Utorok (19.07.) - Ráno mi hneď prišlo upozornenie, že balík je uložený na pošte, tak som sa rozhodla, že rovno pôjdem poň, kým nie je príliš horúco. Potom sme sa pohrali na tom ihrisku pri pošte, kým som dievčatá vybalila a potom sme a vybrali do Tesca a odtiaľ na ihrisko pri LL. Tam som stretla Susan s Kubíkom, to bolo hrozne milé, vidieť ich po dlhšej dobe. Potom sme sa najedli a Pampúšik a zaspal. Potom som fotila nové prírastky. Už dlho som nezažila pocit, že by som fotila bábiky v deň príchodu, bolo to veľmi fajn.
Prišla mi aj správa, že Basics Goddess je pripravená na výdaj, tak poobede by som mohla ísť po ňu.
Tiež mi prišla správa, že zásielka z Walmartu už vyrazila. To je rýchlosť.
Poobede vzal von Pampúšika Drahý a mne nebolo nejako dobre, tak som ostala doma, však po Basics môžem ísť aj zajtra.
Streda (20. 07.) - Dnes a zajtra majú byť najhorúcejšie dni doposiaľ. Tak som sa rozhodla, že ráno konečne vytepujeme gauč. Pampúšik mi výdatne pomáhal a veľmi ho to tešilo. Však mal vodu, tak bodaj by nie. Je rozhodne vidieť, že je to rak.
Potriedila som ešte nejaké vecičky po Pampúšikovi z minulého roku.
Potom som sa vybrala do mesta po bábiku. Na námestí sme stretli známu z ihriska, zastavili sme sa aj v Pepcu, tam som stretla Romi s deťmi a nakoniec aj v Dráčiku.
Poobede sme išli do servisu. Keď sme tam prišli, tak som mala pocit, že už to nehrkoce, ale keď sme išli domov, tak áno. No, som zvedavá, čo to bude stáť.
Prišla mi správa, že Holidayka dorazila na USA sklad. Paráda.
Štvrtok (21.07.) - Dopoludnia sme sa boli prejsť po sídlisku, našli sme bager aj s tatrou, no to mal Pampúšik samozrejme radosť. O ulicu ďalej objavil zase mačku, no opäť radosť veliká.
Poobede prišiel Drahý s tým, že mu volal automechanik, že by tá oprava stála okolo 230 eur. Skoro som odpadla, tak ako som počítala, tak som počítala, tak si hovorím, že tento mesiac proste nehrozí. Napísala mi aj majiteľka bytu, že by sa zastavila zajtra dopoludnia, ak by mi to nevadilo. Nevadilo, v podstate som bola rada.
Chalani išli poobede spolu von.
Piatok (22. 07.) - Tak sme ráno upratovali, majiteľka bytu mi potom volala, či teda môže prísť, jasné, tak sa na cca hodinku zastavila, hneď som vyplatila nedoplatok za plyn, 22€. No na parádu, ale tak čo už. Bola som na chvíľku aj s Pampúšikom von, ale bolo mi z toho úplne do plaču, že furt voľačo, celkovo mi bolo stále tak nejako blbo, už som dosť nevyspatá a celá taká no na nič.
Keď prišiel Drahý, tak mu písala majiteľka bytu, že sa ešte opýta na to vyúčtovanie a že som jej nedala peniažky za smeti, tak som jej poslala ešte 30€ za smeti, takže 50€ len tak kvázi za nič a samozrejme pre mňa úplne nečakane, lebo ja nikdy neviem, kedy sú tieto vyúčtovania a podobné záležitosti a do toho auto.
Podvečer som konečne išla poslať Basics Goddessku kočke, ktorá ju odo mňa kúpila a keď sme už boli na námestí, tak Drahý, že či nedáme Pampúšika ostrihať. Aj to prišlo v týchto horúčavách vhod, bol krásne ostrihaný.
Na ihrisku sme sa ešte stretli so Susan a Kubíkom, Drahý ešte musel ísť do práce, tak sme s nimi boli pomerne dlho. Sme sa rozprávali o jej šoférovaní, som mala úplný pocit dejavu. Proste úplne ako ja pred pár mesiacmi. Nikdy by som nepovedala, že sa na tom už budem smiať.
Sobota (23.07.) - Pred dvomi rokmi sa mi z novorodenca stalo dojča a teraz je to už chlapček. Ráno som bola dosť aktívna, urobila som raňajky, dala som oprať a potom na mňa prišiel nejaký útlm okolo obeda, až Drahý vypražil rybu a urobil zemiaky a keď som sa najedla, tak už sa mi na totálku nič nechcelo
Nakoniec sa zobudil Pampúšik, zjedol dosť zemiakov a aj nejakú tú rybu a vybrala som sa s ním von. Na našom ihrisku nikto nebol, tak sme išli k LL, ako nepredpokladala som, že by tam niekto bol, ale Pampúšik to tam má rád, má tam bager. Neskôr za nami prišiel aj Drahý, pohojdali sme, poprechádzali sme sa ešte po sídlisku a išli sme domov.
