Streda (29.06.) - Ráno sa mi nechcelo vstávať a chvíľu som sa pohrávala s myšlienkou, že by sme do Tancuľkova nešli, ale potom mi došlo, že je to posledná hodina, tak som zbalila proviant a vyrazili sme do auta. Bolo super, prišla sa na nás pozrieť aj lektorkina kamoška, proste bolo to fajn. Hoci bolo strašne horúco, išli sme sa pohrať do Žihadielka, keďže som to Pampúšikovi už niekoľkokrát sľúbila, ale skoro vždy sme sa ponáhľali niekam. Potom som nevedela dosť dlho vyparkovať, lebo tam bola taká priehlbina a furt mi to skapalo alebo som sa otočila niekam, kde som už nemala priestor, ale nakoniec som nejako vyšla. Proste musím sa naučiť parkovať riťou, aby som mohla vyjsť predkom.
Doma som Pampúšikovi napustila vaňu, nech sa tam trochu schladí a vyčľapká, keď už nemáme balkón že by som mu napustila bazénik.
Zaspal o jednej ako zarezaný.
Ani nedokážem nejako vstrebať, že zajtra už odchádzame.
Štvrtok (30.06.) - Ráno vstal Pampúšik pomerne skoro. Hneď som začala žehliť, dala som ešte oprať, aby sme mali všetko prichystané. Boli sme na chvíľu aj von, ale bolo tam príšerne, tak som Pampúšikovi opäť urobila vaňu, keď sme prišli. Akurát, že sa celý deň niekde búchal alebo padal, tak som sa trochu bála, aby sa ešte vo vani nešmykol.
Mala som to tak v hlave, že by od pol jednej do pol tretej pospal, ja by som zatiaľ dožehlila, zbalila a nahádzala veci do auta. Haha. Asi hodinu som neúspešne uspávala bábo.
Tak som to potom vzdala, na rýchlo upratovala, žehlila a balila a do toho telefón, že pán Inžinier je už pri aute. Čo? To kedy? No do hája! Takže som mu otvorila v nočnej košeli/domácich šatách a dobrú polhodinu na nás musel čakať, lebo proste ja. Do toho ešte volal Drahý, či sme už vyrazili. Tak nakoniec sme predsa len vyrazili. Ja som šoférovala k Drahému do práce, napriek všetkému mám pocit, že lepšie jazdím ako navigujem. Potom sme sa vymenili, nahádzali ešte zeleninu do auta a konečne vyrazili smer Kekse. To naše prerastené bábätko asi po polhodine jazdy zaspalo a spalo asi hodinku, takže sa zobudil krátko predtým ako nás pán Inžinier opustil a ja som mala prvýkrát vyjsť na diaľnicu. No čo si budeme hovoriť, strach v očiach, ale tak dala som to. Akurát tesne pred odbočkou do Opičiek som sa nevedela rozbehnúť do kopca, až ma Drahý musel vystriedať, lebo som už bola na pokraji toho, že to tam nechám/odtlačím do dediny.
Hneď sme stretli maminu, lebo akurát vychádzala z cesty od tajchu, takže sme s Pampúšikom vystúpili a Drahý odšoféroval až k domu.
Hneď sme sa vydali do krčmy na jedno chladené.
Piatok (01.07.) - Júl nás privítal horúcim počasím. Mamina a Drahý ma presviedčali, aby sme išli na nákup dopoludnia, ale keďže odovzdávka torty mala byť až po tretej, tak som to kategoricky odmietla. Napustili sme Pampúšikovi bazénik a tam sa rochnil takmer celé dopoludnie.
Drahý kosil, v tomto najväčšom teple.
Tak sme sa najedli, dali spinkať Pampúšika a keď sa zobudil, tak som zavolala do cukrárne, tam mi povedali, že torta bude tak okolo štvrtej k odberu, tak si hovorím, že to je tak akurát. Vybrali sme sa do Kauflandu, mamina ešte chcela ísť do Chovproduktu, tak som sa zastavila v Dráčiku, mali už Shadow High a dokonca aj pár bábik RH štvtej série, a Lunar New Year a Ametys, takže som sa na rýchlo pokochala. Potom sme teda šli do Sásovej po tú tortu, bolo to strašne zaujímavé byť po toľkých rokoch, aj keď sme boli na druhej strane. Keby nebolo tak horúco, nemala by som tortu v aute a neboli by sme všetci už unavení, tak by som zašla aj k nám, ale bolo treba ísť, lebo aj psíkom dať papať a všetko.
Sobota (02.07.) - To naše bábätko je čisté ranné vtáča, takže o šiestej už pobudil celý dom, dostal mliečko a ja som naivne dúfala, že ešte trochu pospí, ale kdeže, takže od pol siedmej som už jazdila s Lego bagrom a tatrovkou a všetkým možným a nemožným.
Okolo desiatej prišla starká so strýkom. Drahý začal grilovať, mamina zabalila darčeky, nafúkla som balóny a Drahý ich povešal na čerešňu a išli sme na záhradu oslavovať.
Krtíšania doniesli Pampúšikovi tatru a bager. Och, ďalšia tatra :-D a mamina mu dala Lego Mickey vláčik a autobus.
Pampúšik večer nevedel nejako zaspať a mamina mu ešte dovolila o deviatej sa hrať s lego bagrom, skoro ma porazilo.
Nedeľa (03. 07.) - Pampúšik opäť vstal pomerne skoro, takže o pol siedmej už jazdil obrovským bagrom po posteli.
Dopoludnia sme oberali čerešne, bolo ich strašne veľa. Strýko si vzal aj domov, nakoniec išla s ním aj starká, hoci pôvodne mala ostať do konca týždňa, ale na ňu asi bolo dosť teplo, aj psíkovia, malé dieťa, takže ja som to plne chápala, že sa takto rozhodla.
Drahý sa snažil Pampúšika odplienkovať, ale popri grilovaní sa mu nestíhal venovať a potom mal už studenú riťku, tak som sa bála, aby neprechladol, tak som mu dala aspoň kraťasy, to sa samozrejme pocikal, tak som to po dvoch pokusoch vzdala. Mu hovorím, že to musíš byť pri ňom, to nejde takto ľahko.
Pondelok (04.07.) - Zobudila som sa ešte pred piatou, lebo mi bolo hrozne treba cikať, potom sa zobudila aj Pampúšik, urobila som mu mliečko a musela som ešte zaspať, lebo som sa zobudila s Lego Minnie v ruke. Tak som sa hrala s Pamúšikom s Legom, kým sa ostatní nezobudili.
Chalani išli na prechádzku a ja s mami sme išli na Staré Hory na menší nákup, oškrela som o smetiak auto cez obe dvere, bola som z toho úplne mimo, keďže som vedela, že Drahý bude naštvatý a to už naštvatý bol nejako od rána. Kým mu mamina kde tade zháňala cigarety, tak som si aj trochu poplakala Doma ma zvoral, ale tak nakoniec nie je to nič, čo by znemožňovalo ďalšiu jazdu a tak podobne. Poobede sme si spravili väčšiu prechádzku.ň
Takže babičce už se podařilo vidět pravnoučka. Věřím, že to byla krásná oslava, hodně lidí, jídla a tak.
OdpovedaťOdstrániťTak tak, s humorom jej vlastným podotkla, že už môže umrieť 🤦
OdstrániťĽuďov bolo nakoniec "len" 6, ale za mňa aj to stačilo. Dobre bolo