Hľadať tu :-)

štvrtok 20. júna 2024

Týždeň 04. 06. 2024 - 10. 04. 2024

 Utorok - 3 jednoduché pravidlá:

1. Keď nepôjdeš za tým, čo chceš, nikdy to mať nebudeš.
2. Keď sa neopýtaš, odpoveď bude vždy nie.
3. Keď nevykročíš vpred, zostaneš vždy na rovnakom mieste.

Ráno som sa zobudila krátko po piatej a Pampúšik sa trochu mrvil, ale spal, tak som sa rozhodla, že pôjdem natankovať takto ráno, že nebude tak veľa áut na ceste a tým pádom neminiem aj posledné zbytky nafty niekde v kolóne, aj tak som mala hrozný rešpekt ísť, keď mi už svietila rezerva. Takže som pokojne došla na prvú pumpu, natankovala a išla naspäť, celá akcia netrvala ani 15 minút a ani jeden z chlapov sa neprebudil. Tak u toho staršieho som to ani nijako zvlášť neočakávala. 
Zobudila som Pampúšika a stále sa ma pýtal, či bude skákací hrad, no trochu popŕchalo, tak mu hovorím, že uvidíme, ale keď som odchádzala, tak prišlo auto s atrakciami, tak uvidíme. Keď som prišla do práce, tak už statočne pršalo, ale potom prestalo. 
V práci toho bolo dosť málo, ale aj tak sa mi tam nechcelo byť, niekedy človek tú hodinu a pol naviac dosť cíti. Písala mi LL, že deti boli od vody z dažďa mokré, bola očividne veľmi vytočená skvelým prístupom našej škôlky. Ja som o tom nevedela, ale táto informácia ma veľmi "potešila", keďže Pampúšik ešte stále občas pokašliava, ale už na šťastie minimálne.
Doma mi Drahý tiež povedal, že nechali deti skákať vo vode, preto mal Pampúšik aj nejaké požičané ponožky a že ho mám na zajtra nabaliť. Spýtala som sa ho, či nemá vybraté nejaké peniaze, že už sú fotky a tak povedal, že vyberie po ceste z práce a nechá mi.
Pampúšik dlho nevedel zaspať, zaspal hádam až okolo deviatej, tak som si pustila spätne Nemocnicu aj 911 a dokonca začali dávaj 911-Texas (to som ani netušila), ale ten už som nezvládla, hoci som do jednej nevedela zaspať.

