Týždeň 10.05.22 - 16. 05. 22

Utorok (10. 05.) - A opäť nový týždeň :-) Je teplo, na mňa až moc :-D Ráno sa Pampúšik pokúšal zobudiť Drahého. Bolo to celkom vtipné. Myslím, že ani on úplne nechápe, že má tatina doma. 

Vonku sme stretli Susan s Kubíkom a mala bublifuk, no to bolo niečo pre Pampúšika. Drahý išiel okolo obeda ešte za doktorkou kvôli PNke a išiel ju potom zaniesť kolegovi.

Žehlila som a keď sa Pampúšik zobudil, tak sme triedili letné a zimné vecičky. Zbadal tričko s mimoňom a rozbehol sa do obývačky, čo som sa celkom zľakla, lebo som tam mala ešte nevychladnutú žehličku a on si šiel vziať plyšového mimoňa, čo som si myslela, že už dávno na neho aj zabudol, lebo ležal v poličke už pár mesiacov.

Potom sme išli von, Pampúšik na križovatke zabočil k LL, tak sme sa hrali tam, babule boli asi niekde na výlete, lebo auto tam nemali.

Večer nechcel zaspať, vyvádzal a hádzal cumlík a tak sme sa tam jašili, že som ho nejako priľahla a odmietla som ho hľadať. Drahý chvíľu ako aj protestoval, či Pampúšik zaspí aj bez neho, ale netrvalo to ani moc dlho a zaspal aj bez "du-dú".

Streda (11. 05.) - Vstali sme ráno, niečo sme upratali a išli sme von. Hrali sme sa chvíľu so Susan a Kubíkom na pieskovisku pri LL a Pampúšk potom ešte odbočil k tým rodinným domom a tam sme našli také mikro jazierko a pána rezbára, ktorý mu dal mačičku. Bolo horúco aj aj dosť neskoro už, už aj Drahý mi volal, že obed.

Najedli sme sa, snažili sme sa Pampúšika uspať, ale bez "dudu" to asi nepôjde, neviem. Uvidíme. Vrátiť mu ju moc nechcem. 

Poobede sme boli u nás na ihrisku a potom za nami na chvíľu došiel aj Drahý.

Štvrtok (12. 05.) - Je to také zaujímavé, že Drahý je s nami doma. Totálne nič pri ňom nestíham. Pomaly sa aj teším, že pôjde opäť do práce.

Pampúšik sa vonku rovno vybral cez križovatku, lebo tam zarovnávali tentokrát tie diery.

Potom sme sa však stretli s oboma Kubkami a ich maminkami a všetci boli na motorkách. Čistý motorgang.

Potom Romi išla domov a Kubík s Pampúšikom ešte išli pozrieť koscov, bola horúčava. Susan išla domov a my sme sa ešte zastavili na kamienkovom ihrisku, proste sme domov prišli úplne vyšťavení a Pampúšik opäť nespal na obed. No, snáď sa to zlepší a nebude to koniec obednému spánku, lebo to by ma asi porazilo.

Poobede sme boli ešte von a potom Pampi zaspal ako zaťatý.

Piatok (13. 05.) - piatok trinásteho. To sa fakt hodí. Ráno sme sa rozhodli ísť do Tesca. Autom. To by nevadilo, ale keď sme sa blížili k vchodu, zbadala som kočiar Ľadovej kráľovnej, tak to bola asi tá posledná osoba, ktorú som chcela vidieť. Aj sa mi darilo sa jej vyhnúť, ale pri obslužných pultoch som zbadala jednu z jej potomiek a potom sme na seba narazili ešte nespočetnekrát. Ale prežili sme, všetci. Drahý išiel naložiť nákup a mňa s malým poslal zatiaľ do Kiku, to bol osudový omyl, lebo ten si to namieril rovno do Deichmannu k tej malej TV. Tak som aspoň kúpila papučky, potom sme boli v DMke, v Tedi, v Kiku a hurá domov.

Pampi konečne zaspal cez obed. Tak to ma naozaj potešilo. Poobede sme išli von. Drahý zháňal Sestričku kvôli PNke, bol z toho nervózny a že on ide na pivo, že uspávam dnes ja (:D - zlatý, že dnes). Domov prišiel samozrejme kvalitne opitý, že zaspal v obývačke.

Sobota - Drahý bol ráno samozrejme rozbitý, čo som úplne očakávala. Keďže včera sa nám nepodarilo kúpiť šortky pre Pampiho, tak sme sa vybrali do Pepca, ale ani tam nemali nič v požadovanej veľkosti, akurát sme tam kúpili plavky a to bolo všetko, tak sme sa vybrali na zmrzlinu. Pampi dostal svoju prvú vlastnú kopčekovú zmrzku, ale netušil, čo s tým. Zašla som ešte do "azijata" nad Billou, ale tam tiež nič moc nemali, akurát jednu súpravu s Labkovou patrolou aj to vo veľkosti 98, tak snáď mu to nebude moc veľké. Išli sme ešte do pekárne a na kebab a potom domov, ale Pampi sa chcel ísť ešte hrať, tak sme sa zastavili na oplotenom ihrisku, kde mali kolky, tak s tým sme sa všetci traja chvíľu hrali. 

Nedeľa - strašne sa nám nič nechcelo. Pampúšik sa ráno hral so skladačkou. Neskôr sme šli všetci traja von, Drahý chcel ísť opäť dozadu, ale mne sa tam nechcelo, na šťastie Pampúšik zamieril na kamienkové ihrisko, tak sme sa tam chvíľu hrali, aj ho to tam bavilo, ale začínalo byť riadne teplo, tak sme sa presunuli k nám, tam boli baby s deťmi, tak Drahý, že ide do obchodu, tak sme sa potom stretli doma. Obaja zaspali, ja som pripravila syr, potom som ho aj vysmažila a Drahý dal zemiaky do rúry. Najedli sme sa a Drahý, že pôjdeme na Amfik, ale nikto sa nehýbal a už bolo skoro päť hodín, ale išli sme len k nám a po chvíli sme tam boli už sami. No nedeľa, zajtra treba ísť do práce a školy/škôlky. Až sa mi nechce veriť, že o rok aj čosi toto budeme riešiť aj my.

Pondelok (16. 05) - Pamúšik sa zobudil krátko po Drahého odchode do práce, ale na šťastie po mliečku ešte zaspal. Potom sme vstali, osprchovali sme sa, naraňajkovali a vybrali sme sa do Jednoty, lebo tam mali mať kávu v akcii. Na križovatke sme stretli Simi s deťmi a čoskoro došla aj Zuzka s Kubkom. Nakúpili sme a išli sme domov, cestou sme stretli Veroniku s chlapcami a ona ešte stretla kamarátku s malým a všetci sme prišli k nám na ihrisko a potom prišli aj Zuzka s Kubkom. Pampúšik mu zorganizoval motorku a zdrhol za deťmi zo škôlky na oplotené ihrisko, ktoré si ho hneď adoptovali. Išli sme domov, zavolali sme babine a potom som uložila Pampiho spať a v podstate celkom rýchlo zaspal, tak som si šla trochu fotiť. Bolo super mať po sto rokoch opäť bábiky v ruke. Písala som si aj s jednou zberateľkou, bolo to veľmi milé. Volal Drahý, že bude dlhšie v robote a že po robote zájde na langoš. No na parádu. Úprimne, neviem, čo si mám o tom všetkom myslieť. Nakoniec sa Pampúšik zobudil skoro o štvrtej, ohriala som mu buchtu, skoro celú ju zjedol. Písala mi L, či nepôjdeme von, tak sme sa tam stretli. Potom prišiel aj Drahý. Potom sme išli domov a pri uspávaní zaspal skôr ako Pampúšik.

Týždeň 17.05. 22 - 23. 05. 22

Utorok (17.05.) - Opäť nový týždeň, lebo moje týždne začínajú utorkami. Hneď od rána miestami popŕchalo, proste von sa viac-menej nedalo ísť. Ale v miernom daždi sme vybehli aspoň do Billy na chvíľku. Takže žehlenie, pranie a proste tak po dome :-) Spýtala som sa Drahého, či by nešiel zajtra s Pampúšikom do Tancuľkova a on, že jasné, tak som pre istotu napísala Reny, či je to v pohode, ona, že jasné, takže pohoda. Som zvedavá, ako sa im to bude páčiť. Zavolala som ocinovi a Lifke, ocino úplne chorý, ani nemal hlas, takže sme si viac-menej pokecali s Lifkou. Drahý mi ešte večer dva lístky na poštu. Mermani sú tu, juchú!

Streda (18. 05) - ráno sme sa zobudili pomerne neskoro. Drahý prišiel krátko po ôsmej, čo bolo úplne super, aby sme sa pred pol vychystali. Odprevadila som ich do triedy, už tam bola jedna mamička s dcérkou, na chodbe som sa stretla s Reny a utekala som k zubárke. Pomerne skoro ma zobrala, bolo to celkom v pohode, mám rada jej rockovú muziku, keď ma dokončovala, tak hrali Kabáti. Odchádzala som tesne pred desiatou, takže som sa vybrala za chlapmi do Labyrintu, stihla som sa vycikať a už sme sa stretli pri kočíku. Prišli sme domov, Drahý išiel hneď do práce. Pampúšik vzal von štvorkolku a vybrali sme sa smerom k LL, ale odbočil ešte o uličku skôr, tam sa šmykol na šmykľavke, potom sme prešli k pieskovisku pri LL, tam boli dve mamičky s menším deťmi, ale bola pohoda. Keď sme išli domov, ešte sme sa zastavili u nás na ihrisku, bola tam Romi s deťmi, tak sa chalani chvíľu pohrali a potom sme už išli domov, keďže bol už obed a aj horúco.

Poobede sme boli v Lidli a keď sme išli späť, tak mi prišiel dosť zvláštny e-mail od Reny, že v Tancuľkove je nejaká zmenená energia, mala som z toho veľmi zmiešané pocity. 

Štvrtok (19.05.) - Ráno som vstala, keď Drahý odišiel do práce. Trochu som pracovala s fotkami a pred siedmou sa zobudil Pampúšik. Krátko po ôsmej sme vyrazili do mesta, keďže včera prišla aj Sunny do Z-boxu. Napísala som SuperJane ohľadne torty, ale žiaľ nemôže, lebo práve v tú sobotu má jej starší synček operáciu. Och, toto ja tak ťažko nesiem. Neviem si predstaviť, že operujú predškoláka a ešte menšie, dokonca novorodencov. Mňa okrem pôrodu nikdy neoperovali, tak mám pred tým veľký rešpekt. Zastavili sme sa na ihrisku Košická a kadetade, keďže Pampúšik si vzal so sebou motorku a ja keďže som vedela, že budeme mať veľa nákladu, kočík, ale nakoniec sme všetko zvládli a na ihrisku za poštou som dokonca mala možnosť vybaliť na rýchlo jedného Mermana, keďže Pampúšik sa spokojne hral s kamienkami.

Potom išla okolo nás Susan a tak sme s nimi išli smerom k nám a ešte aj u nás na ihrisko. Pampúšik potom nemohol dosť dlho zaspať a bola som z toho poriadne nervózna, ale nakoniec sa zaspal a ja som mohla variť cestoviny a potom aj trochu fotiť, ale svetlo bolo asi moc. Strašne mi to presvetľovalo a mala som z toho akurát tak nervy.

Poobede som chlapcov "vyhnala" von. Nakoniec bol Drahý rád, lebo boli oteckovia von.

Piatok - Bola som nejako mimo ráno a kým sme sa vychystali k Tescu do packety, bolo už dosť hodín. Potom ešte do Tesca po pár drobností a na ihrisko. Mali tam krásne Disney body, žiaľ, nie v Pampúšikovej veľkosti. Potom ešte na ihrisko. Boli tam obaja Kubkovia. Dokonca som si chvíľu pokočíkovala Víťazku.

Inak taký normálny deň. 

