Tri slabiky

Kilometer za kilometrom

rátam vzdialenosť medzi nami.

obaja vieme, za iných okolností,

čo by bolo s nami?

Viem, dve hodiny sú nič,

keby sa dalo

sama neviem, či chcem,

čo sa to so mnou stalo?

Áno, sprvoti to moc nešlo,

ale nakoniec roky to vo mne spalo,

pochovala som spomienky,

na všetko to krásne aj to, čo bolelo

A zrazu mi vhupneš do života

a môj rozum si spravil lobotómiu,

srdce piští, každá bunka tela

si chce zopakovať anatómiu.

Ešte cítim tvoju voňu,

sladkosť tvojich pier,

teplo tvojho tela,

všetko, to mi ver.

Ja viem, jediné, čo mi ponúkaš,

tri slabiky, ktoré sa zarývajú hlboko

mi - len - ka

nič lepšie nikdy nebolo.

Vždy to bolo málo,

no dnes to už vôbec nestačí.

Už nechcem minúty,

celý deň ťa chcem mať v náručí.

Viem, nie je to možné,

v dobrom aj zlom kráčať spolu,

viem, veľa chcem,

viem, ja mám na chlapcov smolu.

Nikky, 14. 12. 2023

03. 01. 2013

Ty hľadíš na mňa

a ja hľadím do zeme

možno iba čakám na ten moment,

kedy sa nám dotknú dlane

Z očí ti ide teplo

ktoré ma zohrieva

Je to láska?

Či ako tomu hovoria?

Hľadala som dušu 

a našla som teba

a ty bez váhania 

si mi ukázal kúsok z neba

Skrývaš ma v náručí

keď sa moje čelo zamračí

Papáš mi noštek

a každý tvoj božtek

je pre mňa neistá istota

že mi patrí aspoň pol sveta

že po tvojom boku je všetko OK

že zvládnem čokoľvek

Týždeň 05. 12. 2023 - 11. 12. 2023

Utorok - V práci celom pohoda. Šéfka bola v pohode. Po práci som sa zastavila ešte v obchode. 

Streda - Nejako som si ani neuvedomila, že dnes treba nakúpiť na Mikuláša :-D V poslednej dobe nejako nestíham vôbec. Takže som sa po práci zastavila ešte v Lidli. Po obrovskej dileme som si vzala ešte jednu z tých základných Barbie, aj keď mali všetky hrozné oči, ale tak ja som ju chcela kvôli šatám hlavne, ale možno si nechám aj bábiku. Uvidím.

Chalani doma dosť kašlú, tak neviem.

Štvrtok - Ráno som rozdala dievčatám na príjme čokolády. Vyzerali celkom potešené, kto vie. Nám dal vedúci skladu čokoládovú lízanku, bolo to fajn.

Kolegyňa bola dosť odpálená a tak išla na obed domov a zajtra budem sama. Tak prídem trochu skôr. Aj keď sa baby dohodli, že Bryndziarka bude ráno, ale však to nevadí, ja zatiaľ upracem.

Piatok - Tak som prišla do práce okolo pol ôsmej a každý, že čo tu robím. Bryndziarka sa asi urazila, hoci som jej len chcela pomôcť, ale tak čo už. Nevadí. Tak som si urobila príjemku aj návratku sama, na šťastie ani jedno nebolo nejako extra veľké. Aj som pretrela poličky a trochu pozametala, nech sa nepovie. 

Na šťastie šéfka s tým, že som prišla až taký problém nemala.

Dokonca, že ak chcem, môžem si to niekedy vybrať ako nadčas. Tak super.

Sobota - Drahý išiel hneď ráno maľovať tie priestory, že či mu vezmem pár vecí, ale nechcelo sa mi ani z postele, tak išiel sám autom. Tak som bola s Pampúšikom sama doma. Okolo obeda sme sa vybrali do obchodu, to už začínal vyvádzať, ale zdarne sme prišli domov, najedol sa a spinkal asi tri hodiny. Oprala som všetko, čo som doma našla.

Drahý prišiel asi okolo šiestej a takmer ihneď zaspal, že mu nie je dobre. 

Nedeľa - Do rána napadalo snehu, ale že kopa. Drahý napriek tomu, že včera umieral, išiel aj tak maľovať. To už som nemala ani chuť komentovať. 

Susedia odhadzovali sneh a tak som sa vybrala aj ja s Pampúšikom, ale ten nemá dobré rukavice, tak bol rýchlo premočený, ale aspoň sme odkopali auto, aj tak do toho začalo potom pršať.

Volala som mamine a potom aj tatinovi. Potom som urobila rezne a kašu a keď Pampúšik zaspal, došiel Drahý a že keď sa Pampúšik zobudí, tak pôjdeme natankovať  a na nákupy. Tak sme išli do Grobu, to už mi svietila kontrolka, čo ma spoľahlivo dostane do nepohody, takže mi v hlave šrotovalo iba to, kde je čerpacia stanica najbližšia. V Sinsay zase niekam Drahý sa odpojil, samozrejme Pampúšik za ním s jednou rukavicou nasadenou, ktorú som mu chcela vyskúšať. Proste úchvat, takže sme sa samozrejme pohádali, domov sme šli nahnevaní s vrieskajúcim dieťaťom na zadných sedadlách. Ja fakt už prisahám, že s nimi na nákup nikdy nepôjdem.

