Tam

Píšem ti dnes tieto básne

ako je tam vonku krásne

Si tam ty a som tam ja,

sme tam proste obaja.

Si tam ty a som tam ja,

sme tam proste sami dvaja.

Je tam Katka a Branko,

pijú spolu Granko.

Ver tomu či never,

aj tak raz všetko zober.

Zober to všetko a hned

no obzri sa aj späť.

Možno ti budem kývať na rozlúčku,

možno uvidíš aj malú pusičku.

No tak obzri sa aj späť

a to prosím hneď.

A tak ma nechal partner

Ahojte :-) Ani neviem, koho to vlastne zdravím, keďže tento blog zrejme nikto nečíta, ale to nevadí. Ono v podstate mi na tom nezáleží až tak moc. Ide hlavne o to, aby som ja mala kde ventilovať svoje pocity. Mnohí už viete, že ma nechal môj úžasný partner. Povedala by som, že bez slova a bez vysvetlenia, ale nebola by to tak celkom pravda. Slová boli a boli to slová, ktoré mali ublížiť, čo jediné ma mrzí. Ale ukázali mi tvár partnera, ktorý si očividne nestála za slovom. Prečo nezabojoval po tých 5,5 roku? Neviem, netuším. Prečo som nezabojovala vlastne ja sama? Asi preto, že tentokrát som cítila, že už akosi nie je o čo bojovať. To, že ani teraz, po mesiaci sa mi neozval, nenapísal nič ma v tom len utvrdzuje. Možno si hovoríte, však mu napíš prvá. Nie, tentokrát nie. Možno práve to ho zarazila, že som neprišla s prosíkom ako vždy a dajme sa ešte dokopy a skúsme to ešte a to predsa nehodíš len tak za hlavu. Takže asi tak...čo všetko sa stalo potom, je na dlhšie a o tom dnes nechcem. Z celého toho rozchodu som taká. No nebudem sa hrať na hrdinku, že mi nevyhŕkli slzičky, to nebudem. Vyhŕkli, ale skôr je to o tom, že mi je to ľúto, že všetky tie slová proste akosi neboli pravda. "Nikto a nič nás nerozdelí"..."chcem, aby si bola navždy moja"...Viete, čo je na tom najlepšie? Že som tomu verila. Úprimne som tomu verila. Po tom všetkom, čo sme si spolu prežili nás nakoniec rozdelil jeden maličký flirtík...

Na záver: Drahý ex, viem, bola by asi náhoda sveta, aby si si toto prečítal, napriek všetkému ti chcem povedať ĎAKUJEM...ĎAKUJEM za všetky krásne smsky, maily, chaty, hovory...za spoločné bývanie...pred tebou som s nikým nebývala a po tebe tiež nie, takže v tomto mám jedinú skúsenosť a aj keď to občas nebol med lízať, ĎAKUJEM ti za túto šancu si to skúsiť. ĎAKUJEM ti za oba nádherné pobyty pri mori v tak úžasnej destinácii ako je Ostrov. ĎAKUJEM ti za podporu pri zbieraní a každom mojom rozhodnutí. ĎAKUJEM ti za každé objatie, pusinku, bozk, dotyk, milovania, za každý úsmev...ĎAKUJEM ti podporu v najhorších chvíľach môjho života, za radosť v tých najlepších...ĎAKUJEM ti za to, že si ma naučil vážiť si samú seba, svoju hodnotu, svoje ciele, svoje názory a myšlienky...ĎAKUJEM ti za to, že si ma spravil lepšou....ĎAKUJEM ti za všetko...moja úcta, pokora a láska voči tebe neumrela tvojim rozhodnutím

