Čo by povedali rodičia?

Ahojte priatelia 👋

Práve čakám v aute na maminu, ktorá je na pohotovosti, pretože sa jej nelepšil kašeľ a keďže je u nás, nemá tu svojho lekára a tak mi napadlo, že by som si mohla zatiaľ skúsiť napísať článok, na ktorý som dnes dostala námet, keď som si spomenula na otázku od môjho polorómskeho kolegu pred rokmi:

A čo by povedali Vaši na to, keby so mnou chodíš?

No, chce sa mi povedať, že nič, ale vlastne sú tým nie som tak úplne istá. 

Nikdy som s inou rasou alebo etnikom nechodila, takže vlastne naozaj netuším.

Nejako síce verím, že keď ja vnímam, že ide o to, či aký človek je, nie akej farby má pleť, že to mám od rodičov, ale ...

Mojej mamine síce nevyhovoval žiadnu z mojich partnerov, u každého našla kopu nedostatkov a hrsť dôvodov, prečo sa k sebe nehodíme.

Aj keď ja sa s každým partnerom zaprisahávam, že už ho rodičom nepredstavím a vlastne momentálne sú ani neviem predstaviť, že by som ešte po Drahom nejakého partnera mala, či už bieleho, Róma, poloróma, černocha alebo tak.

Týždeň 16. 01. 2024 - 22. 01. 2024

Utorok - Dnes už prišla ma zaúčať pre istotu vedúca z príjmu. Bolo to o niečo lepšie, ale aj tak tomu systému nechápem. 

Po práci som sa zastavila ešte v Lidli po pár drobností a potom som uvarila zemiakový prívarok. 

Streda - Ráno opäť prišla vedúca z príjmu ma zaúčať na tie dodáky. Mám pocit, že už sa v tom trošku lepším. Inak pohoda, čo sa týka práce. 

Doma to bolo tiež celkom fajn.

Štvrtok - Ráno opäť dodáky, ale inak fajn. Akurát sa po mne zviezla umývačka pri vydávaní a tak budem mať na predkolení krásnu modrinu. Doma som sa na to pozerala, tak je to fakt pecka :-D

V noci som dostala nejaký bruchabol, takže som s prestávkami spala asi 3 hodiny. Fakt paráda.

Piatok - Ráno som bola ako chodiaca mŕtvola, ale na šťastie sa brucho upokojilo. Modrina už nebolí, v práci toho bolo celkom dosť, ale aspoň rýchlo prešiel čas. Šéfka povedala, že pôjde na zväčšenie pŕs, akurát netuším, či to myslela vážne alebo nie a nie som si istá, či ma to naozaj zaujíma. Však uvidíme, keď príde v marci po PNke do práce. Ak si dá urobiť prsia, tak to si asi človek všimne :-D

Pred obedom mi volal Drahý, že mu volali zo škôlky, že Pampúšik často chodí cikať aj kakať, že ani na vychádzku ho nezobrali, tak povedal, že okolo jednej príde pre neho. To už podľa mňa mohol aj počkať tie dve hodiny, ale tak ako chce.

Keď som prišla domov, tak išiel na poštu a ešte niečo vybavovať a ja som sa s Pampúšikom hrala s vláčikom. 

Neprišlo mi, že by cikal nejako zvlášť často, tak uvidíme.

Sobota -   Dopoludnia som sa snažila dať dokopy náš byt, ale popri malom, ktorý ma neustále volal sa hrať, to bola dosť márna snaha, ale aspoň sme dali oprať. 

Nechcel síce nič moc papať a párkrát sa pýtal kakať, aj keď bez úspechu, ale necikal nijako zvlášť často. Aspoň mi to tak neprišlo.

Boli sme s autom aj po nejaké náradie na dom, že vraj Drahý má tento víkend už hotovo, som zvedavá. 

Zastavila som sa autom s Pampúšikom aj v Kauflande na menší nákup.

