, ale ja by som asi takto so ženatým mužom na verejnosti. Aj keď ja viem, že ako dlho trvajú naše súdy, resp. čas od podania do súdu, takže na jednu stranu ich chápem, od istej miery a hlavne, ja do toho málo vidím.

Nedeľa - Srdiečka pod fotkami iných sú nevera. Odpisovanie na flirtujúce správy je nevera. Byť v kontakte s inými mužmi/ženami bez toho, aby o tom vedel/a tvoj partner/ka je nevera. Klamstvo je nevera. Tvoj partner by mal byť zároveň tvoj najlepší priateľ, a ak musíš pred ním niečo skrývať alebo to robiť poza jeho chrbát, nie je to OK...

No takéto múdra na mňa vyťahuje internet. Taká pohodová nedeľa. Dočítala som konečne posledných pár strán Wewerky. Mala by som ju konečne vrátiť Grgimu. Alebo možno aj nie. Možno by som minulosť už mala konečne nechať. Akurát, že to by som asi úplne musela zmeniť svoje myslenie až by som povedala, že celú osobnosť.

Pondelok - Pampúšik išiel prvýkrát do veľkej budovy do škôlky. Má síce ešte trošku kašeľ, ale hádam to bude fajn. Išiel s nami aj Drahý, aby vedel, kam ho má ísť poobede vyzdvihnúť.  Potom som sa trochu pomotala doma a išla som do práce.

V práci nuda, ale že totálna. Zajtra aj v piatok budem sama. 

Ozval sa mi Jacob, to som už ani nemyslela, že to nastane, že proste, nech sa nehnevám, ale že boli na dovolenke so ženou a že stále bola s ním. Aké prekvapivé, keď človek ide na dovolenku s vlastnou manželkou. 

Po práci som sa išla s Pampúšikom trochu poprechádzať, keďže na ihrisku nikto nebol a bolo to fajn.