Týždeň 25. 06. 2024 - 01. 07. 2024

Utorok - Zobudila som sa o 06:44. Vôbec nechápem, že mi nezvonil budík. Na šťastie sme sa aj tak s Pampúšikom vychystali pomerne rýchlo a všetko sme pekne stihli.

V práci boli prvé rozhovory/porady ohľadom prestupu do Nay a také kadejaké info chodí, že neviem, čo čakať zajtra. 

Inak je horúco, zajtra sa má trochu ochladiť, tak som zvedavá. Po robote som sa zastavila ešte u Prvej ženy po riady, čo vyradila. Potom som prišla domov celá spotená. Volal mi Drahý, že či idem von alebo či majú prísť domov. Tak hovorím, že si dám sprchu a prídem. Tak som si chvíľku oddýchla a potom som šla za nimi von. Bola tam aj Romi s deťmi a ešte jedna spolužiačka chlapcov s maminkou a bračekom, neskôr prišli aj chalani od Di a dokonca aj Susan sa zastavila, tak to bolo také fajn.

Doma mal už Pampúšik útlm, rozplakal sa, že ostal len posledný kúsok pizze a mal z toho dosť akože rev. Potom ešte za niečo, nakoniec zaspal asi v priebehu dvoch minút.

Potom mi písal Drahý, či spím, tak sme chvíľu spolu volali. Nemalo to ale žiadny reálny význam.

Streda - Zobudila som sa o piatej, ale nič sa mi nechcelo, tak som len tak ležala v posteli. Okolo šiestej začalo trochu popŕchať, tak som dala dole veci z okna a potom som zobudila Pampúšika, dosť dlho sme sa ešte mojkali v posteli a potom sme sa vybrali  do škôlky. Vyrazila som do práce pomerne neskoro, ale stihla som to pekne.

Hneď nám posunuli tú úžasnú poradu z 10 na 11, ale zbehlo to rýchlo. No páni z Nay boli takí no neviem. Ale tak ani náš vedúci celého skladu nie je zrovna najsympatickejší človek na svete. Jedna z tých ponúk vyzerá byť celkom fajn, len je to na 12tky,  no musím sa o tom poradiť doma, ale podmienky vyzerajú fajn. Štyri mesiace by sme mali garantovaný plat taký ako máme tu a potom by sme mohli rozviazať pomer dohodou a mali by sme aj nárok na odstupné, ak ho máme teraz, čo ja asi nemám, ale tak uvidíme, čo príde.

Objednala som si burger po porade. Baby tiež zvažujú, že sa pôjdu na tú robotu aspoň pozrieť. Tak som napísala personalistke, nech sa so mnou skontaktujú.

Štvrtok - Napísala mi LL, že či viem niečo o tom, že sme mali dať učiteľkám darčeky už dnes. Reku, mne aj vypadlo, že je koniec školského roku a na darčeky som fakt nemala ani náladu ani nič, ale poprosila som aspoň Drahého, nech kúpi nejakú kvetinku pre pani učiteľky, teda pre každú. Tak mi potom poobede volal, že či môžu byť ruže. Si hovorím, že jasné, že snáď každá žena má rada ruže. 

Začína byť už dosť teplo, z čoho mám ohromnú radosť :-D

Dohodla som sa s vedúcou, že zajtra pôjdem okolo pol druhej domov, keď príde kolegyňa do práce, takže sa teším.

Piatok - Ráno sme išli s ružičkami ešte do Žabky a kúpili sme také tie plnené piškótky pre kuchárku a upratovačku a tak sme to odovzdali a potom som sa vybrala do práce.

Bolo to celkom fajn, aj keď bolo toho pomerne dosť, však piatok je vždy návratka a upratovanie, ale šlo to a o druhej som už bola doma. Drahý doma nebol a myslela som si, že je len niekde po blízku, lebo mobil mal v nabíjačke, tak som sa osprchovala, trochu upratala a zrazu prišiel domov aj s Pampúšikom. Tak sme potom boli von a bolo to fajn.