Šéf, DV

Vkročila som do miestnosti práve vtedy, keď sa prezliekal. Teda zapínal si nohavice. Nikdy predtým som nič podobné neurobila. Pozrela som sa na neho, prišla som k nemu a odtiahla som mu ruky od opasku. Rozopla som mu džíny. Prvýkrát v živote som videla proces erekcie pod trenírkami. Mrkla som na neho a zavrela dvere. Ako som sa otáčala, hodilmi kľúčik, tak som zamkla a zhasla. Stále stál pred stolíkom so spustenými nohavicami. Hľadalela som na neho, vyzeral ako malý chlapček. Prešla som k nemu, sadla som si pred neho na stôl a rozkročila nohy. Pritiahl som si ho k sebe, pobozkala som ho, ľavú ruku som si položila na jeho zátylok a začala hladkať jeho vlasy, druhou rukou som mu jemne prešla po vydutých trenírkach. Nikto nepovedal ani slovo. Pritisol sa bližšie ku mne a začal ma vášnivo bozkávať. Po tele sa mi rozlialo neskutočné teplo. Hlavou mi prebiehali myšlienky typu: bože, veď je to môj šéf. Môže sem ktokoľvek vôjsť druhými dverami. Toto by sme určite nemali robiť a určite nie počas pracovnej doby. Pod jeho bozkami sa tieto myšlienky rýchlo rozplývali. Hladkal mi telo pod tričkom. Zrazu mi ho vyzliekol. Stále nepovedal ani slovo, ale dych a tep sa mu zrýchlili. Vošla som rukou pod trenírky. Príjemne ma prekvapilo, že informácia, ktorú som o ňom mala, sa mi potvrdila. Bozkával ma na kľúčne kosti a po dekolte. Zošupla som zo stola a kľakla som si. Hneď pochopil, čo mám na mysli. Stiahol si trenírky. Najprv som ho nešne pohladila po penise a vajíčkach a potom som ho nežne pobozkala na špičku žaluďa. To ma pohladkal po hlave. Brala som to ako signál na pokračovanie. Vzala som ho do úst. Obtierala som sa mu jazykom o penis. Pritláčala som guličku piercingu o uzdičku a rukami som mu hladkala vajíčka a hrazdu. Privrel svoje modré oči. Cítila som ako pulzuje. Strašne ma to vzrušovalo. Úplne nečakane sa odo mňa odtrhol. Nechápavo som naneho pozrela. Vzal ma za ruku a potiahol hore. Začal ma bozkávať. Hladkal ma po chrbte a rozopol mi podprsenku. Keďže nemala ramienka, padla mi k nohám. Lačne sa vrhol na moje veľké bradavky. Lízal ich, cuckal, hladkal mi celé prsia. Stále ma pri tom bozkával. Bola som v siedmom nebi. Rozopol mi gombík na nohaviciach a stiahol ich dole a pohladil ma po rozkroku cez nohavičky. Potom mi ich stiahol. "Sadni si" boli prvé slová po tých minútach vášne. Tak som si sadla. Sklonil sa k môjmu rozkroku, pohladkal ma po stehne a jeho jazyk sa vrhol na môj navretý kliťáčik. Chcela som kričať, chcela som celému svetu ukázať ako mi je krásne, ale nemohla som. Vrchol prišiel skôr, ako som očakávala. Samozrejme si to všimol. Pritúlil sa ku mne a ja som opäť do rúk zobrala jeho pýchu. Oditahol mi po chvíli ruky "Nika" oslovil ma prvýkrát skratkou môjho mena. Prvýkrát a to som mu povedala, aby ma tak volal, už aspoň miliónkrát. Úplne ma to ohromilo. Vyvalila som na neho svoje oči. "Túžil som po tebe už dlho." V tom do mňa nežne vnikol. Vnikal najprv pomaly, ale mňa vzrušoval každý milimeter jeho tela, obtočila som si nohy okolo jeho bedier a rukami som ho objala okolo krku. Prisal sa na moje ústa. Vychutnávali sme si tento tantrický sex. Bozkávali sme sa hladkali, veľmi jemne sa vo mne pohyboval. Neskutočne ma to vzrušovalo. Cítla som, že nepatrne zrýchľuje. Položila som si ruku na jeho podbruško. Bolo už stvrdnuté, takže som vedela, že sa blíži jeho vrchol. Odtrhla som ho od seba, kľakla som si pred neho a dorobila som ho ústami. Zrejme to už dlhšie nemal,lebo mi semeno zaplnilo celé ústa. Potom sme sa rýchlo obaja obliekli. Potichu otvoril dvere. Na šťastie na chodbe nikto nebol. Nepovedal ani slovo, len ma rýchlo pobozkal. "Idem ešte hore." Len som súhlasne prikývla hlavou a otovoria som dvere na druhej miestnosti. Kolegyne na mňa pozreli, že čo sa stalo. Povedala som, že sme sa rozprávali o projekte. Vedela som, že pravdu žiadnej z nich nemôžem povedať. Nejde o nedôveru, len čo ak by sa náhodou nejaká prekecla. Tajomstvo je tajomstvom, len keď o ňom vedia dvaja. Hlboko som sa obávala, ako to bude s nami dvoma ďalej. Ešte že bol piatok a dva dni sme sa nevideli. Vždy sa mi páčil, ale nikdy by mi nenapadlo, že by ma mohol chcieť. Po práci som sa lúčila s babami a želali sme si pekný víkend. Pekný víkend? Ako toto môže byť pekný víkend, keď som sa milovala so šéfom? No ako?