Pondelok - Kolegyňa prišla do práce skôr, aby si nadrobila ten štvrtok. Mali sme trochu viac roboty ako zvyčajne, chodili ľudia už aj dopoludnia. Ale bolo to fajn.

Po práci sme sa s Drahým opäť nepochopili, takže som šla v takom daždi cúvať, potom som prešla cez obrubník, ale asi som to zvládla, nevyzerá, že by autu niečo bolo. Pampúšik zaspal v aute, kým Drahý vyložil veci na opravu toho priestoru z auta a potom išiel do krčmy, údajne dať chlapom peniaze. Povedal, že príde okolo šiestej, o pol ôsmej ešte nebol doma, tak sme sa s Pampúšikom najedli, osprchovali a keď som ho obliekala, tak došiel Drahý. Išiel sa ešte osprchovať.

Potom sme spolu pozerali Modré z neba, ale Pampúšik sa budil, tak som viac bola s ním v spálni ako v obývačke.

Týždeň 28. 11. 2023 - 04. 12. 2023

Utorok - Pampúšik väčšinu noci prekašľal, takže ráno sa mu nechcelo vstávať, ale nakoniec sme sa celkom slušne vychystali. 

V práci bolo celkom v pohode. So zástupkyňou je to väčšinou celkom fajn. 

Po práci som išla teda k obchodu s farbami v našej ulici, naložili sme doplna auto a išli sme to odviesť do toho domu pri kruháči, kde bol doteraz bike obchod. Ani som netušila, že skončili. Pani bola milá, pomerne rýchlo sme jej to tam naskladali, Pampúšik sa jej veľmi páčil.

Nechala som Drahého vycúvať a aby sme nebrzdili premávku, poprosila som ho, nech odšoféruje až do Tesca. Sú to také dve minúty, možno ani to nie. Bol z toho síce vystrašený, ale zvládol to. Naozaj o šiestej na hlavnom ťahu je taká premávka, že nebol priestor si presadnúť. Nakúpili sme nejaké potraviny a Pampúšikovi ešte sirup od kašľa. 

Chcela som pozerať Nemocnicu, ale úplne som zaspala s chalanmi.

Streda - Zobudila som sa okolo polnoci a asi hodinu som nevedela zaspať. V robote celkom fajn, dokonca nás šéfka pochválila za poriadok :-O 

Kolegyňa si so mnou bez problému na zajtra vymenila zmenu. Ostala som v šoku, dokonca aj šéfka s tým bola v pohode.

Po práci Drahý naložil do auta ešte nejaké veci a išli sme opäť do tej budovy, tam to zložil a potom sme chceli ísť natankovať, ale na tej čerpačke za Tescom bola nejaká porucha, tak hovorím, že ja naspäť na diaľničnú v tomto čase nejdem, že tam sa nevymoceme, tak sme išli za Kaufland a zastavili sme sa v Lidli, lenže Pampúšik medzičasom v aute zaspal, tak do Lidlu išiel len Drahý.

Prišli sme domov, Pampúšik sa trochu prebral a potom išiel opäť spinkať.

Štvrtok - Ráno som sa zobudila spolu s Drahým a ožehlila som aspoň pár drobností, aby sme mali na zajtra. Napísala mi aj LL, tak sme sa dohodli, že pôjdeme spolu do škôlky, nech sa aspoň trochu vidíme. 

Tak som jej dala konečne tie pančuchy pre malú LL a potom som ju išla ešte odprevadiť k jej bytovke, nech sa trochu porozprávame. 

V práci to bolo fajn, šlo to pomerne rýchlo.

Doma sme sa snažili nastaviť telku od O2, ale nešlo to, tak som im nakoniec volala, aby sme zistili, že budem potrebovať ešte nejaké zariadenie, aby nám to šlo, že zajtra nám to odošlú na predajňu. Drahý bol úplne na nervy a ja z neho v podstate tiež. Podarilo sa mi to nainštalovať aspoň do mobilu a chcela som si pozrieť Nemocnicu, ale totálne som zaspala.

Piatok - Zobudila som sa okolo jednej, tak som si pozrela aspoň Nemocnicu zo záznamu a trochu som potriedila veci, čo chcem zobrať k mamine. 

Potom zaspala a zobudila som sa o pol siedmej, napchala som nejaké veci do tašky a išla dať Pampúšika do škôlky.

V práci toho bolo dosť veľa, keďže som robila návratku, upratovala som sklad a ešte som robila aj nové zakladače, keďže je nový mesiac. Vôbec mi to nešlo a hlavne som vôbec nestíhala a to som chcela ešte aj povysávať. No, nehrozilo.