Sobota - Pampúšik v noci začal kašľať. Tak parádne nám začala sobota. Drahý na mňa vyletel, že prečo on musí ostať opäť s Pampúšikom a že čo budeme zase robiť. Tak mu hovorím, že ma to veľmi mrzí, ale proste kolegyňa bude mať na budúci týždeň dovolenku a že tri dni zo štyroch idem na celý deň, takže bude to aj pre mňa dosť náročné. 

Tak ma to všetko už vyčerpáva. 

Napísala som PP aj Otravovi k meninám a teda samozrejme aj bráchovi. Potom sme si s Otravom vymenili pár správ. Ostala som prekvapená, že sa so mnou baví. 

U PP to ostalo pekne v statuse poslané ako predošlá správa. Chcela by som sa tváriť, že mi je to jedno, ale nie je.

Nedeľa - A skončil jún. Ani neviem ako. Pol rok prešiel. Fúha. Volal mi majiteľ bytu, že kedy pôjdeme prepísať energie a kedy si preberiem svoj byt. Stále nejako neverím, že sa to vlastne stalo. No, tak budúci utorok mu vyhovuje rovnako ako mne. Tak sa teším aj som z toho roztrasená.

Pondelok - A je prvého. Ráno som odviezla chalanov k poliklinike a potom do práce. Na celý deň. Ale ja užívam si to. Celkom pokoj tu bol. Aj zajtra takto, v stredu normálne na poobednú a štvrtok znova takto.

Doktorka dala Pampúšikovi dva sirupy na vykašliavanie. A ak sa to do štvrtku nezlepší, že máme prísť znova, tak uvidíme.

Týždeň 18. 06. 2024 - 24. 06. 2024

Utorok - Opäť na celý deň do práce, ale mám rada tieto dni o samote. No, narazila som do obrovskej kolóny a nevedela som sa vôbec dostať do práce, tak som to strihla na diaľnicu, že prejdem cez dediny. Absolútne zlý nápad. Úplne som zapadla v ešte väčšej zápche, takže do práce som prišla o pol deviatej, takže to nebolo zase až také hrozné.

Inak to bolo v robote celkom fajn. 

Kuriér mi doniesol objednávku Lego, ktoré som objednala Pampúšikovi na tortu, takže som ho v práci postavila. Kolegovia sa ma pýtali, či sa až tak nudím. No, až tak nie. Napísala som aj Prvej žene, či jej ho môžem dnes podvečer doniesť.

Proste som si počúvala YT a čítala som si v čase, keď nikto nechodil.

Volal mi Drahý, aby som odviezla po práci auto do servisu a že sa teda na neho pozrie. Servisák ma odviezol domov.

Doma som sa najedla a hrala som sa s Pampúšikom, keď mi zavolala psychologička, že zajtra sa musí zúčastniť prevozu pacienta na oddelenie a preto ruší naše zajtrajšie stretnutie. Tak som napísala šéfke, že teda prídem zajtra do práce klasicky o 09:30. Nemala s tým problém, takže pohoda.

Potom mi volala Prvá žena, že je pri Susan bytovke, či za ňou dobehnem. Tak, aj keď som chcela Pampúšika prekvapiť, tak už bolo po prekvapení, keďže musel ísť so mnou, keďže Drahý išiel do práce, ale tak aspoň mal veľkú radosť.

Streda - Ráno som vzala Pampúšika do škôlky a potom som sa zastavila v Žabke a potom som išla peši na stanicu, keďže som ešte mala čas. Začína byť už dosť horúco. No, čo chcem, leto za rohom. 

V práci celkom pohoda. Po práci som išla na zastávku, dosť som sa ponáhľala, lebo som sa bála, či to stihnem, ale bolo to v pohode, dokonca autobus trochu meškal, aj som sa bála, lebo ten rozpis, že ďalší o dve hodiny ma veľmi nenadchol. Som tak premýšľala, že ako tu žijú ľudia bez auta, ale tak nejako očividne áno, keď jednu bytovku podstavili vlastne kúsok od tej zastávky a jedna je dokonca až za poľami.