Pampúšik nevedel dosť dlho zaspať, ale nakoniec sa mu to podarilo. Volal mi krstný, tak som vybehla na chvíľu von a že ešte ide zavolať sestre a potom mi keď tak ešte zavolá. Hneď na to mi volal Drahý, že kde som a ja že mi volal Krstný a že som nechcela volať doma, aby som nezobudila Pampúšika a že mi ešte má zavolať, že chvíľu počkám vonku a keby nie, tak prídem domov. Tak som si sadla pri škole na lavičku, aby som prípadne niekoho nerušila a pustila si konečne prvý diel Jitrní záře. Asi 10 minút som pozerala, keď si hovorím, že asi bude lepšie, keď sa vrátim domov.
Ledva som si doma sadla, znovu mi zvonil telefón, tak som si len obula Drahého šľapky a vybehla som von a nakoniec sme sa s krstným rozprávali dve hodiny. Nepamätám si, kedy naposledy som sa s niekým rozprávala dve hodiny po telefóne, ale určite to bude aj niekoľko rokov.
Nedeľa (24.07.) - Domov som prišla krátko po polnoci, chlapci spali ako zarezaní, ale ja som nemohla nejako aj tak zaspať. Ráno som sa samozrejme nešla zobudiť, ale nejako som sa predsa len vzchopila a Drahý išiel do obchodu kúpiť ešte mäso do polievky, ale zeleninu nechal na stole, čoho sa samozrejme chytil Pamúšik, takže som ju musela pokrájať, ak som ju chcela zachrániť pred jeho kuchárskym umením, takže nakoniec som polievku varila ja a chalani išli na chvíľu von. Keď Pamúpšik zaspal, tak som urobila ešte ryžový nákup, medzičasom napísala majiteľka bytu, že jej už prišiel mail ohľadom zúčtovania, tak máme nedoplatok skoro 136 eur. To ma opäť samozrejme skoro porazilo, ale Drahý, že nech nestresujem, že zoberie fušku u Miša na dome a že to sa nejako spraví. Hm, no chcela by som vidieť to nejako, ale už som akosi nemala ani síl to riešiť.
Podvečer sme vyšli von, na ihrisku bola akurát susedka z vedľajšieho vchodu, tak sme sa chvíľu rozprávali aj za to vyúčtovanie, že tam proste nebola jedna záloha akoby kvôli tomu prechodu, že to si nemám robiť starosti, že každý mal nedoplatok. No si hovorím fajn, škoda, že mi to nikto nepovedal, že to treba očakávať, by som si odložila, ale OK, tým pádom by sme mali mať budúci rok menší preplatok, ak sa teda nenavýšia o tisíc percent ceny všetkého, čo asi bude fakt, ale to budem riešiť potom.
Neskôr prišli na ihrisko aj Susan s manželom a synčekom, tak to bolo fajn, že sa chlapci spolu pohrali.
Večer sme pozerali Cez prsty, hoci sme to videli už hádam 4x, ale nič lepšie v TV nešlo, len samé strieľačky a podobne.
Potom som si zapla noťas, že potriedim fotky.
Pondelok (25.07.) Tak je jedna hodina po polnoci a konečne to vypínam a idem si ľahnúť. Je horúco ešte aj teraz.
Ráno som sa zobudila na Pampúšika, že sa hrá. Môj úžasný. Volala som s maminou a potom sme išli von na ihrisko k LL, bola tam jej susedka so synčekom, tak sme sa tam hrali a rozprávali, bolo to fajn.
Prišli sme domov, Pampúšik zjedol polievku a tyčinku a potom zaspal.
O dve hodiny sa zobudil, najedol, potom prišiel Drahý z práce a že či nepôjdeme do Amfiku a do Lidlu. Si hovorím, že fajn, že môžeme, tak že ide naštartovať auto. Ja som sa trochu bála, ale že automechanik povedal, že po meste môžem, len nech nejdem do vyšších rýchlostí, tak sme išli.
V Amfiku Pampúšika trápila len fontána, celý sa zamočil, takže som mu v Lidli kúpila bodynko, ktoré som mu tam rovno obliekla a ešte jedno pyžamko a keď sme prišli domov, tak som akurát videla Susan s Kubkom, tak sme mu išli zablahoželať a potom sme sa rozprávali všetci štyria na workoutovom ihrisku, kým sa chlapci hrali a potom volali Drahému z roboty, tak išiel na biku tam.
S těmi velkými nečekanými výdaji teď najednou, to je hrůza, držím palce, ať to zvládnete. A je zajímavé vidět, jak se člověk vyvíjí. V těch starých mama denikach před dvěma roky jsi psala, že se ve společnosti matek necítíš dobře, teď naopak jsi smutná, když na hřišti žádná není. Je to takový milý vývoj. A Pampúšikovi gratuluji k dalšímu novému oblečení.
OdpovedaťOdstrániťNo, hádam sa to už upokojilo s tými výdavkami.
OdstrániťNo, to áno, s tými "mojimi" rada trávim čas.
No, môj modelko 🤣