54. týždeň

Utorok - Akosi nedokážem uveriť, že Pampúšik má zajtra už rok. Vraciam sa v spomienkach do pobytu v nemocnici a je to také zvláštne. Príde mi to, že to všetko prebehlo tak rýchlo, že ešte včera sme sa dojímali nad fotkami z UTZ a dnes už mám po rodine. Premýšľam, kde som spravila chybu, že sa to všetko takto zvrhlo. 

Pampúšik ešte pred deviatou spinkal, tak som sa na neho pozerala. Je taký nádherný.

Dala som oprať, boli sme von. Rada periem takto v lete, lebo je to hneď suché. To je nádhera.

Drahý prišiel z práce a keď sa sprchoval, všimla som si, že má na ramene tetovačku. Povedal, že sa v práci tetovali z nudy s kolegom. Bože, kedy sa ten chlap naučí poriadne klamať? 

Potom ma s Pampúšikom poslal na zmrzlinku a dal mi aj peniaze. Tak si hovorím, lepšie ako sa s ním hádať o somarinách, je ísť von a tak sme išli a aj tú zmrzlinku sme si dali, však prečo nie :-D

Streda - Tak všetko najlepšie bábo moje, aj keď dneškom vlastne už nie si bábo, ale batoľa, ale čo, u mňa budeš vždy moje bábo. 

Oslávenec vstal už pred siedmou, však aby si svoje narodeniny náležito užil. Chcela som mu urobiť nejakú peknú narodeninovú fotku, ale po 50tom pokuse som to vzdala, že bude musieť stačiť aj obstojná.

Bola som v Jednote a kúpila som punčovú tortu, nech má to moje dieťatko aspoň nejakú. Aj ma to dosť ničí, že to celé takto dopadlo. Chcela som krásnu tortu, úžasné narodeniny a hlavne som chcela celú rodinu pokope. Ach, tie moje naivné predstavy. Aspoň, že si to Pampúšik nebude pamätať a na fotkách to bude vyzerať snáď celkom fajn.

Keď cez obed zaspal, vytlačila som fotky a snažila som sa ich prilepiť na tie papieriky a spraviť balóny a proste výzdobu, ale nedarilo sa mi to, v kuchyni to vôbec nechcelo držať podľa mojich predstáv a bola som z toho na nervy a aj dosť vyčerpaná. Nakoniec sa mi to ako tak podarilo zacapiť do obývačky. 

Pampúšikovi sa výzdoba páčila, hlavne balóny :-D

Na Drahého sme samozrejme čakali hádam do piatej, proste nervy. Však na čo by prišiel z práce na čas, keď má jeho jediné dieťa prvé narodeniny.

Tak sme zapichli do torty sviečku, nepodarene sme ju sfúkli, nakrájali, zjedli a potom Drahý opäť niekam odišiel, zrejme osláviť, lebo prišiel večer, ľahol si na zem a tam zaspal. Nesnažila som sa ho zobudiť.

Štvrtok - Tak a narodeniny sú za nami. Ráno som pracovala na notebooku a púšťala som si Queen, tak prišiel Pampúšik a sa mu to celkom páčilo.

Chcela som si ísť kúpiť do Pepca nejaké letné veci a odišla som so šiltovkou pre Pampúšika. Mali tam aj tie autíčka, čo mi spomínala Hamty.

Kým Pampúšik spinkal, tak som navarila a upratala, ale aj tak to nemal kto oceniť. Išla som potom ešte s Pamúšikom na ihrisko.

Následne som si urobila romantickú večeru pre jedného, keď Pampúšik zaspal, keďže Drahý bol ešte na dome.

Piatok - Ráno prišiel Sluha, poprosila som ho, či by sme sa mohli z Lužnej vracať cez Ivánku, že by som Majiteľke bytu doniesla platbu za nájom. Na šťastie s tým nemal žiadny problém.

Po ceste sa ma pýtal, že ako to všetko beriem, čo a deje u nás doma a že či by som mu dokázala odpustiť, a že proste v manželstvách sa stáva všeličo (no, to sa musí nechať) a tak. Ja ani neviem. Proste, hlavne, aby to už bolo za mnou.