Dokonca na mne pristala aj takáto krásna lienka.

Štvrtok - Odviedla som Pampúšika do škôlky, potom som sa zastavila v Žabke a doma som sa v pokoji najedla a potom som vyrazila na zastávku. Až dnes som prišla na to, že sa lístok dá kúpiť aj platobnou kartou, čo je super, lebo ja mám málokedy pri sebe hotovosť. Milujem moderné technológie.

Bolo odporne teplo, už len cestou do práce som sa spotila. Chýba mi moje autíčko :-D 

Volala mi mamina, či zajtra teda prídeme. Hovorím, že na 90% áno. Ak Servisák stihne vymeniť vlastne ani ja neviem čo, proste tú tyč, čo drží kolesá pokope a tlmiče a ja neviem, čo ešte všetko.

Cesta z roboty na zastávku sa mi zdala nekonečná. To teplo je tak úmorné. 

A zajtra opäť na celý deň. Uff.

Piatok - A opäť na celý deň do práce. Volal mi Drahý, že po robote mám ísť za Servisákom po auto. To sa mi hrozne nechcelo, ale dnes už bolo dýchateľnejšie a vlastne som sa na to tešila, aj keď sa tým oddiaľoval náš odchod k mamine a to som ešte nevedela, že sa budeme musieť zastaviť v servise aj pred cestou, lebo som nemala so sebou peniaze. Nevadí. Nakoniec sme to všetko krásne zvládli. Drahý bol ráno aj po tortu. Vyzerá super.

Torta bola taká úžasná, že lepšia fotka sa nestihla :-D

Sobota - Samozrejme sa ochladilo a ja kopu letných vecí v taške, ešteže ma osvietilo a vzala som Pampúšikovi aj tepláky a sveter. Chalani chceli ísť vo veľkom grilovať, ale už ráno začalo popŕchať, ale Drahý sľúbil Pampúšikovi, že môže ísť do Dráčika vybrať si hračku a ešte objavil aj darčeky od maminy a kto by mal to srdce mu to brať. Však je to aj tak jedno, že má narodeniny až zajtra, oslavovať budeme tak či onak už dnes.

Takže sme sa vybrali do mesta, nakúpili sme najprv v Kauflande a keď sme sa premiestnili do Terminálu, tak už úplne lialo, ale Pampúšik bol spokojný, vybral si bager. (áno, ďalší) Ale aspoň na rozdiel od hračiek od maminy, nevydával žiadny zvuk.

Mamina urobila lazane a Drahý sa ich ani nedotkol. Pampúšik po vzore svojho tatka tiež najprv nechcel, ale nakoniec som ho ukecala, aby aspoň ochutnal, tak zjedol aspoň mäsko z toho a pritom boli výborné.

Poobede sa vyčasilo a Drahý na večer začal predsa len grilovať. Trochu mu to nešlo, ale nakoniec aspoň kuracie nôžky neobhoreli úplne.

Nedeľa - Dnes už nepršalo, tak chalani pokosili. Najedli sme sa, pobalili a vyrazili sme na cestu. Cesta bola fajn, Pampúšik takmer celý čas spal. 

Doma som nachádzala do práčky, chalani išli na chvíľu von. Bolo pomerne teplo.

Pondelok - Veľmi sa mi nechcelo do práce, ale bola som strašne rada, že mám späť auto. Ani mi nedochádzalo, ako veľmi mi chýba, keď je takto teplo.

Zámena/výmena manželiek

Ahojte 😏

Áno, občas aj ja neodolám túžbe "ku všetkému" sa vyjadriť. Myslím, že s týmto programom, ktorý sa stále vysiela (myslím, že už nenatáča, ale môžem sa mýliť) v oboch republikách sa už stretol každý a vlastný názor si môže urobiť tiež každý.

Kým som nemala deti, tak som si hovorila, že OK, kopa z toho je zinscenovaná, nafúknutá a podobne, ale aj tak mi v drvivej väčšine bolo neskutočne ľúto detí. O to viac, keď tam maminy schopné nechať deti pod jeden rok. 