Nedeľa - Od rána som bola akási oťapená a nič sa mi nechcelo, hlava ma bolela. Pampúšik vymýšľal, potom sa mu podarilo rozliať jogurt, z čoho sa samozrejme rozplakal. Tiež každú chvíľu chodil cikať.

Celkovo to bol taký náročný deň, že som bola rada, že mu aspoň mäso chutilo, keďže ryžu moc nejedol a kompót. Potom nechcel spinkať ani ležať, furt len behal niekam. 

Okolo pol štvrtej prišiel Drahý a že chce ísť niekam na výlet, no mne sa vôbec nechcelo, že Pampúšik je nevybehaný, že pôjdem do Ikei, nech sa vybehá. No reku skvelý nápad. To je úplne miesto na vybehanie pre malé dieťa. 

Nakoniec sme sa úplne dohádali, lebo zase volal so svojou mamou a sa sťažoval, že je bordel po celom byte a podobne. 

Nakoniec okolo šiestej odišiel, že pôjde na hodinku dať chlapom peniaze za robotu a na pivo. Tak sme s Pampúšikom odložili spoločne lego tým že mi ho bagroval do bedne a urobila som mu vaňu a uložila som ho spať. Zaspal takmer okamžite, keďže nespal cez obed a aj od únavy s ním.

Drahý prišiel o deviatej a zasvietil v chodbe tak, že som myslela, že zobudí aj Pampúšika, ale ten sa na šťastie iba pomrvil. Potom si ľahol do obývačky a ja som zaspala na šťastie takmer ihneď.

Pondelok - Zobudila som sa o druhej, potom o štvrtej, o piatej, potom o šiestej na budík. Následne sa pomaly zobudil aj Pampúšik. Následne sme sa motali a zobudili tatíka. 

Išla som do roboty, ale musela som rozmraziť auto, bolo ako kocka ľadu. Drahý išiel potom s Pampúšikom k doktorke. Neskôr mi volal, že mu pozrela moč aj vzala CRP, ale žiadny zápal tam nie je, že má veľa piť a že môže ísť normálne do škôlky. Tak som zvedavá, čo zajtra povie učiteľka.

Objednala som chladničku a zajtra by nám ju rovno mohli aj doviesť, to je milené :-)

Týždeň 09. 01. 2024 - 15. 01. 2024

Utorok - V robote toho bolo dosť veľa, keďže som bola sama a aj celý týždeň budem, ale dalo sa to. Dokončila som konečne tie zakladače. 

Volal mi kuriér, že má pre mňa balíček na adresu, či som doma. Hovorím, že nie, tak že mi ho nechá na odbernom mieste. Tak som zvedavá, aké tam budú otváracie hodiny, či budem mať šancu si ho ísť vyzdvihnúť, keďže to bude veľký balík, tak nemôžem poslať chalanov po neho do mesta.

Okolo obeda mi prišla smska, že kde je uložený balík, no na šťastie sú od deviatej, tak sa tam zajtra pred prácou stíham ešte zastaviť.

Drahý ma ešte poprosil, či mu zanesiem listy na poštu. Tak si hovorím, že nie je problém.

Streda - Ráno som sa teda s Pampúšikom dosť rýchlo vychystala do škôlky. Prišla som autom k pošte, aj som sa dosť čudovala, že tam nie je moc ľudí, aby som zistila, že pošta nie je od 07:00 otvorená, ale až od 08:00. Chvíľu som uvažovala, že čo teraz, keďže som mala viac ako polhodiny čas, tak som sa zastavila v Lidli a potom som sa vrátila na poštu. Tam mi pani poštárka oznámila, že takéto otváracie hodiny majú už asi dva roky. Aspoň vidieť, ako často chodím na poštu takto skoro ráno. Zastavila som sa ešte doma, aby som si umyla vlasy a potom som sa vybrala po balík. Pani mi ho dala dokonca dve minúty pred 9tou. Asi nečakala, že tam už bude niekto stepovať, keď otočila ceduľku na OTVORENÉ.

Balík som si zbežne prešla, ale naozaj len zbežne, lebo som sa ponáhľala do práce.