Ale aspoň som si našla na nete jednu veľmi milú radu:

Len ti chcem pripomenúť, že s človekom, ktorého si vyberieš na spoločný život, budete spolu naozaj ŽIŤ...Riešiť problémy, platiť účty, starať sa o domácnosť. Budete mať deti, budete ich vychovávať...Budete si každý večer spolu líhať do postele a každé ráno, keď vstaneš, uvidíš jeho tvár...Bude to človek, ktorý ti ostane, keď už raz nebudeš mať rodičov a tvoje kamarátky či súrodenci budú mať vlastné životy a rodiny...Tak ja len že....VYBERAJ OPATRNE.

Ďakujem za milú radu, akurát, že prišla "trošku" neskoro.

Pršalo, snežilo, bolo proste "krásne" krásne počasie. 

Drahý mi okolo štvrtej volal, že keď bol po Pampúšika v škôlke, že mu hovorili, že asi bude chorý, lebo že mal zimnicu, že mu viackrát merali teplotu, ale že nemal teplotu. 

Tak som si ešte nechala tie šanóny nie úplne dokončené, že to proste v pondelok dorobím. Do toho mi písala mamina, že nech kúpim ešte chlieb a bryndzu. Proste úplne na parádu.

Prišla som domov, Pampúšik mal už teplotu, bol dosť horúci, horeli mu líčka, takže Drahý či naozaj chcem ísť k mame a ja že už to nebudem teraz meniť, že uvidíme, keď tak, v meste je predsa veľká nemocnica, že cez víkend by sme aj tak museli ísť do Hlavného mesta do nemocnice. 

Kým som sa dobalila, išiel kúpiť do Žabky chlieb s bryndzou, ale že bryndzu nemali, tak čo už. Poriešime zajtra asi.

Ledva som vyšla na diaľnicu, začalo totálne liať a lialo celú cestu, akurát pred Keksami sa to zmenilo a už nepršalo, ale poletoval sneh.

Napriek tomu všetkému sme prišli ani nie za 2,5 hodiny. 

Napriek pokročilej hodine bolo vonku dosť príjemne. Pampúšik mal teplotu aj v noci a v podstate sám zaspal pri jedle, tak som ho preniesla do postele. V noci som mu potom dala čípok na teplotu

Sobota - Zobudila som sa pomerne skoro, lebo prišli susedovci z nočnej. Som rada, že práve E. je naša susedka, lepšie to dopadnúť nemohlo. 

Pampúšik ešte o deviatej spal, tak som sa vybrala do mesta zháňať bryndzu. Mamina síce nebola nadšená, že ho nechávam s ňou, že bude za mnou plakať, ale ja som verila, že to zvládnu.

Zašla som do Billy a potom som si hovorila, že skúsim ešte pozrieť v Kiku také tie lyžiarske rukavice pre Pampúšika, nech sa môže trochu pohrať na snehu. No, nemali. Tak som sa vrátila hore. Pampúšik sa na mňa vraj len opýtal, ale že inak bol v pohode, akurát, že nechcel jesť. Tak som mu dala jeho obľúbený muffin z Lidlu, ale aj do neho len párkrát zahryzol. 

Bol odmäk, sneh sa menil na ľad. Mamina urobila halušky, ale Pampúšik ich aj tak moc nechcel papať. Potom sme išli pomôcť trochu s drevom, ale fakt len trochu, lebo som nechcela, aby Pampúšik pobehoval po tej stodole, ale vonku samého som tiež moc nemohla nechať a potom už bol aj premočený a chcel ísť do vnútra, takže mamina si to ponosila viac-menej sama. Ešte sa potom vydala aj lopatovať sneh, ale bol strašne ťažký, keďže bol mokrý a nešlo to dobre.

Dnu prišla už dosť neskoro a celá zničená. Pampúšik na večer opäť chytal teplotu a zaspal, kým som išla mamine ohriať polievku.

Pozerali sme Modré z neba a takmer ihneď ako to skončilo, tak vypadol prúd. Vybil sa mi úplne mobil medzitým.

Nedeľa - Ani ráno ešte nešla elektrina. Človek si hneď uvedomí, že všetko je na elektrinu. Asi okolo šiestej prešiel pluh po dedine, takže zhrnul to minimum snehu, čo v noci napadlo a nechal úplný ľad. V rámci toho, že celý deň bolo pod nulou, bol to skvelý ťah. Akoby nemohol popluhovať včera, keď bola brečka. 

Keďže ani o desiatej nevyzeralo, že by išli pustiť elektrinu, tak za Mikulášom k tajchu išla s nami aj mamina. Rýchlo sme to vybavili, lebo bolo fakt nechutne zima. Na šťastie, keď sme prišli domov, tak po chvíli spustili elektrinu a mamina mohla dať piecť mäso.

Najedli sme sa a vyrazili sme na cestu domov. Pampúšik v aute takmer ihneď zaspal a spal asi hodinu a pol. Zobudil sa pomerne blízko k cieľu.

Drahý doma nebol, tak som mu volala, že kde je, tak prišiel asi o pol hodinu.

Pondelok - Chalani išli ráno k doktorke, tak dala malému ATB, že má slabší zápal priedušiek. Drahý mi volal, že stále nejde zvuk  na TV. Tak sme po práci sa s tým ešte hrali a tak chalan, že nám to zariadenie vymenia. Takže na parádu.