Chcem...no nemám s kým

Chcem sa bozkávať, no nemám s kým.

Chcem sa objímať, no nemám s kým.

Chcem sa milovať, no nemám s kým.

Chcem tancovať, no nemám s kým.

Chcem sa do noci rozprávať, no nemám s kým.

Chcem Vandalov počúvať, no nemám s kým.

Chcem pogovať, ale nemám s kým.

Chcem sa neustále opíjať, ale nemám s kým.

Chcem nové miesta spoznávať, ale nemám s kým.

Chcem punkové piesne počúvať, no nemám s kým.

Chcem byť taká šťastná, ale nemám s kým.

Chcem byť stále krásna, ale nemám pre koho.

Chcem neustále sa usmievať, ale nemám pre koho.

Chcem sa ráno milá prebúdzať, no nemám pre koho.

...kde si?

18. 02. 2011

Otcom, JS

Sadli sme si v tvojom obľúbenom klube. Pozrel si sa na mňa tými úžasnými očami. Tými očami mojej dcéry. Latica. Moja dcéra. Jedine moja. Môj poklad. Pozrela som sa na hodinky. Určite spinká. Nechala som ju u mamky. Víkend s ňou zvládne. Najprv sme sa rozprávali len tak...o živote, pive, lete, koncertoch ako klasickí starí známi. "Vraj máš dcéru" povedal si napokon. "Áno, mám." "Máš fotku?" Z kabelky som vytiahla najprv doklady, z dokladov fotku a podala som ti ju. Dlho si sa na ňu pozeral a potom to prišlo. Otázka, na ktorú som čakala. Napil si sa piva a spýtal si sa: "Je moja?" V prvom momente som chcela klamať, ale ja klamem veľmi neúspešne. Už ie sekundy ťa museli presvedčiť o pravde. "Áno, je tvoja". Mohol si na mňa kričať, hnevať sa, jačať, plakať, odísť...mal si právo na akúkoľvek reakciu. Napokon si sa na mňa pozrela a povedal si: "Môžem ju vidieť?" "Áno, samozrejme. Môžeš ísť so mnou zajtra domov." "Dobre, prepáč, ale na toto sa musím vyspať". "Jasné, chápem, bývam v tom hoteli pod vami" "Môžeme ísť spolu" Chytil si ma za ruku. Cítila som to známe teplo "Poďme". Obliekla som sa a vyrazili sme cez námestie. Cestou si ma chytil za ruku. Nepovedala som nič, ale ruku som si s tebou preplietla prstami. Išli sme mlčky. Ponechaní vo svojich vlastných myšlienkach. Zastami sme pred vašim domovm. Tie nádherné oči sa zabodávali do mojich: "Prečo si mi to nepovedala?" "Toto nie je také jednoduché vysvetliť. Bála som sa tvojej reakcie. Veľmi som sa bála." V tom moje slová prerušili pery. Najsladšie pery na svete. Moje pery olízal jazyk. Môj sladký ocino malej Leticy. Odstúpila som, aby som to prerušila "Prepáč". Objal si ma a ja som ťa tiež objala. "Poď hore." "No neviem, či je to dobrý nápad." Vrátila sa mi spomienka na túto istú situáciu z pred pár rokov, ale aj tak som šla. Sadli sme si dolu v letnej a postavila som na vodu. Napriek tomu, že som v tomto dome dlho nebola, stále som sa tu perfektne vyznala. Človek si proste pamätá. Za minútku prišla tvoja sestra. Konečne som ju videla na živo. Zoznámili sme sa. Hneď aj odišla. Fajčil si. Aj ja som vytiahla cigarety. Nič sme nehovorili, len sme fajčili. Dopila som čaj. "Tak ja pôjdem." "Nechoď". To ticho ma znervózňovalo. Prisadla som si bližšie. Nič viac. Vedela som, že sa mi so svojimi pocitmi nezdôveríš, ale už som to ticho nevydržala

