Týždeň 21. 02. 2023 - 27. 02. 2023

Utorok - Ráno som budila Drahého do práce, keď mi povedal, že si vzal na dnes pol dňa dovolenky. Spýtala som sa ho, kedy mi to chcel ako povedať, tak mi hovorí, však teraz Ti to hovorím. No reku paráda. Tak som začala žehliť, že dozrie trochu na Pampúšika, nech sa mi nemotá popod žehliacu dosku, keď sa začal obliekať, že on teda ide do práce. Si hovorím, no tak reku OK. Tak z pol dňa dovolenky, boli cca dve hodiny, ale OK.

Pampúšik má zo včerajška veľký zážitok, keď sa trochu buchne (aj schválne), tak hneď kričí: pí sa (príde sanitka). 

Boli sme sa trochu pomotkať vonku, ale len tak cca na hodinku.

Pampúšikovi som urobila špagetky na obed tak na rýchlo, keďže kura na smotane ho nejako neoslovilo tentokrát. Hovorím mu dobrú chuť a on mi na to do chúúú...No taký bol zlatý.

Potom som rozbrala sporák aj s rúrou, celé som to nahádzala do vane odmastiť a potom mi došlo, že sa k tým kachličkám vzadu nedostanem, lebo ho neviem odpojiť od plynu, ale tak vždy lepšie niečo ako nič. 

Poobede prišiel Drahý a o chvíľu mu volali z práce, že sa niečo pokazilo, tak že či ho nezavezieme, tak sme ho zaviezli, potom sme mu boli odovzdať poštu. Poslala som aj kamoške pohľadnicu k narodeniu dcérky a išli sme ešte na skok do Tesca a potom ešte na chvíľu von.

Streda - Ráno som sa opäť vybrala do Tesca, keďže včera som tam bola len tak na rýchlo a hlavne nerozmyslene. Dosť dlho sme sa tam motali, ale aj tak som zabudla smotanu, takže som s Pampúšikom išla ešte peši do Billy. Keď sme sa vracali, tak mi volal Drahý, či ho nevezmem k strojárovi, že by potreboval ísť niečo s prevodovkou do stroja (dodnes netuším čo), tak sme vyložili nákup a naspäť do auta, do Drahého do práce, k strojárovi, odviesť ho naspäť a potom ešte na ihrisko. Stretli sme tam Susan s Kubíkom a Romi s deťmi aj sestrou. Sťažovala sa, že súkromná škôlka má jarné prázdniny a štátna normálne funguje. Pampúšik bol ohromený malou Víťazkou, stále za ňou chodil a bába bába, ani kamaráti ho nezaujímali.

Štvrtok - Dopoludnia sme sa stretli so Susan a Kubíkom na ihrisku a sme sa rozprávali, že by sme mohli ísť do SpaceManie poobede, keď tak strašne fúka.

Ja som potom fakt na večer asi na hodinku a pol aj s Pampúšikom bola, Drahý ostal doma. Boli tam väčší súrodenci (brat a sestra), tak si ich Pampúšik najprv obzeral, ale potom tam už skákal a naháňal sa aj s nimi.

Večer som ešte pozerala spoj na zajtra do Hlavného mesta. Mali by sme to bez problému stihnúť.

Piatok - Ráno sme sa zobudili, najedli, pobalili sme sa a chceli sme vyraziť. Lenže som zistila, že môj plán, že si dobijem kartičku a tak pôjdeme busom veľmi rýchlo zlyhal, keďže koncom minulého roku skončila jej platnosť a s 50€ platiť 2€ lístok som veľmi nechcela riskovať, že vodič bude hundrať, prípadne mi nebude mať vydať a proste tak, no zastaviť sa niekde rozmeniť už nebol čas (to je tak, keď si všetko nechávam na poslednú chvíľu). 

Tak som vybehla do bytu po kľúč od auta a vybrala som sa teda do Hlavného mesta autom. Po príchode do Ružinova som si hneď spomenula na Romi, ako včera hovorila, že ona nemôže šoférovať v Hlavnom meste, že sa tam nevie preraďovať cez pruhy. Reku presne, 2x zrejme na mňa niekto trúbil, raz určite, nakoniec som ale našla miesto asi 10 minút peši od ordinácie a stále sme mali kopu času. Na šťastie v tom komplexe bolo také mikro ihrisko a Pampúšik sa tam chvíľu pohral. U zubárky všetko v pohode, akurát máme dávať väčší pozor na čistenie spodných stoličiek. Dokonca to moje drahé dítko otvorilo pusinku tak, že ju až nechcelo zavrieť.

