Týždeň 14. 02. 2023 - 20. 02. 2023

Utorok - Človek by sa ani nenazdal a je tu Valentín. Keď som si robila kávu, zbadala som ísť popod okno LL auto, tak mi došlo, že idú na gymnastiku, tak som jej napísala, že nech sa zastaví, aby sme konečne dali malej L darček k narodeninám. Tak mi napísala, že s ňou išiel muž, ale že keď prídu, tak sa môžeme stretnúť von. 

Darček pre malú LL

Tak sme sa potom stretli, detičky si vymenili darčeky, Pampúšik dostal aj pár balónov, išli sme k nám na basketbalové ihrisko, kde potom z mesta prišla aj Susan s Kubíkom. Deti sa hrali a my sme sa celkom dlho rozprávali, kým malá LL nespadla a nechcela ísť domov. My sme ešte chvíľu zostali, ale Kubík začínal byť unavený a tak išli domov a ja s Pampúšikom obvešaná darčekom, balónmi a batohom som sa ešte zastavila v Žabke po pár drobností, ledva som to odniesla domov, keď som zbadala auto Ľadovej kráľovnej. No skoro ma vyrútilo. Mne sa už včera zdalo, že ho vidím, tú jej nebeskú farbu auta ťažko prehliadnuť, ale dnes to bola tutovka. Moja nádej, že dom predsa len predala, zhasla ako sviečka na hroboch cez veterné Dušičky. Chcela by som si nahovoriť, že sa ma to netýka, ale ten to klame, klame predovšetkým sám sebe, takže áno, slušne ma to rozhodilo. Myslím, že toto prekvapenie na Valentína by som oželela.

Poštárka mi ešte ráno doniesla aj obálku a v nej zajačika pre Pampúšika.

Drahý mi doniesol dve čokolády zo Žabky a malému žuvačky s dinosaurom. Bola pohoda. V noci som nevedela zaspať, všetko sa to vo mne bilo, až som si povedala, že sa na chvíľu povozím, že sa proste budem musieť sústrediť na šoférovanie a bude to lepšie. Niečo vo mne mi síce hovorilo, že sa Drahý zrejme prebudí, čo som ledva prišla na Amfik, keď som si všimla, že mi volal, tak som mu napísala, že o chvíľu som doma. Samozrejme mi vynadal, že som totálne divná, že kto už jazdí pred polnocou, ale nemala som chuť to rozprávať človeku, ktorý pred polnocou opravoval tlačiareň.

Streda - Ráno som si písala so Susan, či sa stretneme, oni, že idú do Jednoty a ja že potrebujem vytlačiť pár drobností, takže máme takmer spoločnú cestu. Bolo to s našimi chalanmi dosť náročné. Susan s Kubkom mali aj dosť nezhôd, lebo ona má strašný strach, keď jej vybieha do cesty, čo je absolútne pochopiteľné. Ku koncu to už bolo dosť ukričané, ale tak to sa stáva.

Sme si potom ešte písali, snažila som sa ju aspoň trochu podporiť, snáď mi to vyšlo.

Drahý doniesol strašne veľa kiwi domov, že mám porozdávať, no vtipný občas.

Vyrazili sme na nákupy, boli sme v Tescu aj v Lidli a už som potom mala naozaj dosť všetkého. Len okúpať a spať.

Štvrtok - Písala som LL, či jedia kiwi a že len ona a ja, že aj tak by si mohla prísť nejaké zobrať :-D Vybehla som ešte ráno s Pampúšikom na aute do Lidlu po mlieko a keďže nechcel ísť domov, vybehli sme na ihrisko pri LL. 

Keď sme prišli domov, hrali sme sa také malé pexeso a Pampúšikovi to celkom išlo, síce sa s tým po chvíľke už hral, že obracal všetky piate cez deviate, ale prvé minútky sa hral fakt distingovane.

Kamoška mi písala, že jej dnes došla Winter Break Violet, tak som mala ohromnú radosť, že jej prišla v poriadku.

Piatok - ráno mi písala LL, či sa chystáme von alebo či si má prísť po kiwi. Tak aj sme sa chystali, ale Pampúšik potom začal z krabíc s mliekom stavať kostol, tak dobehla, že muža s malou má v Hlavnom meste, tak som ju pozvala na kávu, ale že nie, lebo že cíti, že na ňu niečo lezie, tak nech nie je Pampúšik opäť chorý.