Volal mi Drahý, že či po práci pôjdeme na nákup, že jemu sa nechce ísť v piatok. No, akože vôbec sa mi nechcelo a mu hovorím, že v aute mám veľkú krabicu a v kufri späťák, že budem musieť najprv prísť a vyložiť veci z auta.

Takže som prišla pred bytovku, vyložili sme veci, nasadli chalani a išli sme do Kauflandu. Domov sme samozrejme prišli neskoro a Pampúšik potreboval ešte porozbaľovať celý balík s bábikami z Ameriky. Takže na pohodu.

Štvrtok - Ráno sme sa pomerne rýchlo vychystali do škôlky. Svietilo slniečko, tak som ešte na rýchlo urobila fotku všetkých nových prírastkov spolu a bábiky som poodkladala a vyrazila do práce.

Bolo toho dnes už menej a bola to viac-menej pohodička.

Drahý išiel niekam niečo vybaviť, keď som prišla z práce, ani som nemala energiu na to nejako reagovať.

Piatok - V práci už dosť pohodička a pokoj. Písala som LL o jedno Lego, keď už pracuje v tom Rajihračiek, nech to trochu využijem. Bola tam pár euro zľava. Mi napísala, či by som sa zajtra večer, keď uspíme deti nechcela zastaviť. Tak si hovorím, že by to bolo super a napísala som jej, že mile rada.

Sobota - Drahý išiel ráno na dom, tak som upratovala a hrala sa s Pampúšikom. Na obed odmietol spinkať, tak sme robili muffiny. Bola pohoda. Boli sme sa potom poobede aj pobicyklovať, lebo velice chcel ísť na bicykel, tak sme si spravili také malé koliečko.

Večer som išla ešte k LL na vínko. Tesne pred polnocou som išla domov.

Nedeľa - Nevedela som zaspať, tak som bola asi ešte hodinu hore a potom som konečne zaspala v obývačke, lebo chalani spali cez celú posteľ.

Ráno ma zobudili, ale potom som ešte asi hodinku driemala, kým Pampúšik pozeral rozprávky a Drahý išiel opäť na dom.

Rozbalila som s Pampúšikom Tie Dye Barbie, lebo velice z nej chcel fixky, potom si chvíľu kreslil. Urobila som obed, najedli sme sa a Pampúšik potom zaspal. 

Písala mi aj Susan, či sa nepôjdeme prejsť, ale keďže Pampúšik takmer do 17tej spinkal, tak som to odvolala.

Prišiel potom aj Drahý, že sme neboli ani von, tak som mu to vysvetilila.

Pondelok - Ráno sa ani mne ani Pampúšikovi vôbec nechcelo vstávať. Nakoniec sme sa celkom dobre vychystali, ale aj tak som sa musela vrátiť po pyžamko. Proste, mala som ho pripravené na posteli, ale nezobrala som ho. My máme obrovské šťastie, že máme škôlku tak blízko.

V práci ma Brynziarka zaúčala na príjem, ale mala som z toho hlavu v smútku a vôbec tomu nerozumiem. Som zvedavá, ako budeme zastupovať šéfku počas februárovej PNky.

Aby toho nebolo na dnes málo, tak zástupkyňa dnes oznámila, že je tehotná. Takže budem mať zase novú šéfku.

Domov som prišla úplne vyšťavená. 

Týždeň 02. 01. 2024 - 08. 01. 2024

Utorok - Ráno som vstala a strašne sa mi nechcelo ísť do práce. Prišla som a ešte tu takmer nikto z administratívy nebol. No pomaly sa to rozbehlo. Bola som priradená k tej najväčšej kočke z príjmu, takže sa nám každý zdravil a prial nám do nového roka. Ja som sa popri nej len tak zviezla.