To, v akých podmienkach mnohokrát tie deti žili, to je kapitola sama o sebe. No, keď som sa stala sama mamou, tak mi to došlo v plnom rozsahu, že toto by som nikdy svojmu dieťaťu neurobila. 

Akože ja by som do tohto programu a ani do nijakého iného nikdy nešla a myslím, že by ma ani nevybrali, lebo nie som dostatočne exotická, ale narodením synčeka som o tom na bilión percent presvedečná.

Zrovna dnes som narazila na toto video a sama som bola prekvapená, že som z toho určite videla väčšinu, no úplne súhlasím so záverom toho videa:

Len ja viem...

Aké to je neustále čakať, viem len ja,

aké je to, keď ma démoni v noci obklopia

Naše konverzácie poznám od slova do slova

a aj tak si ich čítam zas a znova.

Aké je to ísť do nášho mesta,

priať si ťa opäť vidieť a zároveň sa toho báť.

Aké je to v daždi do tmavých okien pozerať

a zároveň sa všetkých svojich túžob vzdať.

To všetko, to všetko, čo cítim, čo ma ničí,

ako to bolí, to všetko viem len ja.

Len ja cítim tvoje dotyky na mojom tele,

hoci sú to roky, o tom je to celé.

Len ja, len ja, len ja viem....

že žijem len v svojich predstavách 

veď ťa v podstate ani nepoznám

a aj tak každú noc s tebou zaspávam.

Len ja cítim, že patríme k sebe.

Len ja viem, aké je to tlačiť sa k tebe,

len ja viem, aké je to nevedieť, či si OK.

Len ja viem - báť sa o každý tvoj krok.

Len ja viem čítať o vzostupoch aj pádoch

Len ja viem, že sa vidíš v starších bratoch

Nie som si však istá, či je to správna cesta.

Mám byť ja tá záchranná vesta?

Nikky, 25. 06. 2024

Týždeň 11. 06. 2024 - 17. 04. 2024

Utorok - Ráno som išla tak normálne do škôlky a potom do práce a keď som parkovala, tak to na mňa doľahlo, že fakt končíme, že proste o nejaký čas nie že nebude len tento sklad, ale nebude ani značka. Pamätám ako hrozne som chcela dostať tú prácu na callcentre, čo všetko mi to prinieslo. 

Samozrejme, že aj baby to rozoberali a na sklade všetci takí, že a teraz čo...

Ale inak bola pohoda. 

Po práci som s Pampúšikom zašla k Bille do bankomatu, aby som konečne zajtra išla po tie fotky. Potom sme sa ešte chvíľu bicyklovali a potom sme zastali na ihrisku, kde boli aj nejaké deti a bolo fajn.

Streda - Ochladilo sa, opäť a mierne popŕchalo. Išla som s Pampúšikom ráno do riaditeľne po tie fotky. Rýchlo som pochopila, prečo som platila 48€, keďže som omylom objednala namiesto 4 fotiek 4 sady fotiek. Takže mám kopu rovnakých fotiek. Nechcete niekto fotku môjho dieťaťa? :-D

V práci celkom pohoda. Všetci sme v takom nejako napätí, že kedy prídu ďalšie správy, kedy budeme podpisovať výpovede. K akému dátumu. Trochu som pozerala profesiu, ale zatiaľ je to také, že keď nič nevieme presne, tak je to len taký prieskum trhu.

Po práci sme boli s Pampúšikom len doma, keďže bolo dosť pochmúrne a chcel pozerať rozprávky.

Štvrtok - Opäť škôlka, potom do práce. Keď som otvorila auto, tak hrozne smrdelo a divne mi cukalo, keď som púšťala spojku, tak som sa riadne zľakla, si hovorím, že paráda, keď sa teraz zase niečo pokazí na ňom a hlavne ten smrad bol taký, že som sa zľakla, či mi neuniká nafta alebo niečo také, ale pod autom nebola žiadna škvrna, ale tak uvidíme.

V práci klasická nuda. 

