Ahoj,
tak Ti zase píšem. Že prečo Tebe? Netuším, ja vážne neviem. Pripomína Ti to Iné Kaffé? To bude asi tým, že je to Iné Kaffé. Tak som zas vybrala na cestu správnej výživy. Viem, smeješ sa. Neberiem Ti to. Niečo vo mne verí, že raz to dokážem, že ja raz všetkým ukážem. Proste, že na to mám. Vieš, ani s Basics mi mnohí neverili a sú tu. Pokojne si na mňa hľadia dňom i nocou.
Chýba mi ON. Muž môjho života. Čoskoro úžasných 5 rokov. Viem, aj to znie neuveriteľne a aj to je neuveriteľné. Napriek všetkému sme stále spolu a ľúbime sa. Áno, ja viem, nie je dokonalý a viem, že nie som ženou číslo jeden v jeho živote, hoci by som si to priala zo všetkého najviac. Málokto si vie predstaviť, aké je to pre mňa ťažké. Vedieť, že on je teraz s niekým úplne iným tam, kde by mal byť so mnou. Vieš, čo je na tom najhoršie? Že viem, že to sám chce. Môže to byť až taká silná výchova? Asi môže. Zrejme je. Viem, že predovšetkým musím byť vďačná, že som mohla byť s ním takú dlhú dobu. Som, naozaj som, ale moje srdce túži byť s ním viac, byť s ním tak naozaj, byť s ním opäť každú noc. Tak hrozne mi chýba. Ledva si pamätám, aké nádherné je zobudiť sa a vidieť jeho tvár ako prvú vec dňa. Bolí to, hoci už tri roky žijem bez neho, aj tak to bolí a túžba neprestáva. Nie, neprestávam túžiť po živote s NÍM, aj keď reálne sa toho dosť bojím. Ustáli by sme to? Nehádali by sme sa? Verím, že by som už bola na neho lepšia. Niečo vo mne tomu chce veriť. Od kedy viem, že existuje možnosť, že ho stratím, že existuje možnosť, že sa ma nebude chcieť dotknúť, od vtedy sa usilujem byť pre neho tou najlepšou voľbou. Myslela som si to aj predtým, že som, ale nebola som.
Ako sa hovorí, cenu niečoho/niekoho spoznáme, až keď o to prídeme. Tak hrozne mi chýba. Ty vieš, že mám krízu, inak by som nepísala.
Dobrú noc.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára