Hľadať tu :-)

utorok 28. novembra 2023

Týždeň 21. 11. 2023 - 27. 11. 2023

Utorok - Pampúšik sa zobudil okolo piatej, že sa precikal, asi budem musieť kúpiť nejaké iné plienky, tieto očividne nestačia.
Po ceste do škôlky sme stretli celú rodinku LL. Bolo to hrozne fajn. Predbežne sme sa s LL dohodli, že zajtra dáme kávu u nás. To by bolo moc fajn.
V práci úplné zúfalstvo. Bola porada. Kvôli jednej chybe ma zástupkyňa úplne neznáša. Stále rieši ten poriadok. "Nechápem ako niekto mohol stratiť pozíciu." No, tak sa stalo. Hrozné to čosi, čo sa nedalo vyriešiť. A zase furt vyhrážky. Myslím, že to nevydržím. Kiež by som mala niečo iné. Jedine Bryndziarka je milá. Lenže tá so mnou priamo vlastne vôbec nesúvisí. Ju zástupkyňa, teda od zajtra už šéfka, iba chváli. Nás nikdy. Mňa už tobôž nie. Podľa mňa ledva prežijem skúšobku. Možno ani to nie. 
Okolo štvrť na šesť sa mi odpojil systém v práci, takže som nemohla vydávať zákazky. Vôbec sa sem nenahrnulo milión ľudí vtedy, dobre teda štyria. Lenže aj vodiči akurát vtedy prišli, takže mala toho nad hlavu. Nakoniec ešte prišiel Matík a povedal, že by bol rád, keby som jej tie objednávky vydala. V podstate mi to už bolo jedno, či tu budem o dve minúty dlhšie, tak som jej ich vydala. Tvárila sa potešene, ale kto ho vie. V nej sa človek nevyzná.
Domov som prišla neskoro, lebo som dlhšie hľadala miesto na parkovanie a zaparkovala som nakoniec pred Romčinou bytovkou. Aspoň to budem mať zo škôlky bližšie.
Doma boli chalani vykvasený pred telkou dole na koberci a po celom byte voňal popcorn. Chytili sme sa hneď s Drahým, lebo som si dovolila opýtať sa ho, prečo neopral všetky veci, ktoré boli v kúpeľni a z toho sa hneď všetko strhlo. Až mi zase povedal, že akosi vyskakujem, keď už som zamestnaná. Akoby som mala šancu z tohto platu si zaplatiť nejaký podnájom pre mňa a Pampúšika. 
Dosť dlho som si do noci písala s LL, lebo sa pýtala, či teda platí ráno, že pôjdeme k nám a písali sme si o robotách, že aj ju akurát dnes vytočila jej šéfka. 

Streda - Ráno som vstala, keď zazvonil Drahému budík, na šťastie Pampúšik sa nezobudil, tak som začala žehliť a akurát som mala si posledné tri vecičky, keď mi zazvonil budík, tak som sa obliekla a išla som zobudiť Pampúšika. Nechcelo sa mu vstávať, ale potom si vypýtal mlieko a už sa prebudil. Následne chytil poriadny záchvat kašľa, niekoľkokrát po sebe, až sa trošku dogrckal. Potom som ho obliekla a nejako sme sa s LL nepochopili, kde sa stretneme, nakoniec sme sa našli pred škôlkou. Išla som potom preparkovať auto a zakotvili sme na cca hodinku u nás, kým musela ísť do práce. Ja som počkala, kým doperie práčka, vyvesila som bielizeň a utekala som ešte na poštu, lebo po práci sa mi už určite nebude chcieť.
V robote celkom pohoda. Veľkú zákazku na slúchadlá prevzala kolegyňa, za čo som jej bola dosť vďačná. 
Okolo obeda mi volal Drahý a zase sa tváril akoby sa včera nič nestalo. Ja som z toho vždy taká rozhodená a on sa vyspí a ide ďalej. 
PP sa neozval. Možno si myslí, že sa hnevám. Akože hej, hnevala som sa, ale skôr sama na seba, než na neho. Hoci dnes som si prezrela celú našu konverzáciu za ten mesiac a niekoľkokrát sa o tej danej téme bavíme a nikdy nenapísal, že by to bol problém. Možno to chcel ukončiť a nevedel ako. Však on sa ešte ozve. Neverím, že nie. Dávam tomu tak mesiac. Aj tak vie, že budem v Keksoch na Vianoce.
A toto je fakt hrozné, dosť, že chlapcov opustila mama, tak ich tato týral:
Akože v akom svete to žijem? 
Ahoj, včera mi dobre padlo ťa stretnúť - Tak toto je aké milené <3 Moja žienka a pritom to bola taká náhoda. Prísť o pár minút skôr alebo neskôr, tak už tam ani jedna nie sme. 
Štvrtok - Ráno sa chalanom nechcelo vstávať, ale nakoniec som ich v pohode zaviezla na stanicu. Vlak meškal len 10 minút, čo bola úplná pohoda. 
Vrátila som sa ešte na chvíľu domov, ale v podstate som hneď šla do práce. V práci celkom pohoda, síce ráno v mailoch zase riešili tú moju skazenú reklamáciu, ale kým tu nie je šéfka, tak to nikto nerieši priamo so mnou. Maily zvládnem prečítať, ani neviem, či na to bolo treba nejako reagovať, takže som radšej nereagovala. Akože nemám problém to zaplatiť, akože nie že by som si nevedela predstaviť tú sumu aj inde, ale zase je to moja chyba, musím prijať následky. Akurát chcem, aby o tom vedela šéfka. Lenže "mne-môžete-povedať-všetko" môže človek povedať akurát tak nič a nie všetko, obzvlášť ak nevie zvoliť správne slová a tón ako ja. 
Vybavila som nám nového poskytovateľa netu a TV. Dúfam, že bude Drahý spokojný. 
Keď som večer parkovala, išla okolo akurát Susan, že ide zaniesť niečo Prvej žene, tak som šla s ňou a aspoň trochu sme pokecali. Nemá dobré výsledky krvi. Dosť sa o ňu bojím. 
Chalani boli v kuchyni, keď som prišla. Veľký jedol a malý si strihal. Síce s tým vždy narobí neporiadok, aj tak som bola rada, že nesedia pred TV.
Potom som si s Dankom vyfarbovala omaľovánku, osprchovala som ho a išli sme spať. Zaspala som úplne s ním.

Piatok - Zobudila som sa krátko po druhej a bola som chvíľu hore, ale na šťastie som ešte zaspala a zobudila som sa až keď išiel Drahý do roboty. Osprchovala som sa a išla som zobudiť Pampúšika. Ten tak vymýšľal, nechcel sa obliekať a nakoniec mi hodil mobil, tak som mu dala riadne po riti. Aj plakal, aj mi to bolo ľúto potom. Lenže ja už som z toho jeho hádzania vecami fakt zúfalá. 
Ešte tu nebola šéfka, ale to príde. Vôbec sa mi s ňou nechce baviť. 
Zrovna čítam, že 15 ročný chlapec skočil zo strechy školy a zabil sa. To je už neskutočné, čo sa deje v poslednej dobe. O to viac ma to vzalo, že sa volal ako Pampúšik. Vraj šikana na škole. Čo je tým deťom? A že mama to videla. To mňa by mohli rovno odviesť. Vidieť, ako sa mi zabije dieťa. Brrr...
Už sa teším k mamine. Síce je to až na ďalší týždeň, ale aj tak sa teším.
Mesiac do Vianoc. Vôbec sa necítim vianočne. 
Šéfka ma zavolala na koberček. Vraj nie je veľmi spokojná a v skúšobnej dobe by som mala ukázať viac. Že či mám nejaké problémy, že som nepozorná. Že proste aj na poradách jej prídem, že nemám o nič záujem, že ju nepočúvam. No neviem, už čo na to povedať. Keď ma tu nechce, nech povie rovno.
Bola som z toho dosť zničená.
Keď som prišla domov, povedala som to Drahému, tak mi povedal, že som sa mala brániť. Úplne ma dostala tá jeho podpora. 

Sobota - Z rána bolo celkom fajn, chalani išli na menšiu prechádzku a ja som zatiaľ urobila kuracie medailóny na šampiónoch s ryžou. Drahý potom išiel pozrieť priestor, ktorý by mal maľovať jeden pani. Vrátil sa o dosť neskôr, v podstate sa už stmievalo. Snažím sa mu veriť, ale moc mi to nejde. Stále rozpráva ako kúpi nové auto z tých peňazí. Lenže ja už neviem, čomu mám veriť. Aj hovorí, že predáme Pištíka. Lenže ako potom budem chodiť do práce?
Keď sa vrátil, tak sa spýtal, či chcem ísť do Hlavného mesta, chcela som sa zastaviť v Ikei kúpiť stoličku. Lenže on povedal, že by sme mohli zavolať aj môjho bráška, ale ten bol v práci a tak, že sa pôjdeme najesť k nemu. Lenže robí v úplnom centre mesta, nemala som kde zaparkovať, trochu snežilo, nakoniec som auto nechala pri Tescu, takže sme išli kúsok peši, našli sme to raz-dva, objednali sme si dva hamburgery a kopu hranoliek. Bolo to moc fajn. Pampúšik potom chcel ísť na trhy za veľkým stromčekom. 

Prešli sme potom cez námestie, Pampúšik sa ešte odviezol na kolotoči a naspäť sme išli električkou. Poprosila som Drahého nech ide zaplatiť parkovné, kým sa Pampúšik vycikal a napchala som ho do auta, ale on mi povedal, že to sa platí na rampe. Samozrejme, že sa to neplatilo na rampe, takže sme tam zablokovali tri autá, ktoré chceli vyjsť. Nakoniec to teda zaplatil a mohli sme ísť domov. Do Ikei sme už nešli, už by sme to stihli len veľmi na tesno a už som nebola úplne v pohode. V tme, miernom snežení v Hlavnom meste nebolo šoférovanie pre mňa úplne komfortné. 

Nedeľa - Bolo sychravo. Striedavo pršalo a do toho trochu poletovali aj vločky. Drahý, že sa ešte čosi musí ísť dohodnúť s tou pani, čo jej robí zákazku, tak asi na hodinku odbehol. Potom začal pozerať na bazároch štvorkové Swifty a preratával, akoby mu to vyšlo, aby sme kúpili nové auto.
Ja som neustále myslela na to, čo mi povedala šéfka v piatok. Proste ma to zobralo, že ma nazvala flákačom. Aj som uvažovala, že jej napíšem, ale nakoniec neviem, či by to bol až taký dobrý nápad.
Pampúšik nechcel večer zaspať, trápili sme sa hádam do pol desiatej s ním.

Pondelok - Ráno samozrejme Pampúšik nechcel vstávať, ale stihli sme sa pekne vychystať do škôlky. Stále dosť kašle a ja by som ho úprimne rada nechala doma, ale Drahý s ním doma byť nechce. 
V práci bolo pomerne fajn, ráno síce bola 100 kusová príjemka, ale stihla som to. Dosť z toho boli telefóny, takže to bolo fajn.
82 kusov si potom pán prišiel pred obedom aj zobrať, takže to bolo fajn. 
Keď som prišla z práce, chalani ešte neboli doma, tak som dala prať a uvarila som špagety. Asi po polhodinke prišli, ostrihaní obaja. Pampúšik mal aj trochu gélu na vlasoch, tak bol z toho nadšený.
Volala som s maminou, či niečo nepotrebuje na piatok doniesť. Aj sa teším, aj sa trochu bojím, že aké budú cesty. 
Najlepšie na tom je, že Drahý mi až dnes povedal, že on s nami nepôjde, že musí ísť už prerábať ten dom. Takže úplne super.

1 komentár:

  1. Aj mňa, akože ono je to väčšinu času celkom fajn, ale potom sa zomelie niečo a úplne ma to nejako zomelie tiež.
    To nie mňa, aj som sa na to len opýtala, to Drahý bol hneď útočný. Ale chápem, že asi čakal, že proste ho pochválim, že vypral 1/2 práčky.
    On práve opral len to, čo už v práčke bolo a chcela som si ešte k tomu prihodiť svoje veci, ale v konečnom dôsledku sú to malichernosti, čo sa neoplatia ani riešiť.
    Oj, to ja by som len veľmi chcela byť exeplárny príklad rešpektujúcej výchovy, ale občas sa proste prejaví to, čo som zažívala v detstve ja. Proste je to náročné bojovať s generačnými s.ačkami.
    Stromček bol naozaj nádherný a myslím, že sme si to užili, hlavne Pampi. To je tam taká malá prevádzka, že brácho aj s dvomi kolegami nás obsluhovali a následne nám sám spravil burgre (tým si nie som istá, lebo sme si šli sadnúť a dohliadať na náš 3,5 ročný tajfún).
    Ale na šťastie nie, len no Pištík bude mať o pol roka 18 a je to už na ňom tu a tam vidieť a tiež bude mať 250.tis km. Ale inak je to spoľahlivý partner môjho dojazdu/odjazdu do/z práce.
    No, ono je to také divné, lebo tam teraz kašle snáď každé dieťa. Hej, akože toto ja beriem, lenže dívať sa na dieťa, ktoré tretí týždeň bojuje s kašľom a neviem mu pomôcť.

    OdpovedaťOdstrániť

Čítanie na pokračovanie: Ona 5

Časť 5: Stretnutie Ľahnem si do postele a rozkliknem správy: Si taká nádherná 😍 obe ste. Prečo? Prečo si mi to nedala vedieť? Nechceš deti,...