Piatok - Začínam sa o to moje vozítko naozaj báť. Ten zápach je neskutočný a to trhanie tiež nie je nič moc. V práci celkom fajn. Asi 3x mi volal Drahý, že sa pôjde s Pampúšikom zrejme niekde najesť zo škôlky, že je hladný. Tak som si myslela, že skončia v tej krčmo-reštaurácii. Po práci som mu volala, že kde sú a že sú tam a sa ma pýtal, či niečo nechcem, tak mu hovorím, že či robia palacinky, tak mi objednal. Nemala som tam kde moc zaparkovať, lebo hneď vedľa je škôlka, ktorá je do 17tej, ale nakoniec som našla miesto a prišla som za nimi. Majú tam obrovský skákací hrad a bola tam aj Pampúšikova spolužiačka s rodinou a potom ešte prišla pani, s ktorou sme chodievali do Tancuľkova s rodinou.

Pampúšikovi sa samozrejme odtiaľ nechcelo, ale Drahý musel ísť do práce a ja som už bola aj dosť unavená a trochu som tam na sedačke zaspávala.

Tak sme išli domov. Drahý zhodnotil, že to auto fakt smrdí a trhá a to sme išli iba kúsok k nám domov, že hneď ako príde servisák domov, tak ho vezme. Aj mu hneď volal a tak.

Potom išiel Drahý do roboty. Keď som zaspávala, zdalo sa mi, že ho počujem, ale som si hovorila, že je to blbosť, aby bol tak skoro doma z práce, ale okolo polnoci som sa zobudila a bol doma. 

Tak neviem, či v tej práci vôbec bol, ale skôr si myslím, že sa zastavil v krčme alebo niekde inde ako v robote, ale v podstate neriešim.

Sobota - Možno sa jedného dňa opäť stretneme a vysvetlíme si navzájom, čo sa skutočne stalo. Možno jedného dňa konečne pochopíme, dovtedy, dúfam, že žiješ svoj najlepší život a dúfam, že robíš všetky veci, ktoré si vždy chcel robiť.

Toto na mňa vyskočilo dnes ráno na FB. 

Drahému bolo ráno zle, tak sme sa ako tak najedli s Pampúšikom a potom sme išli von, aby sa vyspal. Boli sme na kamienkovom ihrisku a podarilo sa mi spraviť peknú fotku Pampúšika, tak som ju poslala tatinovi a mamine a tatino mi následne volal, že za také tri-štyri hodinky sa u nás zastavia. Si hovorím, že no ujha. Tak som vzala Pampúšika domov, nech trochu poupratujeme. To sa prebudil už aj Drahý, tak som chalanov vyslala do obchodu a dala som uvariť zemiaky a vajíčka na francúzske zemiaky, lebo mi nič lepšie nenapadlo, keďže sme nemali ani len rozmrazené mäso ani nič. 

Do toho som poupratovala, kým boli chalani v obchode a akurát sme to pekne všetko stihli, kým prišiel tatino s partnerkou. 

Boli u nás asi dve hodinky a potom, že idú už do Hlavného mesta. Pampúšik už nezaspal a vlastne už bolo aj dosť neskoro na to, aby šiel spať, tak sme išli na nákup do Tesca.

Keď Drahý dával veci do kufra, tak zistil, že vytieklo aditívum do paliva a preto to auto tak strašne smrdí. Následne dovolil Pampúšikovi dojesť zmrzlinu v aute, takže celé auto bolo od čokolády. Skoro ma išlo poraziť, tak že ideme ho umyť. Bolo horúco, ale si hovorím, že tak dobre. Domov sme prišli už pomerne neskoro, keďže Pampúšik nespal, tak sme sa najedli a išli spať.

Nedeľa - Doprala som ešte dve práčky. Drahému bolo ešte stále viac-menej zle, ale poobede vzal Pampúšika von a ja som ožehlila takmer všetko, čo sme mali. Ostalo pár kúskov, čo sa ešte sušili na okne. Tak to hádam zvládnem cez týždeň.

Objednala som Pampúšikovi Lego miešačku ako ozdobu na tortu, tak dúfam, že čoskoro príde.