Streda - Zobudila som sa o šiestej, ale vôbec sa mi nechcelo vstávať, ale čo už. Poponáhľala som aj Pampúšika, aby sme stihli ísť do riaditeľne po fotky, ale nikto tam nebol, tak som ho vzala do jeho triedy a potom som išla pred riaditeľňu znovu, ale stále tam nikto nebol, iba pár rozhorčených mamičiek. Vrátila som sa domov, lebo som si zabudla mobil na stolíku na nabíjačke. Ledva som sa pohla, volal mi Drahý, že kde som, že počul dvere, tak som mu vysvetlila, že idem k doktorke. Rýchlo som našla parkovacie miesto, takže som mala ešte vyše polhodinky času, tak som si kúpila pečivo a kávu a spravila som si raňajky na lavičke pri bytovke, kde býval Sluha. Ani neviem, čo s ním je. Poradca hovoril, že je niekde v Švajčiarsku, či kde. Mrzí ma, že sa mu rozpadlo manželstvo, aj keď mne sa on a Tinka k sebe od počiatku nehodili. 
U psychologičky to bolo zaujímavé. Dala mi dve možnosti, prečo si tak málo pamätám. Myslím, že obe na mňa sedia. Inak sme sa moc neposunuli. Dokonca som mala pocit, že sa mi snaží povedať, že trpím úzkosťami a možno má pravdu. 
Po stretnutí som sa zastavila v Dráčiku a v Pepcu - nič, čo by ma zaujalo. Potom mi pípla sms-ka zo Sinsay, tak som si povedala, že pôjdem do Grobu po objednávku. Našla som aj ten Paw Patrol svetrík, ktorý mi na nete už ukazovalo ako vypredaný a ešte takú istú mikinu ako má Pampúšik, ale v zelenej, tak som ich zobrala, aby som na pokladni zistila, že mi pípla smska len s upozornením, že na tú nesprávnu objednávku, že je stále nevyzdvihnutá. No, nevadí.
Pred jedenástou som prišla domov, Drahý už bol hore, trochu sme spoločne upratali a potom sa vybral kúpiť nejakú súčiastku do práce. Kým som odišla pred pol druhou na polikliniku, nevrátil sa. Je to taký zvláštny pocit, že už so mnou osamote nevydrží ani chvíľku. Je mi z toho smutno. Pred poliklinikou som našla parkovacie miesto, dokonca neďaleko mňa bol tiež čierny štvorkový swift. Keď som prechádzala cez dvere, došlo mi, že nemám ten výmenný lístok so sebou a vlastne úprimne ani netuším, kde sa doma nachádza, hoci som si nedávno od doktorky vypýtala nový. Na šťastie na poliklinike ma vzali aj tak a bolo to rýchle, aj keď trochu bolestivé, keď doktor tlačil ten prístroj na rebrá. Do práce som prekvapivo prišla krátko po druhej, hoci o druhej len mali začať robiť tie echá, takže ma to potešilo.
Volal mi Drahý, že Pampúšik chce ostať v škôlke, lebo ešte stále majú k dispozícii skákací hrad. Tak si hovorím, však to nie je problém, nech tam s ním teda ostane. Netuším, prečo mi kvôli tomu volal, ale tak nevadí. Objednal na víkend auto do servisu s tým, že ho mám v piatok po práci zobrať do servisu, aby servisák mohol v sobotu začať na ňom robiť. Ach, ďalšie peniaze. Mám pocit, že za posledné dni odo mňa utekajú a utekajú. 
V práci strašná nuda, dopozerala som si 9-1-1 aj 9-1-1 Texas. Zákazníkov som mala minimum. 

Štvrtok - Ráno som samozrejme nestihla ísť na polikliniku, lebo som opäť išla po fotky a opäť tam nikto nebol. Ešte aj LL mi kvôli tomu písala a aj sme si písali, že čo ideme deťom obliecť na výlet. Učiteľka mi hovorí, že má byť teplo, že sa mu v tých gumákoch budú spotiť nohy, tak som mu ešte doniesla aj tenisky a potom som už vyrazila do práce, keďže dnes som išla na celý deň.
Poobede už bolo ozaj príjemne a chalanov som našla vonku, kde mi Drahý povedal, že on dnes nepôjde do práce, aby bol zajtra vyspatý s Pampúšikom. To som netušila, ale tak nevadí. Potom, že ide zaniesť niekomu nejaké veci a prišiel až v noci. Začínam si zvykať. Zaspal klasicky v obývačke.

Piatok - Ráno som sa hrala s Pampúšikom, nech sa Drahý aspoň trochu vyspí. Potom som išla do práce. O druhej bola veľká porada a dozvedeli sme sa, že po spojení, náš sklad celý komplet končí. Vraj sa ešte nevie kedy presne. Vôbec som netušila, čo robiť. Som sa dohodla na pondelok na podpis zmluvy. No hneď som volala mamine, ale tá ešte bola u starkých. 
No, bude to ťažký víkend. 
Po práci som išla za Servisákom s autom kvôli tomu čepu. Následne ma Servisák odviezol jeho autom domov. 
Drahý potom išiel do práce a ja s Pampúšikom sme sa najedli a v podstate išli spať. Teda, ja premýšľať do hlbokej noci, čo ďalej so životom. 
Myslela som ja na PP. Kto vie, či sa ešte niekedy  ozve.