Sobota - Zobudili sme sa, najedli sme sa a že ideme do Tesca. Tam sme spravili dosť veľký nákup, dosť fúkalo, ale inak bolo fajn. Aj jazda bola celkom fajn, na to, že sa nestihol poriadne ani zohriať motor. Potom som vzala Pampúšika ešte na motorku, chcel ocikať taký kvietok, ale žiaľ mu nič nešlo, tak bol z toho trochu sklamaný. 

Poobede už pršalo, tak sme kvasili doma.

Nedeľa - Ráno už vyzeralo fajn počasie, tak sme sa rozhodli, že keď sa Pampúšik vybúva, že pôjdeme do Královej pozrieť sa na most. Síce ja by som šla aj inam, ale povedala som si, že fajn. Proste bude to šoférovanie. Pampúšik však nie a nie zaspať, tak išli chlapi spolu ešte robiť šatôčky a potom sme sa vybrali do Královej. Odtiaľ ešte po chleba do Lidlu a keď Drahý parkoval, všimla som si, že Pampúšik spinká. Tak sme zjedli v aute zmrzlinu a potom ho Drahý chcel vybrať z auta, ale sa prebral, tak sme sa išli ešte pohrať na ihrisko.

Pondelok - Tak ostáva mesiac do narodenín. Takto pred dvomi rokmi som už stepovala doma a nevedela sa dočkať, kedy už budem mať bábo na rukách a už je to skoro samostatný chlapček. 

Boli sme v Bille a bol to boj ísť domov, s kočíkom pre bábiky, nákupom a Pampúšikom na rukách bolo aj tých pár metrov zážitok, ale nakoniec sme to nejako dobojovali až domov. Potom na ihrisko, spánok, ihrisko a večer :-D Niekedy sú tie dni neskutočne rovnaké.

Téma mesiaca máj: Svadba

Ahojte priatelia 💖 Som sa tak rozhodla, že sa opäť zapojím do témy mesiaca svojou úvahou na tému svadba.

Len nedávno som sa dozvedela, že moja starká sa vydávala tehotná, moja mamka sa vydávala tiež tehotná a ja som sa nikdy nechcela vydávať tehotná. Lenže potom som otehotnela a prišlo mi smutné, že ja mám iné priezvisko ako otec dieťaťa a budúce dieťatko a stále mi to príde ľúto. Som proste konzerva a to sa už asi nezmení a pre mňa by rodina mala mať rovnaké priezvisko, aby aj navonok pôsobili ako rodina. 

Poznám veľa žien, ktoré otehotneli a ich muži ich požiadali o ruku/navrhli sobáš. Proste taký tradičný postup. 

Prvotne mi to ani neprišlo, že mi to až tak chýba, ale keď sa ma na to opýtal chalan z ročníka na ZŠ, do ktorého som bola roky platonicky zaľúbená, prišlo mi to trošku ľúto, lebo mi jasne dal najavo, že on by si tehotnú partnerku vzal a teda bolo mi jasné, že existuje nejaká pani V. Tak to má byť. Alebo nie?

Aký je váš názor na svadby "lebo museli"?

Peknú stredu

N.K.

Autoškola, auto a ja

Ahojte priatelia 💗 Viem, že by som mala robiť čosi osožnejšie o jednej v noci ako písať tento článok, ale...ALE nosím ho v hlave už niekoľko dní a tento týždeň sa mi podarilo sadnúť za volant až 2x (čo je tuším môj maximálny rekord) a obe jazdy by som povedala, že boli fajn, ale pri oboch som pocítila vec, ktorú mňa (a myslím si, že nebudem jediná) v autoškole nenaučili a tak mi napadlo, čo všetko vlastne v autoškole nenaučia (alebo aspoň mňa teda nie).

1. Natankovať - čo je ako aj dosť dôležitá vec, keď si to tak človek uvedomí. Nie je to nič zložité, ale pár drobností je dobré si všimnúť, keď to ide človek robiť úplne prvýkrát. Napríklad na ktorej strane auta máte vôbec otvor palivovej nádrže, aký pohon má vlastne auto, ktoré šoférujete (ak by ste si neboli istí, dá sa to nájsť v technickom preukaze), no a potom je dobré mrknúť aj na číslo stojana, keď idete platiť.