Pondelok - Ráno sa mi vôbec nechcelo vstávať a ani Pampúšikovi. Bolo to také zvláštne, že sme po dlhšom čase boli všetci traja spolu v posteli. Pampúšika som zobudila až okolo siedmej, čo je bežne už náš odchod do škôlky. Takže sme prišli okolo 3/4 na osem, ale stihli sme to. Zbehla som potom ešte do Tesca/Žabky po niečo na raňajky. Doma som sa najedla v takej pohodičke ako už dávno nie.

Prišla som do práce a volal mi Drahý, že zajtra si servisák vezme auto. Tak mu hovorím, že zajtra to nepôjde, že som zabudla, že musím ísť na celý deň do práce. 

V robote celkom fajn, teda v rámci možností. Niektorí si už pozerajú inú prácu, ale podľa mňa je to ešte skoro, keď ešte nevieme ani dátum.

Začína byť teplo von.

Mala by si...

Túto vetu už určite v živote dostal každý človek, ja zrovna nedávno som dostala, citujem:

Mala by si si niekoho nájsť, ako partnera. 

No, ja by som rada, ale ... za posledné obdobie to dopadalo približne takto:

Takže asi lovím v nejakých rybníkoch plných zadaných mužov alebo som v nejakom nesprávnom prostredí alebo proste v mojom veku si tí normálnejší už zadaní alebo proste moje nastavenie mysle nie je správne.

Každopádne však pánom ĎAKUJEM za ich rolu v mojom predchádzajúcom živote a tiež za úprimnosť, lebo poznám aj takých, ktorí by to zatĺkali. Aj keď som o jednom nevedela, že už je ženatý, tak som tušila, že je minimálne vo vzťahu. 

PS: Sociálne siete sú zlo, prezradia veľa :-D

Týždeň 04. 06. 2024 - 10. 04. 2024

 Utorok - 3 jednoduché pravidlá:

1. Keď nepôjdeš za tým, čo chceš, nikdy to mať nebudeš.

2. Keď sa neopýtaš, odpoveď bude vždy nie.

3. Keď nevykročíš vpred, zostaneš vždy na rovnakom mieste.

Ráno som sa zobudila krátko po piatej a Pampúšik sa trochu mrvil, ale spal, tak som sa rozhodla, že pôjdem natankovať takto ráno, že nebude tak veľa áut na ceste a tým pádom neminiem aj posledné zbytky nafty niekde v kolóne, aj tak som mala hrozný rešpekt ísť, keď mi už svietila rezerva. Takže som pokojne došla na prvú pumpu, natankovala a išla naspäť, celá akcia netrvala ani 15 minút a ani jeden z chlapov sa neprebudil. Tak u toho staršieho som to ani nijako zvlášť neočakávala. 

Zobudila som Pampúšika a stále sa ma pýtal, či bude skákací hrad, no trochu popŕchalo, tak mu hovorím, že uvidíme, ale keď som odchádzala, tak prišlo auto s atrakciami, tak uvidíme. Keď som prišla do práce, tak už statočne pršalo, ale potom prestalo. 

V práci toho bolo dosť málo, ale aj tak sa mi tam nechcelo byť, niekedy človek tú hodinu a pol naviac dosť cíti. Písala mi LL, že deti boli od vody z dažďa mokré, bola očividne veľmi vytočená skvelým prístupom našej škôlky. Ja som o tom nevedela, ale táto informácia ma veľmi "potešila", keďže Pampúšik ešte stále občas pokašliava, ale už na šťastie minimálne.

Doma mi Drahý tiež povedal, že nechali deti skákať vo vode, preto mal Pampúšik aj nejaké požičané ponožky a že ho mám na zajtra nabaliť. Spýtala som sa ho, či nemá vybraté nejaké peniaze, že už sú fotky a tak povedal, že vyberie po ceste z práce a nechá mi.

Pampúšik dlho nevedel zaspať, zaspal hádam až okolo deviatej, tak som si pustila spätne Nemocnicu aj 911 a dokonca začali dávaj 911-Texas (to som ani netušila), ale ten už som nezvládla, hoci som do jednej nevedela zaspať.