Samotná inventúra šla dobre a okolo druhej sme už pomáhali chalanom a viac-menej sme sa motkali po sklade. Vďaka tej kočke som sa zoznámila hneď s tromi skladníkmi. Proste je fajn mať za kolegyňu fakt peknú ženskú :-D

O pol piatej sme oficiálne skončili a vedúca nám ešte urobila poradu. Kolegyňa neprišla, lebo je chorá s najväčšou pravdepodobnosťou nepríde ani celý tento a možno ani budúci týždeň.

Uff. No, ešteže je zajtra to voľno.

Po práci som zavolala mamine, že teda dopoludnia prídem.

Streda - Ráno som sa osprchovala, zbalila som si pár drobností a vyrazila som na cestu. Bolo krásne slnečno a asi po Bryndziareň bolo krásne, ale potom začalo pršať. Ale moc mi to nevadilo, už to bolo len pár kilometrov. 

U maminy bolo dosť ľadu, ale tým, že pršalo sa to. Pobalila som lego a nejaké drobnosti a vyrazila som po chalanov do Mikuláša, ale keď som sa otáčala, došlo mi, že nemám autosedačku, tak som zastala pri mamine, aby mi došlo, že ju nemá a že ostala u tatina v aute. Tak som mu zavolala, aby mi to samozrejme potvrdil, takže som zavolala Drahému, že budem do Mikuláša meškať, lebo musím ísť ešte do Keksov po autosedačku, ešte šťastie, že taitno bol doma. Takže naspäť do Keksov a tak do Mikuláša, však prečo neurobiť okolo 50km úplne zbytočne, keďže keby som vedela, že autosedačka je u tatina, tak som sa tam mohla zastaviť cestou do Keksov z domu. Nevadí. V Mikuláši som trochu poblúdila, ale nakoniec som trafila. Pri odbočke na jednu mestskú časť sa mi na chvíľu aj vynorili spomienky na pár ľudí z Mikuláša, ale to je už hrozne dávno.

Potom sme sa zstavili u maminy po veci a na obed a potom sme vyzerali domov. Cesta bola fajn. Pampúšik väčšiny cesty odspal.

Štvrtok - Kolegyňa je PN. Bol to dosť náročný deň, keďže ľudia si vo veľkom chodili ešte po objednávky z výpredaja, ale bolo to celkom fajn. Hlavne sme to zvládli. 

Po práci sme sa dohodli s Drahým, že pôjdem do Grobu do Sinsay po objednávku. Pampúšik poobede nespal, takže v aute takmer okamžite zaspal, tak som šla vrátiť šál a prevziať si objednávku a išli sme domov. 

Drahý potom ešte išiel na dom. Pampúšik sa asi po hodine zobudil a bol úplne mrzutý, chcel len tatina. No, prešla takmer hodina, kým sa ako tak upokojil a mohli sme ísť spať.

Piatok - V práci toho bolo dosť. Prišla aj šéfka, že kolegyňa bude na PNke aj budúci týždeň, že ako sa dohodneme. Tak som povedala, že ja budem pokojne chodiť poobede, že mi to nevadí a možno do istej miery aj trochu vyhovuje, keďže Pampúšik pôjde v pondelok po 3 týždňoch do škôlky.

Drahý mi hneď doma oznámil, že celý víkend bude pracovať. Takže paráda. 

Sobota - Hneď od rána začalo mierne popŕchať, takže sa nedalo ísť von. Drahý išiel teda na brigádu. Snažila som sa s Pampúšikom aspoň trochu upratať, potom sme sa hrali, oprali sme nejaké oblečenie, napapali sme sa a potom som ho chcela dať spinkať, ale nechcel. Tak sme ešte urobili muffiny a išli sme okolo pol piatej pozrieť Drahého, ale na dome sa už nesvietilo, tak som mu volala a on, že je na ceste z druhej zákazky. To mi bolo divné, lebo ani nespomínal, že by tie zákazky boli dve, ale už sa mi to vôbec nechcelo riešiť. Tak sme ho počkali pri Bille a išli sme domov, lebo začínalo čoraz viac a viac pršať a Pampúšik sa už predtým sťažoval, že má mokré ponožky, čo sa po príchode domov aj vo veľkom potvrdilo.