Nakoniec sme sa vychystali von a boli sme na ihrisku pri LL, stretli sme tam aj ich susedku s drobcom, tak po dlhšom čase sme pokecali, bolo to dosť fajn.

Neskôr mi LL písala, že či nepoznám niekoho, kto robí sklá na aute, že sa im zablokovalo auto s malou vnútri, tak muž musel rozbiť zadné sklo, že ona im chcela ísť aj doniesť druhé kľúče, ale že to nechel, aby bola toľko v aute zamknutá. Tak na parádu.

No, to ako v akčnom filme úplne a že jej odišiel aj noťas a že sa jej už aj spustili sople. Proste nádherný piatok a to nebol ani obed.

Začalo popŕchať, tak sme sa rozhodli ísť domov pre istotu, predsa len aj pár minút v lejaku stačí, aby bol človek komplet mokrý a nechcela som, aby Pampúšik zmokol.

Potom zaspal na tej strane, kde spáva Drahý, ale úplne na kraji, tak som dala ešte pod posteľ paplón, aj ho zošuchlo, chvíľu pomrnkal, ale vyštveral sa potom hore a zaspal.

Sobota - Ráno sme išli na poštu a ostrihať sa a keďže začínalo popŕchať akurát, keď sme vyšli z bytovky, tak sme sa rozhodli ísť autom. Chalanov kaderník ostrihal a potom sa vydali peši do Dráčika, ja som šla autom, ale kým som našla miesto na parkovanie, tak som sa tam dostala o dosť neskôr. Ešte sme sa zastavili po pár drobností v Tescu.

Najedli sme sa, dali sme Pampúšika spať a keď sa zobudil, tak sme vyrazili do Ikei. Mala som z toho trochu nervy, lebo milujem šoférovanie v Hlavnom meste, ale bola to zábava, zastavili sme sa aj v Avione v AllToys, kde som si kúpila tú fialovlasú morskú pannu Tori, za čo vďačím podpore na telefóne od pána Profesora. Zastavili sme sa aj v Dráčiku, tam mali toho neskutočne veľa.

Domov sme prišli krátko pred deviatou a takmer ihneď sme zaľahli.

Nedeľa - Pampúšik si ráno maľoval, potom sa chalani vybrali von. Kým boli von, vybalila som Torinku. Bolo to moc fajn. 

Večer som si písala so Svätou trojkou o škole, logopédii a podobne. 

Pondelok - Ráno sme si maľovali, Pampúšik ma pomaľoval, išla som sa umyť a keď som sa umývala, chcel mi ukázať ako som dvihla nohu, ale prevážilo ho na stoličke a spadol dozadu na hlavu, síce sa hneď rozreval, ale vyvrátilo mu oči a pýtal sa spať a aj si sám ľahol do postele. Volala som na 155, aby som sa poradila a operátor mi povedal, aby som ho len nenechala zaspať a že ho musí pozrieť lekár a skôr než som sa stihla nadýchnuť dodal, že posiela sanitku. 

Takže som sa pripravila, záchranár síce povedal, že to zaspávanie je v poriadku po šoku, ale nakoniec nás naložili a vyrazili sme. Pampúšik mal z toho ohromnú radosť, obzvlášť, keď na Šancovej pán záchranár zapol majáky a urobil totálnu diskotéku. Vedeli ste, že sanitka má viacero melódií? 

Tak mu spravili základné vyšetrenia, RTG hlavy a poslali nás domov s tým, že ak by boli akékoľvek problémy, máme sa ihneď vrátiť.

Vyšli sme pred nemocnicu, išli sme do najbližších potravín, keďže sme od rána ani jeden nejedli. Lenže v potravinách sa Pampúšik totálne dogrckal, takže som to upratala, zaplatila nákup a vrátili sme sa do nemocnice, tak nás poslali na neuroĺógiu, tam sme boli dosť dlho s pánom doktorom, ten sa Pampúšikovi náramne páčil (doteraz spomína, že ho šteklil na chodidlách), nakoniec sme dorazili domov vlakom a Pampúšik takmer okamžite zaspal. 

Okolo piatej prišiel aj Drahý, ľahol si k nemu a okolo šiestej som bola už akoby úplne osamotená. Okolo 22hej som ešte prebalila Pampúšika, na to sa prebudil, vypýtal si mlieko a spal ďalej.