Streda - Zobudila som sa o šiestej, ale vôbec sa mi nechcelo vstávať, ale čo už. Poponáhľala som aj Pampúšika, aby sme stihli ísť do riaditeľne po fotky, ale nikto tam nebol, tak som ho vzala do jeho triedy a potom som išla pred riaditeľňu znovu, ale stále tam nikto nebol, iba pár rozhorčených mamičiek. Vrátila som sa domov, lebo som si zabudla mobil na stolíku na nabíjačke. Ledva som sa pohla, volal mi Drahý, že kde som, že počul dvere, tak som mu vysvetlila, že idem k doktorke. Rýchlo som našla parkovacie miesto, takže som mala ešte vyše polhodinky času, tak som si kúpila pečivo a kávu a spravila som si raňajky na lavičke pri bytovke, kde býval Sluha. Ani neviem, čo s ním je. Poradca hovoril, že je niekde v Švajčiarsku, či kde. Mrzí ma, že sa mu rozpadlo manželstvo, aj keď mne sa on a Tinka k sebe od počiatku nehodili. 

U psychologičky to bolo zaujímavé. Dala mi dve možnosti, prečo si tak málo pamätám. Myslím, že obe na mňa sedia. Inak sme sa moc neposunuli. Dokonca som mala pocit, že sa mi snaží povedať, že trpím úzkosťami a možno má pravdu. 

Po stretnutí som sa zastavila v Dráčiku a v Pepcu - nič, čo by ma zaujalo. Potom mi pípla sms-ka zo Sinsay, tak som si povedala, že pôjdem do Grobu po objednávku. Našla som aj ten Paw Patrol svetrík, ktorý mi na nete už ukazovalo ako vypredaný a ešte takú istú mikinu ako má Pampúšik, ale v zelenej, tak som ich zobrala, aby som na pokladni zistila, že mi pípla smska len s upozornením, že na tú nesprávnu objednávku, že je stále nevyzdvihnutá. No, nevadí.

Pred jedenástou som prišla domov, Drahý už bol hore, trochu sme spoločne upratali a potom sa vybral kúpiť nejakú súčiastku do práce. Kým som odišla pred pol druhou na polikliniku, nevrátil sa. Je to taký zvláštny pocit, že už so mnou osamote nevydrží ani chvíľku. Je mi z toho smutno. Pred poliklinikou som našla parkovacie miesto, dokonca neďaleko mňa bol tiež čierny štvorkový swift. Keď som prechádzala cez dvere, došlo mi, že nemám ten výmenný lístok so sebou a vlastne úprimne ani netuším, kde sa doma nachádza, hoci som si nedávno od doktorky vypýtala nový. Na šťastie na poliklinike ma vzali aj tak a bolo to rýchle, aj keď trochu bolestivé, keď doktor tlačil ten prístroj na rebrá. Do práce som prekvapivo prišla krátko po druhej, hoci o druhej len mali začať robiť tie echá, takže ma to potešilo.

Volal mi Drahý, že Pampúšik chce ostať v škôlke, lebo ešte stále majú k dispozícii skákací hrad. Tak si hovorím, však to nie je problém, nech tam s ním teda ostane. Netuším, prečo mi kvôli tomu volal, ale tak nevadí. Objednal na víkend auto do servisu s tým, že ho mám v piatok po práci zobrať do servisu, aby servisák mohol v sobotu začať na ňom robiť. Ach, ďalšie peniaze. Mám pocit, že za posledné dni odo mňa utekajú a utekajú. 

V práci strašná nuda, dopozerala som si 9-1-1 aj 9-1-1 Texas. Zákazníkov som mala minimum. 

Štvrtok - Ráno som samozrejme nestihla ísť na polikliniku, lebo som opäť išla po fotky a opäť tam nikto nebol. Ešte aj LL mi kvôli tomu písala a aj sme si písali, že čo ideme deťom obliecť na výlet. Učiteľka mi hovorí, že má byť teplo, že sa mu v tých gumákoch budú spotiť nohy, tak som mu ešte doniesla aj tenisky a potom som už vyrazila do práce, keďže dnes som išla na celý deň.