Nedeľa - Zrána pršalo, ale postupne to ustupovalo. Pred obedom som šla s Pampúšikom do Billy po pečivo a syr, keďže som chcela robiť rezne v syrovom cestíčku. Urobila som teda rezne a zemiakovú kašu, najedli sme sa a Pampúšik úspešne zaspal, tak som trochu oddychovala.

Potom prišiel Drahý a hrali sme sa s vláčikom. 

Pondelok - Vstala som krátko po tom, ako Drahý odišiel do práce a chvíľu som žehlila, kým sa Pampúšik nezobudil. Na moje prekvapenie celkom v pohode chcel ísť do škôlky, aj keď sme sa museli vrátiť po papučky, lebo som ich zabudla doma. Ešte šťastie, že bývame tak blízko, ale taký pán inak po mne pozeral, keď som povedala, že sa musíme vrátiť po papučky, lebo som ich zabudla. Tak som rada, že pán ešte nikdy nič nikde nezabudol :-D

V práci toho bolo požehnane, keďže šéfka sa rozhodla, že budeme robiť aj dnes návratku, aby nám  nezavadzala celý týždeň jedna chladnička na výdajni. (Mne nezavadzala, ale tak OK).

Začala som robiť aj januárové fascikle, ale bolo toho opäť požehnane, tak som to ani celé nestihla, ale však to nejako do konca týždňa hádam doklepem.

Názory jedného môjho EX

 Ahojte priatelia ✋

Asi ako každého v živote, aj moji drahí Ex sú pre mňa priam nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie a keďže si o 90% z nich myslím, že by určite mohli využiť služby odbornej pomoci, čo rada rozoberám s jednou mojou českou kamoškou, ktorá si o tieto články párkrát už poprosila a ja som dnes náhodou pri hľadaní niečoho úplného iného v mailoch narazila na toto, tak som sa rozhodla urobiť jej radosť a vyplodiť zo seba ďalší článok.

Celý text je z pôvodného mailu od neho, iba som vymazala mená:

ten tvoj XY je na fb ako XY ze? fakt wau, vybrala si si uzasne, dalsi exemplar z BB bahna. kotlebovsky vymlety blbecek s uboho vulgarnym prejavom (vulgarnym bez priciny). ale krasne to do seba zapada. to co mu pises je ako z dennikov z pred nejakych 5 - 10 rokov. vybrala si rianeho blbecka ako casto pred 5 -10 rokmi.nechaa si si pomotat hlavu a kvoli takemu si zahodila cosi co stalo za viac ako tvoj polocigansky neonacek (je to inak chore ze cigan je nacek, ked nacisti ciganov hubili v plyne) a zopakovala si si s inym clovekom cosi podobne ako si urobila XYZ (ktory v tom case stal tiez za viac nez tvoji podareni milenci) pred nejakymi vyse 5 rokmi. a aka ironia, XYZ ako taka ruka z minulosti sa ti ozyva akoby ta tahal spat. ale tahat ta spat do tej doby nemusi. ty si tam klesla sama. fakt by som nikdy neveril ze k tomu to dopracujes, mal som o tebe ovela vyssiu mienku...

Ja by som tiež neverila, že človek, ktorému som bezvýhradne dôverovala, ktorý o mne vedel úplne ale úplne ale úplne všetko, má o mne takúto mienku. Naivne som si myslela, že chápe dôvody môjho správania. To, že sa za to hanbím a v jednom prípade ma to dodnes mrzí, lebo si to ten človek naozaj ničím nezaslúžil. Napriek tomu si nemyslím, že vzbudzovať v človeku nepríjemné pocity pripomínaním chýb z minulosti, je úplne fajn. 

Týždeň 26. 12. 2023 - 01. 01. 2024

Utorok - Ráno som mala stále sople, tak som sa hrala s Pampúšikom. Potom som sa najedla, dali sme ho spinkať, pobalila som sa a vyrazila som na cestu domov.