Lisť č. 2

Ahoj,

tak Ti zase píšem. Že prečo Tebe? Netuším, ja vážne neviem. Pripomína Ti to Iné Kaffé? To bude asi tým, že je to Iné Kaffé. Tak som zas vybrala na cestu správnej výživy. Viem, smeješ sa. Neberiem Ti to. Niečo vo mne verí, že raz to dokážem, že ja raz všetkým ukážem. Proste, že na to mám. Vieš, ani s Basics mi mnohí neverili a sú tu. Pokojne si na mňa hľadia dňom i nocou.

Chýba mi ON. Muž môjho života. Čoskoro úžasných 5 rokov. Viem, aj to znie neuveriteľne a aj to je neuveriteľné. Napriek všetkému sme stále spolu a ľúbime sa. Áno, ja viem, nie je dokonalý a viem, že nie som ženou číslo jeden v jeho živote, hoci by som si to priala zo všetkého najviac. Málokto si vie predstaviť, aké je to pre mňa ťažké. Vedieť, že on je teraz s niekým úplne iným tam, kde by mal byť so mnou. Vieš, čo je na tom najhoršie? Že viem, že to sám chce. Môže to byť až taká silná výchova? Asi môže. Zrejme je. Viem, že predovšetkým musím byť vďačná, že som mohla byť s ním takú dlhú dobu. Som, naozaj som, ale moje srdce túži byť s ním viac, byť s ním tak naozaj, byť s ním opäť každú noc. Tak hrozne mi chýba. Ledva si pamätám, aké nádherné je zobudiť sa a vidieť jeho tvár ako prvú vec dňa. Bolí to, hoci už tri roky žijem bez neho, aj tak to bolí a túžba neprestáva. Nie, neprestávam túžiť po živote s NÍM, aj keď reálne sa toho dosť bojím. Ustáli by sme to? Nehádali by sme sa? Verím, že by som už bola na neho lepšia. Niečo vo mne tomu chce veriť. Od kedy viem, že existuje možnosť, že ho stratím, že existuje možnosť, že sa ma nebude chcieť dotknúť, od vtedy sa usilujem byť pre neho tou najlepšou voľbou. Myslela som si to aj predtým, že som, ale nebola som.

Ako sa hovorí, cenu niečoho/niekoho spoznáme, až keď o to prídeme. Tak hrozne mi chýba. Ty vieš, že mám krízu, inak by som nepísala.

Dobrú noc.

Zmena 2008

Asi by to bolo lepšie,keby si navždy zostal neodhalený,

tovje sladké správičky lietajú zrejme vzduchom

a už ma nevedia nájsť.

Tvoja pravá tvár si ma však našla

a mám z nej strach, aj keď ju ľúbim.

Stále mi tvrdíš, že si sa zmenil,

no ja tú zmenu akosi necítim.

Kde si, keď ťa najviac potrebujem?

Stále si unavený a nahnevaný

nevim si akosi nájsť cestu k tebe

Preto tak často plačem do vankúša,

prečo ma život tak často skúša?

Ty popíjaš s kamarátmi vždy, keď sú peniaze,

na mňa si už ani nespomenieš.

Tak ma len trápiš, ničíš.

Prečo vlastne?

Na čo si mi klamal, že ma miluješ?

Neprestajne ma iba zraňuješ!