Poobede už bolo ozaj príjemne a chalanov som našla vonku, kde mi Drahý povedal, že on dnes nepôjde do práce, aby bol zajtra vyspatý s Pampúšikom. To som netušila, ale tak nevadí. Potom, že ide zaniesť niekomu nejaké veci a prišiel až v noci. Začínam si zvykať. Zaspal klasicky v obývačke.

Piatok - Ráno som sa hrala s Pampúšikom, nech sa Drahý aspoň trochu vyspí. Potom som išla do práce. O druhej bola veľká porada a dozvedeli sme sa, že po spojení, náš sklad celý komplet končí. Vraj sa ešte nevie kedy presne. Vôbec som netušila, čo robiť. Som sa dohodla na pondelok na podpis zmluvy. No hneď som volala mamine, ale tá ešte bola u starkých. 

No, bude to ťažký víkend. 

Po práci som išla za Servisákom s autom kvôli tomu čepu. Následne ma Servisák odviezol jeho autom domov. 

Drahý potom išiel do práce a ja s Pampúšikom sme sa najedli a v podstate išli spať. Teda, ja premýšľať do hlbokej noci, čo ďalej so životom. 

Myslela som ja na PP. Kto vie, či sa ešte niekedy  ozve.

Sobota - Zaspala som niekedy okolo polnoci. Ráno som vzala Pampúšika na menší nákup do Tesca, aby sa Drahý čo najviac vyspal. Potom sa zobudil, vzal Pampúšika von a ja som upratovala a varila. 

Napísala som aj Otravovi k narodeninám. Odpísal mi iba ďakujem. Ja len aby vedel, že sa stále môžeme baviť, ale asi sa nechce. No ok, napíšem mu ešte k meninám. Predpokladám rovnakú odpoveď, ale tak keď mi napísal na Veľkú noc, tak ma to celkom aj potešilo. Akože niektoré veci asi už ostanú navždy nevypovedané. 

Drahý musel ísť poobede do práce, lebo sa im tam niečo opäť pokazilo. Pampúšik nechcel spať a tak sme išli poumývať spoločné priestory vo vchode a potom sme išli von. Stretli sme po dlhšom čase aj LL susedku s deťmi, tak to bolo také milé. Malinká je už veľká, už vie aj stáť, keď sa pridrží. No, rýchlo to letí. Ešte teraz si pamätám ako sme boli minulé leto spolu na Bani a LL susedka mala brucho ako obrovský melón a už bude mať malinká rok čoskoro. 

Nedeľa - Pohodová nedeľa, teda v rámci možností. Stále mi akosi nedochádza, čo všetko sa stalo a čo všetko sa ešte stane a tak. 

Pondelok - Ráno som dala Pampúšika do škôlky a potom som vyrazila do Keksov. Takmer celú cestu pršalo, ale napriek tomu sa mi išlo veľmi dobre a pred desiatou som už bola v obchode o dedinu nižšie a volala som mamine, či jej mám kúpiť niečo na jedenie. 

Tak sme sa potom naraňajkovali a chvíľu sme sa o tom bavili. Tak mi hovorí, že je jej ľúto, že Pampúšik bude vyrastať v takom prostredí. Akoby mne to nebolo ľúto. 

Nakoniec sme vyrazili do mesta, lebo o 12tej mala stretnutie s jednou pani a bolo to pomerne blízko toho miesta, kde som sa ja mala stretnúť s realiťákom a majiteľom. 

Potom sme s maminou ešte išli na rýchly nákup do Kauflandu, zaviezla som ju domov, najedli sme sa a vyrazila som asi o hodinu neskôr než som potrebovala, ale to nevadilo.

Prišla som nakoniec zdarne domov aj s podpísanou kúpnou zmluvou v kufri a Drahý išiel do práce.

Hrala som sa s Pampúšikom a potom sme si ľahli spať. Bola som z toho šoférovania už celkom unavená.