Cesta bola fajn, ale z upchatých dutín ma bolela hlava a len veľmi ťažko sa mi rozmýšľalo. 

Prišla som domov, osprchovala som sa, zapla som práčku a zaspala som. Zobudila som sa niekedy uprostred noci, bola som asi hodinu hore a potom som opäť zaspala.

Streda - V práci celkom fajn, aj keď kolegyňa je úplne chorá, ledva dýcha a ja tiež ešte soplím. Doma som trochu poupratovala, telefonovala s chalanmi aj maminou. 

Štvrtok - V práci celkom fajn, aj keď dosť chodili ľudia po veci z výpredaja. A bolo aj celkom dosť návratiek. Doma som viac-menej oddychovala. Dala som ešte oprať pár drobností.

Piatok - V práci to bolo prekvapivo fajn. Aj keď kolegyňa vyzerala, že to neudýcha. Aj som sa ponúkla, že pôjde domov a ja ostanem do večera, ale nechcela. Tak čo už.

Doma som volala asi hodinku s chalanmi, potom som si napustila vaňu a v nej som relaxovala.

Sobota - Dopoludnia vyšlo slniečko, tak som cvakla fotiek všetkých vianočných prírastkov a potom som išla do mesta vrátiť do Dráčika fľašku. Mali tam krásne RH, len škoda, že tá, ktorá sa mi páčila najviac je nižšia než klasické RH. Tak som odchádzala s prázdnou. Zastavila som sa aj vedľa v Pepcu, ale tam tiež nič zaujímavé.

Poobede mi volal Krstný, že čo robíme na Silvestra, tak som mu ozrejmila, že ja som sama doma, tak sa opýtal, či môže prísť a si hovorím, že fajn, že aj tak by som sa iba nudila.

Večer som ešte skladala lego, strašne ma to bavilo.

Nedeľa - Ráno som sa vybrala do Kauflandu, nech teda niečo nakúpim na večer. Urpatovala som skriňu a našla som hneď dve tričká z mojej minulosti. O jednom som vedela, že ho mám. Na druhé som už takmer úplne zabudla, ale keďže je od PP, tak to bolo také úplne, že som si na to spomenula, ako mi ho dal a ako som ho potom všade nosila a vypárala z neho logo firmy, nech nesvietim na ulici.

Najedla som sa a dostavala som Lego a potom som začala zháňať súčiastky z ocinovho Lego Buggati, že aj to opravím. Akurát som ležala, keď mi prišla správa od Krstného, že príde o pol druhej autobusom. Tak som ešte povysávala so starým vysávačom, čo sa dalo a začala som chystať občerstvenie.

Prišiel Krstný a chvíľu nastavoval HBO, potom mi písala Susan, či sa ideme prejsť, tak sme šli všetci traja na taký mierny senecký okruh a potom sme už len jedli, kecali, pozerali dokument o Whitney Houston a čakali na polnoc.

Pondelok - Po polnoci som zavolala mamine, lebo som vedela, že je u nej kamarátka, že nespí. Chalanom som nevolala, lebo tam som naopak predpokladala, že spia. 

Potom som si šla ľahnúť aj ja. Zaspala som ani neviem ako.

Zobudila som sa krátko po ôsmej a Krstný bol už tiež hore. Pustili sme si zvyšok toho dokumentu, ale mňa to nejako moc nezaujímalo. Najedli sme sa a kecali sme a potom som navrhla Krstnému, že ho odveziem do Hlavného mesta. Tam sme dorazili celkom fajn, lebo ma navigoval. Späť som niekde zrejme zabudla odbočiť, takže som sa ocitla v blízkosti bytovky, kde som kedysi bývala. Mala som 100 chutí sa tam zastaviť a poslať PP, že či si spomenie, kde som, ale nakoniec som sa ovládla a odšoférovala pekne domov.

Poupratovala som, že keby náhodou sa stihla zajtra inventúra, nech môžem ísť hneď ráno do Keksov.