Sobota - Zaspala som niekedy okolo polnoci. Ráno som vzala Pampúšika na menší nákup do Tesca, aby sa Drahý čo najviac vyspal. Potom sa zobudil, vzal Pampúšika von a ja som upratovala a varila. 
Napísala som aj Otravovi k narodeninám. Odpísal mi iba ďakujem. Ja len aby vedel, že sa stále môžeme baviť, ale asi sa nechce. No ok, napíšem mu ešte k meninám. Predpokladám rovnakú odpoveď, ale tak keď mi napísal na Veľkú noc, tak ma to celkom aj potešilo. Akože niektoré veci asi už ostanú navždy nevypovedané. 
Drahý musel ísť poobede do práce, lebo sa im tam niečo opäť pokazilo. Pampúšik nechcel spať a tak sme išli poumývať spoločné priestory vo vchode a potom sme išli von. Stretli sme po dlhšom čase aj LL susedku s deťmi, tak to bolo také milé. Malinká je už veľká, už vie aj stáť, keď sa pridrží. No, rýchlo to letí. Ešte teraz si pamätám ako sme boli minulé leto spolu na Bani a LL susedka mala brucho ako obrovský melón a už bude mať malinká rok čoskoro. 

Nedeľa - Pohodová nedeľa, teda v rámci možností. Stále mi akosi nedochádza, čo všetko sa stalo a čo všetko sa ešte stane a tak. 

Pondelok - Ráno som dala Pampúšika do škôlky a potom som vyrazila do Keksov. Takmer celú cestu pršalo, ale napriek tomu sa mi išlo veľmi dobre a pred desiatou som už bola v obchode o dedinu nižšie a volala som mamine, či jej mám kúpiť niečo na jedenie. 
Tak sme sa potom naraňajkovali a chvíľu sme sa o tom bavili. Tak mi hovorí, že je jej ľúto, že Pampúšik bude vyrastať v takom prostredí. Akoby mne to nebolo ľúto. 
Nakoniec sme vyrazili do mesta, lebo o 12tej mala stretnutie s jednou pani a bolo to pomerne blízko toho miesta, kde som sa ja mala stretnúť s realiťákom a majiteľom. 
Potom sme s maminou ešte išli na rýchly nákup do Kauflandu, zaviezla som ju domov, najedli sme sa a vyrazila som asi o hodinu neskôr než som potrebovala, ale to nevadilo.
Prišla som nakoniec zdarne domov aj s podpísanou kúpnou zmluvou v kufri a Drahý išiel do práce.
Hrala som sa s Pampúšikom a potom sme si ľahli spať. Bola som z toho šoférovania už celkom unavená.

2 komentáre:

  1. Celkem náročný týden. Zajímavý systém s fotkami. Mně je dala normálně učitelka, když jsem přišla pro dítě.
    Škoda, že víc nepíšeš, jak to probíhá u psycholožky, jaké jsou ty dvě možnosti a jak to tam přesně probíhá.
    V jakém prostředí bude vyrůstat Pampi? Bude ve střídavé péči? Držím palce, abys vše zvláadla.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, veru, koniec práce, servis, kúpna zmluva. Bolo toho dosť. No, v našej škôlke sa chodí po fotky do riaditeľne, to by ani nevadilo, keby pani riaditeľka nebola zároveň aj pani učiteľka, takže bola s deťmi v triede a nebola tam ani zástupkyňa ani nikto.
      Ako to prebieha? Rozprávam a rozprávam a ona si to zapisuje. No, hovorila,že ľudia si nepamätajú aj to, čo by si eventuálne mali/mohli pamätať z dvoch dôvodov, teším z 3.
      1. nedá sa pamätať si všetko, preto mozog vyberá
      2. zlé skúsenosti ľudia podvedome potlačujú
      3. citlivé osoby žijú pre daný moment tak intenzívne, že mozog to ledva stíha spracovať a nestíha popritom ukladať . A že si myslí, že to je môj prípad viac ako to, že by som vytesňovala.
      No, tak ono tá obec je taká, že tam dokopy nič nie je, ale je to kúsok od mesta, takže ja sa o to až tak nebojím, hoci je to iné než to, že má ihrisko pred bytovkou.
      Dúfam, že v striedavej nie, resp. urobím čokoľvek, aby v nej nebol. Podľa mňa je to ten najhorší spôsob žitia pre deti.
      Ďakujem, uvidíme, čo bude.

      Odstrániť

Týždeň 02. 07. 2024 - 08. 07. 2024

Utorok - Môžeš zavrieť oči pred vecami, ktoré nechceš vidieť. Ale nemôžeš zavrieť srdce pred tým, čo cítiš. Ráno som sa chvíľu pohrala s Pa...