Týždeň 21. 11. 2023 - 27. 11. 2023

Utorok - Pampúšik sa zobudil okolo piatej, že sa precikal, asi budem musieť kúpiť nejaké iné plienky, tieto očividne nestačia.

Po ceste do škôlky sme stretli celú rodinku LL. Bolo to hrozne fajn. Predbežne sme sa s LL dohodli, že zajtra dáme kávu u nás. To by bolo moc fajn.

V práci úplné zúfalstvo. Bola porada. Kvôli jednej chybe ma zástupkyňa úplne neznáša. Stále rieši ten poriadok. "Nechápem ako niekto mohol stratiť pozíciu." No, tak sa stalo. Hrozné to čosi, čo sa nedalo vyriešiť. A zase furt vyhrážky. Myslím, že to nevydržím. Kiež by som mala niečo iné. Jedine Bryndziarka je milá. Lenže tá so mnou priamo vlastne vôbec nesúvisí. Ju zástupkyňa, teda od zajtra už šéfka, iba chváli. Nás nikdy. Mňa už tobôž nie. Podľa mňa ledva prežijem skúšobku. Možno ani to nie. 

Okolo štvrť na šesť sa mi odpojil systém v práci, takže som nemohla vydávať zákazky. Vôbec sa sem nenahrnulo milión ľudí vtedy, dobre teda štyria. Lenže aj vodiči akurát vtedy prišli, takže mala toho nad hlavu. Nakoniec ešte prišiel Matík a povedal, že by bol rád, keby som jej tie objednávky vydala. V podstate mi to už bolo jedno, či tu budem o dve minúty dlhšie, tak som jej ich vydala. Tvárila sa potešene, ale kto ho vie. V nej sa človek nevyzná.

Domov som prišla neskoro, lebo som dlhšie hľadala miesto na parkovanie a zaparkovala som nakoniec pred Romčinou bytovkou. Aspoň to budem mať zo škôlky bližšie.

Doma boli chalani vykvasený pred telkou dole na koberci a po celom byte voňal popcorn. Chytili sme sa hneď s Drahým, lebo som si dovolila opýtať sa ho, prečo neopral všetky veci, ktoré boli v kúpeľni a z toho sa hneď všetko strhlo. Až mi zase povedal, že akosi vyskakujem, keď už som zamestnaná. Akoby som mala šancu z tohto platu si zaplatiť nejaký podnájom pre mňa a Pampúšika. 

Dosť dlho som si do noci písala s LL, lebo sa pýtala, či teda platí ráno, že pôjdeme k nám a písali sme si o robotách, že aj ju akurát dnes vytočila jej šéfka. 

Streda - Ráno som vstala, keď zazvonil Drahému budík, na šťastie Pampúšik sa nezobudil, tak som začala žehliť a akurát som mala si posledné tri vecičky, keď mi zazvonil budík, tak som sa obliekla a išla som zobudiť Pampúšika. Nechcelo sa mu vstávať, ale potom si vypýtal mlieko a už sa prebudil. Následne chytil poriadny záchvat kašľa, niekoľkokrát po sebe, až sa trošku dogrckal. Potom som ho obliekla a nejako sme sa s LL nepochopili, kde sa stretneme, nakoniec sme sa našli pred škôlkou. Išla som potom preparkovať auto a zakotvili sme na cca hodinku u nás, kým musela ísť do práce. Ja som počkala, kým doperie práčka, vyvesila som bielizeň a utekala som ešte na poštu, lebo po práci sa mi už určite nebude chcieť.

V robote celkom pohoda. Veľkú zákazku na slúchadlá prevzala kolegyňa, za čo som jej bola dosť vďačná. 

Okolo obeda mi volal Drahý a zase sa tváril akoby sa včera nič nestalo. Ja som z toho vždy taká rozhodená a on sa vyspí a ide ďalej. 

PP sa neozval. Možno si myslí, že sa hnevám. Akože hej, hnevala som sa, ale skôr sama na seba, než na neho. Hoci dnes som si prezrela celú našu konverzáciu za ten mesiac a niekoľkokrát sa o tej danej téme bavíme a nikdy nenapísal, že by to bol problém. Možno to chcel ukončiť a nevedel ako. Však on sa ešte ozve. Neverím, že nie. Dávam tomu tak mesiac. Aj tak vie, že budem v Keksoch na Vianoce.

A toto je fakt hrozné, dosť, že chlapcov opustila mama, tak ich tato týral:

Muž z Brna denně týral dva malé syny: Krmil je jídlem pro psy, mlátil je do hlavy paličkou na maso a típal o ně cigarety – eXtra.cz

Akože v akom svete to žijem? 

Ahoj, včera mi dobre padlo ťa stretnúť - Tak toto je aké milené <3 Moja žienka a pritom to bola taká náhoda. Prísť o pár minút skôr alebo neskôr, tak už tam ani jedna nie sme. 

Štvrtok - Ráno sa chalanom nechcelo vstávať, ale nakoniec som ich v pohode zaviezla na stanicu. Vlak meškal len 10 minút, čo bola úplná pohoda. 