Týždeň 19. 12. 2023 - 25. 12. 2023

Utorok - Ráno som vstala, keď Drahému zazvonil budík a keďže sa mi už nedalo spať, zvliekla som posteľnú bielizeň a hodila som to rovno do práčky a kým sa pralo, tak som žehlila, umyla som aj sporák a nejaké drobnosti odložila.

O pol deviatej som vyrazila z bytu, lebo som sa chcela zastaviť ešte na pošte, tam bolo dosť ľudí, ale šlo to rýchlo a tak som sa stihla zastaviť ešte aj v Z-boxe vyzdvihnúť zásielku a do práce som prišla tak akurát na čas.

Niekedy pred obedom prišla vedúca a že sa so mnou potrebuje porozprávať. Taká nervózna som už dávno nebola a ešte niečo vybavovala, tak to dlho trvalo, kým sme sa dostali do zasadačky. Bola som morálne pripravená podpísať výpoveď. O to väčší šok bol, že ma v podstate iba chválila. Že si všimla, že som na sebe zapracovala, že si veľmi cení, že som prišla minule na celý deň, že keby čokoľvek bolo, nech prídem za ňou a proste, že ona je spokojná a chce, aby som tu pracovala aj naďalej.

Pozerala som akurát, že koľko dní písali na objednávku z Dráčika, keď mi v tom prišiel @, že už mám tovar pripravený na výdaj. 

Na obed som volala mamine, že ako sa majú a vyzerali, že v pohode, že už menej Pampúšik kašle, ale že stále dosť soplí a že núti maminu rešpektovať jeho vymyslené trate a závory a že dnes už pôjdu aj von trošku zrejme, že u nich je celkom pekne. 

Aj závidím, my už dva dni žijeme v hmle. 

Streda - Zobudila som sa pomerne skoro, tak som trochu začala upratovať a potom som išla ešte pred deviatou do kaviarne po balík, ale ani o 09:05 nemali ešte otvorené, tak si hovorím, no na parádu, ja tam do 18tej prísť nestihnem, ani keby čo bolo.  Poprosila som Drahého, či by nezašiel, že uvidí, ako bude stíhať.

V práci celkom pohoda. Bolo viac ľudí, ale dalo sa to stíhať. Po práci som sa s Drahým stretla pri Tescu, tam sme urobili nákup k mamine a ešte sme sa vybrali do Kauflandu.

Potom sme spolu vypratali auto a Drahý si potom ľahol pre telku a tam aj zaspal a spal tam do rána. 

Ja som pozerala potom začiatok Barbie filmu na HBO, ale chcelo sa mi tak spať, že som to nakoniec vypla a išla spať.

Štvrtok - Zobudila som sa krátko pred piatou a o chvíľu sa zobudil Drahý a išla som ho zaviesť do práce, aby som odtiaľ vzala od kolegovej ženy koláče. 

Potom som prišla domov a nejako sa mi už nič nechcelo, ale vybalila som ešte nejaké drobnosti a zabalila alkohol do tašky, čo berieme ešte k mamine.

Poučenie na dnes: My ženy máme jednu blbú vlastnosť a  to, že keď sa zamilujeme, spravíme aj z idiota princa na bielom koni....

Problém je, že len v našej hlave...

Myslím, že v niektorých prípadoch je to naozaj presné.

Celý deň pršalo a vraj aj zajtra má. Tak to snáď nie.

Po práci som išla po Drahého domov, potom k nemu do práce po vianočný balíček ovocia a zeleniny a víno. Následne mi hovorí, že mamina nemá lieky, že musíme ísť ešte do Tesca do lekárne. Tak si hovorím, že jo. 

Tam pán lekárnik, že on potrebuje kartičku poistenca, že rodné číslo nestačí. To kým mi mamina úspešne poslala, potom, že majú len jeden liek a druhý musia objednať, že bude zajtra. Tak si hovorím, že OK. Následne som volala s maminou, že či má mať len dva lieky, tak že nie, ale že to musí ešte zavolať. No na parádu a že ten, čo som už mala v kabelke, ani nepotrebuje :-D

Už aby bolo zajtra.

