Chcem, no nedokážem (zabudnúť)

Sedím sama na lavičke,

vlaky okolo mňa stoja.

V duši mám len zmätok,

chcem byť opäť iba tvoja.

Dnes už sa na mňa inak dívaš,

kde sú dnes tie krásne vety?

Kde je ten super punker,

ktorý spojil naše svety?

Chcem opäť zažiť tvoj smiech,

zasvieť svetlo v mojom svete.

Tak príď a urob

krásno v jednej vete.

Možno mi to nikdy neodpustíš,

že na teba nedokážem zabudnúť.

Tak mi prosím prepáč,

že mi zachutila tvoja chuť.

Si pre mňa ako droga,

môj vlastný drunk.

Som z teba opitá ako doga,

nedokážem porušiť kruh.

Možno to bol iba osud,

možno iba hlúpa náhoda.

No bolo mi s tebou krásne,

bola s tebou úplná pohoda.

Chcem, no nedokážem,

za taký kratučký čas,

dal si mi tak strašne veľa,

chcem to znova, chcem to zas.

Nikky, 21. 12. 2010