Vrátila som sa ešte na chvíľu domov, ale v podstate som hneď šla do práce. V práci celkom pohoda, síce ráno v mailoch zase riešili tú moju skazenú reklamáciu, ale kým tu nie je šéfka, tak to nikto nerieši priamo so mnou. Maily zvládnem prečítať, ani neviem, či na to bolo treba nejako reagovať, takže som radšej nereagovala. Akože nemám problém to zaplatiť, akože nie že by som si nevedela predstaviť tú sumu aj inde, ale zase je to moja chyba, musím prijať následky. Akurát chcem, aby o tom vedela šéfka. Lenže "mne-môžete-povedať-všetko" môže človek povedať akurát tak nič a nie všetko, obzvlášť ak nevie zvoliť správne slová a tón ako ja. 

Vybavila som nám nového poskytovateľa netu a TV. Dúfam, že bude Drahý spokojný. 

Keď som večer parkovala, išla okolo akurát Susan, že ide zaniesť niečo Prvej žene, tak som šla s ňou a aspoň trochu sme pokecali. Nemá dobré výsledky krvi. Dosť sa o ňu bojím. 

Chalani boli v kuchyni, keď som prišla. Veľký jedol a malý si strihal. Síce s tým vždy narobí neporiadok, aj tak som bola rada, že nesedia pred TV.

Potom som si s Dankom vyfarbovala omaľovánku, osprchovala som ho a išli sme spať. Zaspala som úplne s ním.

Piatok - Zobudila som sa krátko po druhej a bola som chvíľu hore, ale na šťastie som ešte zaspala a zobudila som sa až keď išiel Drahý do roboty. Osprchovala som sa a išla som zobudiť Pampúšika. Ten tak vymýšľal, nechcel sa obliekať a nakoniec mi hodil mobil, tak som mu dala riadne po riti. Aj plakal, aj mi to bolo ľúto potom. Lenže ja už som z toho jeho hádzania vecami fakt zúfalá. 

Ešte tu nebola šéfka, ale to príde. Vôbec sa mi s ňou nechce baviť. 

Zrovna čítam, že 15 ročný chlapec skočil zo strechy školy a zabil sa. To je už neskutočné, čo sa deje v poslednej dobe. O to viac ma to vzalo, že sa volal ako Pampúšik. Vraj šikana na škole. Čo je tým deťom? A že mama to videla. To mňa by mohli rovno odviesť. Vidieť, ako sa mi zabije dieťa. Brrr...

Už sa teším k mamine. Síce je to až na ďalší týždeň, ale aj tak sa teším.

Mesiac do Vianoc. Vôbec sa necítim vianočne. 

Šéfka ma zavolala na koberček. Vraj nie je veľmi spokojná a v skúšobnej dobe by som mala ukázať viac. Že či mám nejaké problémy, že som nepozorná. Že proste aj na poradách jej prídem, že nemám o nič záujem, že ju nepočúvam. No neviem, už čo na to povedať. Keď ma tu nechce, nech povie rovno.

Bola som z toho dosť zničená.

Keď som prišla domov, povedala som to Drahému, tak mi povedal, že som sa mala brániť. Úplne ma dostala tá jeho podpora. 

Sobota - Z rána bolo celkom fajn, chalani išli na menšiu prechádzku a ja som zatiaľ urobila kuracie medailóny na šampiónoch s ryžou. Drahý potom išiel pozrieť priestor, ktorý by mal maľovať jeden pani. Vrátil sa o dosť neskôr, v podstate sa už stmievalo. Snažím sa mu veriť, ale moc mi to nejde. Stále rozpráva ako kúpi nové auto z tých peňazí. Lenže ja už neviem, čomu mám veriť. Aj hovorí, že predáme Pištíka. Lenže ako potom budem chodiť do práce?

Keď sa vrátil, tak sa spýtal, či chcem ísť do Hlavného mesta, chcela som sa zastaviť v Ikei kúpiť stoličku. Lenže on povedal, že by sme mohli zavolať aj môjho bráška, ale ten bol v práci a tak, že sa pôjdeme najesť k nemu. Lenže robí v úplnom centre mesta, nemala som kde zaparkovať, trochu snežilo, nakoniec som auto nechala pri Tescu, takže sme išli kúsok peši, našli sme to raz-dva, objednali sme si dva hamburgery a kopu hranoliek. Bolo to moc fajn. Pampúšik potom chcel ísť na trhy za veľkým stromčekom. 

Prešli sme potom cez námestie, Pampúšik sa ešte odviezol na kolotoči a naspäť sme išli električkou. Poprosila som Drahého nech ide zaplatiť parkovné, kým sa Pampúšik vycikal a napchala som ho do auta, ale on mi povedal, že to sa platí na rampe. Samozrejme, že sa to neplatilo na rampe, takže sme tam zablokovali tri autá, ktoré chceli vyjsť. Nakoniec to teda zaplatil a mohli sme ísť domov. Do Ikei sme už nešli, už by sme to stihli len veľmi na tesno a už som nebola úplne v pohode. V tme, miernom snežení v Hlavnom meste nebolo šoférovanie pre mňa úplne komfortné. 