Zaspala som ani neviem ako.

Piatok - Počula som, že Drahý ide do práce, ale nebola som schopná sa zobudiť, aj svoj budík som celkom statočne odignorovala a zobudila som sa o siedmej. Vôbec sa mi nejako nechcelo, ale urobila som tú moju druhú "najobľúbenejšiu" vianočnú činnosť - pobalila som darčeky. Potom som sa ešte zastavila po druhý balíček zo Sinsay. Aspoňže konečne po toľkých dňoch svietilo slniečko - to sa na pravé poludnie zmenilo na vietor a malinké krúpy.

Okolo jednej mi písala mamkina susedka, že aby som sa nebála, že mamina má vybitý telefón a vypadla opäť elektrina. 

Samozrejme sa ľudia zbláznili a volajú nám vo veľkom a chodia po tovar.

Kolegyňa je totálne chorá a o pol druhej pôjde už domov, zrejme má covid, lebo necíti chuť ani čuch. Juchú. Čo viac si dnes priať :-D

Prišiel ma pozrieť aj bývalý kolega z dopravy, s ktorým sme vyriešili niekoľko situácií kedysi pred rokmi. Bolo to veľmi milé prekvapenie.

Ponáhľala som sa domov, kde nikto nebol. Tak som zavolala Drahému, že kde je a on že na dome. No skoro ma porazilo. Tak som naložila auto a keď som si hovorila, že mu hádam nebudem volať 2x, tak sa zjavil. Prezliekol sa a konečne sme vyrazili. Teda zastavili sme sa ešte v Tescu po lieky, ale potom už naozaj sme vyrazili. Prekvapivo sa mi šoférovalo veľmi dobre a išla som skutočne rýchlo, ale bolo minimum áut a ani Drahý do toho nekecal, aby som spomalila. V podstate ľad začal až v dedine, čo som očakávala. Naši už spali, lebo nešla elektrina, ale potom ju asi pustili, lebo Drahý si zapol telku a zaspal pri nej, takže k Pampúšikovi som si ľahla ja a mamina.

Sobota - Do rána snežilo, nie moc, ale k tej kope snehu to statočne stačilo. Mamina hneď ráno postavila na kapustnicu, že ak by náhodou vypli elektrinu. 

Tak sme sa potom najedli a Pampúšik odmietal spinkať, ale za to ja som zaspala ako nič a spala som asi dve hodiny, potom sme sa boli prejsť a tak.

Mamina urobila šalát, ja som upratovala, chalani blbli vonku. 

Nedeľa - Ráno opäť nešla elektrina a teda nešla celý deň. Ohriali sme si kapustnicu u susedky na piecke a potom sme dali Pampúšikovi prvý darček, lebo ho aj tak zbadal, keď ho mamina išla zabaliť a dobre sme urobili, lebo elektrina nešla až do pol šiestej, tak nám hralo aspoň autíčko a svietilo. Síce sme z toho boli úplne ohlučaní, ale tak aspoň malý mal radosť.

Keď zapli elektrinu, tak mamina na rýchlo hneď volala starkej a strýkovi, zároveň dala vyprážať filé a rezne. 

Rozbalili sme si darčeky, dostala som panvicu s pokrievkou. Akože ja som si ju chcela kúpiť, takže som aj rada, ale tak OK.

Pampúšik mal hroznú radosť z vláčika, aj keď sme do neho zabudli kúpiť baterky. Proste mi to nenapadlo. Možno to Alza mohla niekde zdôrazniť, že k nemu treba dokúpiť baterky.

Pondelok - Ráno som sa zobudila s totálnymi sopľami, takže väčšinu dňa som ledva dýchala a hrala som sa s Pampúšikom, kým Drahý s maminou robili vonku s drevom, potom sme sa najedli a tak nejako prešiel deň. Bol odmäk a pluhár odhŕňal sneh a zrovnal to až na ľad, takže sa teším, ako zajtra vyjdem vôbec z dediny.