Domov sme išli tiež  dosť divoko, ale nakoniec som sa zhodla s navigáciou a našli sme cestu na diaľnicu. Ledva som zaparkovala a prehovárala Pampúšika, aby vystúpil, išla okolo Romi s deťmi a o chvíľu prišla aj Susan s Kubíkom. Tak sme s nimi boli chvíľu von, ale fakt len chvíľu, aby Pampúšik pospinkal aspoň hodinku pred logopédiou. Kým ja som mala stresy, že ho budem budiť, tak sa zobudil pekne krásne o pol tretej sám, obliekli sme sa a vyrazili sme. Ešte šťastie, že to máme len o ulicu ďalej. Logopedička ho chválila, že už mu viac rozumie a že už skladá aj štvorslovné vety. To je síce všetko pekné, ale ako ho "donútiť", aby rozprával celé slová, to mi neprezradila a tiež prezradila, že ona je už len do konca mesiaca a že potom si nás vezme asi kolegyňa, ale tá je dlhodobo chorá, ale to už mi bolo viac-menej jedno, keďže aj tak začneme chodiť do Inštitútu detskej reči. 

Pampúšik nechcel ani počuť o tom, že by sme mali ísť domov a už sa schyľovalo k pol piatej, tak som si tak povedala, že pomaly hádam pôjdu aj deti poobede von a ostali sme von, len som vybehla do vchodu po motorku. O chvíľu sme stretli Veve s oboma chlapcami, známu s drobcom, Romi s deťmi a mužom a neskôr prišli aj Susan s Kubim, takže sme tam boli celá partia.

Po šiestej sme sa pomaly rozchádzali, začínalo sa aj stmievať, akurát, keď sme vošli do vchodu, tak vybehol Drahý von telefonovať, tak Pampúšik samozrejme za ním.

Takto potom protestoval, že nejde domov. Nervy mi už dosť tiekli, ale tak čo už.

Sobota - Pohodová sobota. Dopoludnia išli chlapi spolu na poštu a trochu sa pomotali po vonku, ale dosť fúkalo. Poobede som sa vybrala ja s Pampúšikom okolo Strieborného jazera. Bolo síce dosť blato, ale menšie ako som čakala. Našli sme aj krásnu mačičku.

Nedeľa - Pohodová nedeľa. Vonku bolo hnusne, takže sme boli celý deň doma. Pampúšikovi nijako moc nechutilo a večer sa po mliečku totálne dogrckal, takže sme ešte večer prezliekali celú posteľ a ja som nejaké veci hneď dala ja prať, aby to do 22hej bolo ešte vypraté.

Pondelok - Písala mi Terka, že si kúpila druhú Looks a to ma "donútilo" si tie svoje pofotiť, to bolo moc fajn.

Pampúšik si vypýtal ráno aj jogurt, ale zjedol z neho ledva dve lyžičky. 

Potom sme na chvíľu boli von, ale Pampúšikovi asi nebolo veľmi dobre, lebo potom zaspal s knižkou v rukách, ani ju nedokázal odložiť.

Bola som nervózna z toho, že mám ísť na kurz do Inštitútu, že ako tam dostať a všetko. Drahý prišiel pred pol treťou domov, takže som vyrazila autom na vlakovú stanicu. Keď som sa obzerala, či som dobre v čiarach, tak som zbadala v spätnom zrkadielku auto LL. To bolo hrozne milé.

Bola som prekvapená, že idú hneď dva vlaky po sebe do Hlavného mesta, aj keď teda do iných konečných staníc. Keďže môj vlak išiel neskôr, tak v ňom bola kopa voľného miesta. Pozerala som Výnimoční na mobile. Do Hlavného mesta sme dorazili pred pol štvrtou, po krátkom hľadaní a pomocou google maps som dorazila do Inštitútu. Krátko po mne začali prichádzať ostatní rodičia. Dokopy nás bolo sedem, šesť rodičov chlapcov a jeden ocko dievčatka. Základná anamnéza bola pre mňa ako vypočutie si nočnej mory. Problémové tehotenstvo, predčasný pôrod, oživovanie dieťaťa, Apagar skóre 2. Proste viac-menej skupinka rodičov, ktorí sú vlastne radi, že sa ich deti sa narodili a narodili sa živé a relatívne zdravé a opozdenie reči je oproti tomu štartu do života iba malina.

Samotný prvý diel kurzu bolo o predstavení úrovní reči u malých detí a zhodnotenie na akom stupni sú naše deti a určenie základných stratégií pre zlepšenie. Bolo to veľmi poučné. 

Vyrazila som na stanicu, aby som stihla vlak 19:09, ale bol odročený a nikto nevedel povedať, či ten o 19:39 pôjde, tak som sa rozhodla ísť na autobus, ale v Hlavnom meste sú vlaková a autobusová stanica nie sú hneď pri sebe a keďže sa tam zmenili spoje, odkedy sme sa odsťahovali a jediný, kto mi napadol, že by toto mohol vedieť (haha, hneď z fleku mi teraz napadajú ďalšie tri osoby) je Inžinier, tak som mu zavolala a voalá, samozrejme vedel. Volala som aj domov, že Pampúšik má stále hnačku, tak som sa na novej autobuske zastavila v Lidli a kúpila som ešte balík plienok. Musela som čakať na autobus, ktorý by išiel aj na železničnú stanicu, medzičasom mi volal krstný, takže sme sa dosť dlho rozprávali.