Nedeľa - Bolo sychravo. Striedavo pršalo a do toho trochu poletovali aj vločky. Drahý, že sa ešte čosi musí ísť dohodnúť s tou pani, čo jej robí zákazku, tak asi na hodinku odbehol. Potom začal pozerať na bazároch štvorkové Swifty a preratával, akoby mu to vyšlo, aby sme kúpili nové auto.

Ja som neustále myslela na to, čo mi povedala šéfka v piatok. Proste ma to zobralo, že ma nazvala flákačom. Aj som uvažovala, že jej napíšem, ale nakoniec neviem, či by to bol až taký dobrý nápad.

Pampúšik nechcel večer zaspať, trápili sme sa hádam do pol desiatej s ním.

Pondelok - Ráno samozrejme Pampúšik nechcel vstávať, ale stihli sme sa pekne vychystať do škôlky. Stále dosť kašle a ja by som ho úprimne rada nechala doma, ale Drahý s ním doma byť nechce. 

V práci bolo pomerne fajn, ráno síce bola 100 kusová príjemka, ale stihla som to. Dosť z toho boli telefóny, takže to bolo fajn.

82 kusov si potom pán prišiel pred obedom aj zobrať, takže to bolo fajn. 

Keď som prišla z práce, chalani ešte neboli doma, tak som dala prať a uvarila som špagety. Asi po polhodinke prišli, ostrihaní obaja. Pampúšik mal aj trochu gélu na vlasoch, tak bol z toho nadšený.

Volala som s maminou, či niečo nepotrebuje na piatok doniesť. Aj sa teším, aj sa trochu bojím, že aké budú cesty. 

Najlepšie na tom je, že Drahý mi až dnes povedal, že on s nami nepôjde, že musí ísť už prerábať ten dom. Takže úplne super.

Týždeň 14. 11. 2023 - 20. 11. 2023

Utorok - Zobudila som sa okolo tretej na kašeľ a asi hodinu som bola hore a keď som sa konečne pokúsila zaspať, tak sa zobudil Pampúšik a už nezaspal. Má to tiež so spánkom nejaké posunuté teraz. Ale vraj spinkal včera v škôlke trochu. 

Stále počuť, že má upchaté dutiny, tak som zvedavá, čo sa z toho vyvinie ešte. Keď som potom autom vychádzala z ulice, akurát išla okolo LL na aute, ale ešte odbočila do škôlky. 

V práci celkom pohoda. Po práci do Billy po pečivo. Myslím si, že som si pri cúvaní šuchla nárazník, ale moc to na šťastie nevidieť. Ako keby nebolo aj bez toho toho dosť.

Pozerala som Nemocnicu a keď som chcela ísť spať, tak Pampúšik spal skoro na konci postele, keďže Drahý sa rozhodol, že chce spať pri radiátore, tak sme sa vymenili.

Takže som spala v obývačke. 

Streda - Pampúšik vstal, keď Drahý išiel do práce a potom už nezaspal. Má to s tým spánok zase nejaké divoké. Napriek tomu sme sa do škôlky vybrali až po siedmej, takže som šla do roboty v najlepších zápchach. 

Musela som písať zástupkyni kvôli včerajšiemu odvodu aj mail aj správu, lebo mail asi odignorovala. Tak neviem, či som urobila až tak dobre, ale tak potrebovala som, aby mi dala peniaze, keďže zákazníci chodia so 100€. Kde berú toľko peňazí?

Poobede prišla opäť zástupkyňa, že proste tu máme bordel, že aby to tu všetko bolo tip-top, keď bude inventúra, lebo že nás zastrelí. A že ona nám neverí, potom ma obvinila, že som len posunula paletu, ktorej som sa ani nedotkla, dosť sa ma to všetko dotklo. Drahý ma presvedčil, aby sme dnes šli na nákupy, že zajtra bude všade veľa ľudí, keďže v piatok je sviatok. Keď som odovzdávala platby, tak mi zástupkyňa ešte povedala, že som sa ráno nepípla. Viem, že áno, ale možno to ten systém nezaznamenal, že či som prišla na čas. Hlavne, že mi nedávno povedala, že nemusím chodiť tak skoro a potom sa ma pýta, či som prišla na čas. Akože na to som veľmi nemala ani síl odpovedať. Po týchto úžasných milých správach sa mi vôbec nechcelo do Tesca, hlavne, keď Drahý nemohol obsedieť doma a vzal nachladnutého Pampúšika do toho vetra na prechádzku. Perfektné. Som zvedavá, ako ochotne s ním bude doma na OČR aj tento mesiac. V Tescu samozrejme milión ľudí, úplné nervy som mala. Dobre že sme sa tam priamo nepohádali, ale nakoniec som to nejako ustali a išli sme ešte Pampúšikovi kúpiť do Deichmannu papučky a pri tej príležitosti sme mu kúpili rovno aj zimné topánky, keďže keď zbadal Labkovú patrolu, tak to bolo jasné. Zastavili sme sa ešte aj v Kiku, lebo som chcela pre Pampúšika pančuchy. Síce v jeho veľkosti nemali, len dievčenské, ale jedny boli také, že dvojbalenie béžové a ružové, tak som ich vzala a tie ružové niekomu už podarujem a vzala som mu aj dvoje zateplených legín. Tie vyzerali super. 