Očkovanie prebehlo v pohode, Pampúšik bez problémov ostal so Sluhom v aute, dokonca sa spolu trochu poprechádzali po blízkom okolí. Potom sme vyrazili do Ivánky za Majiteľkou bytu. Vyšla len na chvíľu von, dala som jej peniaze a ona mne pre Pampúšika hračku k narodeninám.

Drahý išiel poobede na dom a keď sa ani o desiatej nevrátil, o pol jedenástej som mu napísala, či spí u Ľadovej kráľovnej. Napísal mi, že áno.

Keď prišiel o polnoci domov, skoro som omdlela, pýtala som sa ho, že čo to má znamenať, že prečo tam neostal a on, že prečo by mal a že si moju správu zle prečítal (velice vtipné) a že sa zakecali (tak sa tomu dnes nadáva?) a že hádam to nebudeme teraz v noci riešiť (no, konečne jedno správne rozhodnutie).

Sobota - Veľmi ťažko sa mi zaspávalo a zaspala som asi okolo druhej nad ránom. Drahý išiel hneď ráno okolo siedmej na dom, aby stihli urobiť s pomocníkom schody skôr než bude úplne piecť veľké slnko. Potom mi volal, že dnes príde okolo obeda Krstný, že nech spravím rezne, takže som v tom najväčšom teple musela ísť s Pampúšikom do obchodu, potom robiť plnené rezne, bola som strašne nervózna z toho, že mi to nedal vedieť skôr, nevyspatá a Pampúšik nechcel jesť, plakal, na to dobehol domov Drahý, že čo s tým dieťaťom robím, že ho počuť až na dom plakať (čo reálne pri otvorenom okne nie je nič strašidelné, keďže dom je oproti). 

Hneď ho zobral so sebou do vane a mobil nechal na stole. Prišla mu správa od Ľadovej kráľovnej a ako som mu ju otvorila, tak som tam našla všetky správy, čo si písali a bolo mi no hrozne. Úplný amok do mňa, tak som za ním prišla, že čo to má znamenať, že prisal na nášho syna a vlepila som mu facku, on na to, že nech sa mu pokúsim dať ešte jednu, tak som mu dala druhú, potom vyliezol z vane, začal mi chytať ruky, do všetkého trieskať a vrieskať, že jediné, čo viem, to sú bábiky, že o nič iné sa neviem postarať, že varím hnusy a proste bol strašne agresívny a mala som strach, že čo urobí, keď začal hádzať vecami, tak som zavolala políciu. To sa rýchlo obliekol a išiel ich čakať von ako poslušný baránok. O pár minút prišli, spísali zápisnicu a dali mne napomenutie proti spoločenskému nažívaniu, lebo som ho udrela, že v podstate môžem byť rada, že som obišla len s napomenutím a že ak si to spolu nejako nevyriešime, že tu budú už často. Tak to som si hneď povedala, že nie, že pomoc veškerá žádná, že toto absolvovať nebudem znova.

Domov sa už potom nevrátil, čo som ani nejako neočakávala.

Len mi písal, aby som dala Pampúšikovi pusu.

Nedeľa - Ráno mi napísal o pol ôsmej, či malý spinká a potom prišiel, hodil mi na stôl dohodu o starostlivosti, že to mám podpísať. No reku ani náhodou. Nakoniec vysvitlo, že on sám ju nečítal, tak si hovorím, že akože vážne. Že to napísal v noci ešte právnik. No reku, v noci zo soboty na nedeľu, to by som ho chcela vidieť, resp. chcela by som vidieť tú sumu.

Na obed som sa rozhodla, že proste ak chcem nejako zaplatiť nájom a všetko, musím predať svoju zbierku. Ozvalo sa mi strašne veľa zberateľov. Sú to poklady.

Večer mi písala Smrťka, že ak chcem, tak ma zajtra vezme do Komunitného centra, že tam je advokátka, že ona mi keď tak pomôže spísať papiere na súd.

Pondelok - Ráno som zabalila balíček pre Mary. Je to do istej miery oslobudzujúce, že posielam niečo preč, hoci je to také zvláštne, bijú sa vo mne pocity a neviem, čo bude vlastne ďalej tak celkovo.

Písala som si so Smrťkou, že dúfam, že to na 12tu stíham, keďže Pampúšik zaspal, ale nakoniec som to s prehľadom zvládla, ešte som stihla predtým poslať Mary balíček.

Poobede som bola s Pampúšikom von a večer som triedila a balila ďalšie balíčky.