Doma sme sa najedli, chvíľu sme s Pampúšikom pozerali bagre a potom sprcha a spánok. 

Išla som do obývačky, lebo som si myslela, že má ísť After 2, ale asi som si to nejako zle pozrela, lebo nešiel, ale pozerala som si to on-line na mobile.

Osprchovala som sa a chcela som si ísť ľahnúť, ale na vankúši mi spal Pampúšik, tak som to nechala tak a išla som si ľahnúť do obývačky.

Štvrtok - Zobudila som sa krátko po štvrtej a už som mala správu od PP z tretej ráno. Čo ten chlapec nemôže spávať? 

Išla som na záchod, super, dostala som menzes, štyri dni vopred. Akože čo som komu urobila? Ale aspoň dáva zmysel, čo som bola posledné dni taká zo všetkého rozhodená. Na to, to ešte bolo celkom fajn.

Keď som prišla do roboty, tak som povysávala kanceláriu, vyhodila tú krabicu, čo som mala pod stolom už asi 3 týždne, potom som utrela naše poličky v sklade a povysávala aj sklad. Samozrejme ma pritom videl snáď celý sklad, reklamačné aj vodiči, ale bolo mi to fakt u prdele. 

Napísal mi aj PP takú info, že som skoro odpadla, že úplne vôbec nechápem, na čo si potom píšeme tri týždne o tom. Akože také nervy mám sama na seba, že hoci som si povedala, že už ho nikdy v živote nezablokujem, tak mám chuť to urobiť. Ja sa fakt už musím naučiť páliť mosty. 

Keď som išla odložiť bedničku, aby zástupkyňa nemala zase problém, že ich nechávame na palete do večera, stretla som vedúceho skladu a sa pýtal, že či sa niečo deje, tak som sa mu jemne posťažovala na to, ako s nami zástupkyňa jedná, že sa ma to dotklo. Len dúfam, že to s ňou nebude riešiť, lebo ma asi porazí.

Potom došli hneď dvaja chalani z reklamačného, do toho sa náš telefón zmenil na pobočku infolinky, jedna pani volala kvôli objednávke mrazničky 5x. 

Kolegyňa potom išla opäť upratať sklad. Už sa tu cítim ako doma. Nulová komunikácia a potom dvaja ľudia urobia tú istú robotu. Fakt skvelé. Mám chuť sa rozplakať. Toto bude fakt náročný deň. 

Ešte aj zákazníci chodia každú chvíľu. Toľko ich tu hádam za celý týždeň nebolo ako za dnešný deň (ale bolo, ja viem, ale aj tak ich je tu dosť). 

O 12tej tu bola zástupkyňa, že sa ešte nikdy nestratila pozícia, že čo sme tu robili, že nabudúce môžeme ísť za najvyšším šéfom samé. Mám chuť dať výpoveď ešte viac ako včera. Tu si fakt človek musí dávať pozor aj na myšlienky. Kiež by som našla niečo lepšie. Lenže s takým platom a v takomto čase je to nereálne. Už aby bolo 16:30.

Veve, tak mi už dávno nikto nepovedal. 

Piatok - Voľný deň mi padol vhod. S Drahým sme sa čosi chytili, tak na mňa vypálil, že sa mi už machruje, keď zarábam. Dosť sa ma to dotklo, akoby sme sa predtým nehádali. Poobede išiel akože do práce a vrátil sa v dosť napitom stave a takmer okamžite zaspal. 

Pampúšik spal tri hodiny až do piatej, ale inak bol veľmi zlatý. On, keď sme na neho len ja alebo len Drahý, tak je o mnoho poslušnejší. 

Sobota - Pampúšik začal dosť kašľať. Neviem, čím by som mu tie dutiny odpchala. Dávam mu Sinupret, ale nemám pocit, že by to nejako extra pomáhalo. Inak celkom pohoda. Pršalo, tak sme boli viac-menej celý deň doma.

Nedeľa - Drahý musel ísť do práce, že či ho odveziem, tak som zašla ešte po pečivo do Tesca a odviezla som ho. Keď sme s Pampúšikom vystúpili z auta, bolo krásne slnečno, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme pozrieť, či nie sú slimáčiky pri jazere. Tam mi potom volala mamina. Videli sme taký stroj, čo zarýval také železá medzi podvaly, bolo to veľmi zaujímavé. Pampúšik poskákal po mlákach a aj som zistila, že tie jeho "zimné" topánky sú tak do suchej zimy, tak budem dúfať, že snehule mu budú ešte dobré.

Keď sme prišli domov, tak som ho hneď vyzliekla, bol celý mokrý. Usušila, dal si 1,5 misky polievky a ešte mäso s knedľou a kapustou. Potom trochu vymýšľal, ale nakoniec zaspal.

Krátko na to, ako sa zobudil, prišiel aj Drahý, že prečo sme nerobili halušky, tak ich začal robiť, ale hneď sa porezal, tak som ich nastrúhala ja a on ich potom varil. Spokojne sme sa najedli a pozerali telku, potom sa chalani išli spolu okúpať. Pampúšik nevedel zaspať, zaspal hádam o deviatej. Išla som pozrieť nejaké videá na notebooku, ale počula som malého kašľať.

Pondelok - Pampúšik sa zobudil o šiestej na to, že je precikaný, tak som ho prezliekla a takmer okamžite zaspal. Potom mi volal Drahý, že nech ho skúsim dať do škôlky. Nemala som z toho dobrý pocit, síce kašle hlavne ráno a v noci, ale aj tak. Ale chápem to, že Drahý nechce byť opäť OČR. Hlavne, keď ide sezóna.

V škôlke na "šťastie" kašlali takmer všetky deti. Minimálne tri som videla na vlastné oči. Stretla som sa tam aj so Smrtkou, jej malá hrozne plakala, že bola týždeň doma. To sa nedivím, že sa jej do škôlky nechcelo.

Pampúšik tiež zastal vo dverách. On tam má v poslednej dobe zásek. Asi takého, že by sa tešil do škôlky, nezažijem. 

V robote mala toho kolegyňa veľa, obrovská príjemka, máme vyše 250 položiek na výdajni, takže podvečer to bude asi husté, ale nevadí.

Oficiálne sme sa rozlúčili so šéfkou, o dva dni má nástup na MD. 

Zo škôlky ešte nevolali a v rámci toho, že sú skoro dve hodiny, už to ani neočakávam.

Drahý hovoril, že v škôlke na to nepovedali nič. Tak to je zaujímavé.

V noci Pampúšik najprv dosť kašľal, ale od desiatej myslím už spal až do piatej, keď sa zobudil na to, že je precikaný. Asi budem musieť kúpiť nejaké lepšie plienky.

Horoskopy, znamenia a tak ďalej...

Touto témou som sa na prelome svojej dochádzky na ZŠ a SŠ venovala dosť intenzívne. Teda, nie že by som verila na nejaké denné horoskopy, dokonca ani na také ročné, ale skôr na také charakteristiky a myslím, že to dosť sedí.

Ja to mám síce trošku komplikovanejšie, síce som sa narodila v znamení Váh, ale mala som sa narodiť až do znamenia Škorpión a povedala by som, že obe charakteristiky na mňa sedia. 

Keď sa mamina išla rozviesť (krásna veta, ale tak hádam chápete, ako to myslím), tak pobehala pár kartárok/veštíc/divných indivíduí a každá jej povedala, že som škorpiónka. Ja si to osobne zase až tak nemyslím, ale také to, čo sa hovorí, že pichajú na citlivých miestach, tak to na mňa sedí úplne. Na svoju obranu musím povedať, že občas zo mňa niečo vyletí, čo ani tak nemyslím, lenže keď už je to raz z pusy von, tak sa to nedá vrátiť späť.

Skúsim vám sem dať pár charakteristík, ktoré som v poslednej dobe našla na nete (resp. na mňa vyskočili) a skúste posúdiť, či to sedí na Váhy/Škorpiónov.

Váhy milujú harmóniu a rovnováhu. Šťastie nachádza vo vzťahoch, o ktoré sa svedomito starajú. Radosť im robí, keď môžu urobiť svet okolo seba krajší a v živote potrebujú hľadať spravodlivosť, za ktorú bojujú.

Škorpióni sú známi svojou intenzitou a vášňou. Radosť im robí, keď môžu odhaľovať tajomstvá života, odkrývať najrôznejšie tajomno a prepojovať sa skrz medziľudské vzťahy na hlbokej úrovni.

Negatívne vlastnosti príslušníkov Váh je skutočnosť, že akonáhle sa v ich okolí objaví niekto veľmi silný, môže nimi začať manipulovať. Títo jedinci sa môžu až príliš zameriavať na vonkajšiu krásu a zabúdajú, že ľudia sú viac než len telo a tvár. Taktiež môžu byť až prehnane dramatickí, nespoľahliví a nepredvídateľní. Osoby narodené v znamení Váh vám raz pripadajú, že sú spokojné a šťastné a zrazu sa otočia o 180 stupňov a začnú z nich sršať blesky alebo beznádej. Akoby mali dve tváre.

Príslušníci Škorpióna musia naozaj veľmi pracovať na tom, aby sa nestali chorobne žiarliví, hádaví a tiež aby ostatným nerobili zle. Užívajú si, keď môžu niekoho ovládať. Majú teda sklony byť veľmi dominantní, majetnícki, nedôverčiví a závistlivý. Rovnako ako škorpióny v prírode aj ľudia narodení v tomto znamení sú zameraní na korisť. Hocikedy to môže prerásť až do tej miery, že sa ňou stanú posadnutí. Môžu potom škodiť nielen ostatným, ale aj sami sebe. Nikdy nezabúdajú na staré krivdy.

A ako to máte vy? Sedí na vás charakteristika vášho znamenia? Prípadne, ste hraniční/na prelome dvoch znamení?