2. Dofúkať pneumatiky - taká drobnosť, ale vedieť to sa môže hodiť. Napríklad aj to, na aký tlak teda dofúkať a kde sa to dá zistiť (ešteže mám múdreho a skúseného ocina) a ten mi poradil, že je to na stĺpiku rámu dverí u vodiča. To by človek neveril, že? 

3. Cúvať/parkovať/čo vidieť v späťáku - a toto je môj momentálne obrovský problém. Technicky cúvať a parkovať viem. Prakticky neviem, čo mám vidieť v späťákoch, čo tam vidím a teda výsledok môjho parkovania nespĺňa moje predstavy. Muž hovorí, že ma to naučí, tak na tú hádku sa už teraz teším (áno, väčšina našich spoločných jázd končí hádkou a keby som nebola ja ten, kto z nás má vodičák, tak by to skončilo asi aj mojim vystúpením z auta).

Asi som chcela ešte nejaký bod, ale je fakt čas presunúť sa do postele, tak dobrú noc :-)

Gary Chapman - 5 jazykov lásky

Ahojte priatelia 💗 Po dlhšom čase vás opäť vítam na mojom blogu a som sa rozhodla, že sa naozaj pokúsim prečítať všetky knihy, ktoré mám na byte, tak som opätovne prečítala aj túto. Prvýkrát som ju čítala na prelome septembra/októbra 2021, kedy som si ju konečne kúpila a druhýkrát som ju dočítala koncom januára.

Nerada by som nejakú knihu označila za knihu, ktorá mi zmenila život, ale ak by som si nejakú mala vybrať, ktorá je k tomu najbližšie, bola by to táto.

Niekto na 5 jazykov lásky verí, niekto nie, no mne osobne to zásadným spôsobom otvorilo oči, pomohlo pochopiť, prečo sú pre mňa niektoré veci tak dôležité, prečo pre niekoho iného vôbec a naopak, prečo sú pre niekoho iného strašne dôležité veci, na ktorých mne vôbec nezáleží a prečo sa v dôsledku toho môžeme obaja cítiť neľúbení.

Ako čítate, obsahuje profilový test, ktorý mi potvrdil moju domnienku, ktorý jazyk je môj jazyk lásky. Test som si robila v októbri aj v januári a ako máte možnosť vidieť, odpovede sú takmer identické:

Ako vidíte ani raz mi nevyšiel ani jeden bod pre jazyk lásky: Prijímanie darov. To by mylne mohlo evokovať, že nemám rada darčeky, čo je hlúposť. Tie má hádam rád každý, ale pokiaľ je na výber trebárs program alebo darček, vyberiem si program (kino, prechádzka,...) a žiaľ podľa toho občas s darčekmi aj zaobchádzam, teda ako s ktorými. Tiež človek má tendenciu "hovoriť" primárne svojim jazykom lásky, čo občas natrafí na otázku: A mne si nič nekúpila? (áno, hneď dvaja moji partneri sú v tomto takí, že mi častokrát kúpia aj v potravinách nejakú osobnú drobnosť - obľúbený jogurt, čokoládku, radler atď. - proste niečo len pre mňa, pre moje potešenie). Musím sa priznať, že ja to robím minimálne, ale snažím sa zlepšiť a prekvapiť :-)

Žijem už dlho?

Nie. Ani objektívne, ani subjektívne si to nemyslím. Žijem 35 rokov, takže som približne v polovičke, ak vezmem, že priemerný vek dožitia ženy na Slovnesku je cca 73 rokov (áno, samozrejme, zajtra ma môže zraziť kamión a bude po priemernom veku dožitia).

Ale späť k pointe. Občas, keď na niečo spomínam a si hovorím, že to bolo pred 25 rokmi (teda mala som 10), tak si pripadám, že už žijem dlho, ale necítim sa nijako staro alebo niečo také. To vôbec. A popri tom, že som mamou len 1,5 roka sa už vôbec necítím staro. ... Ale keď si to tak vezmem, že moja mami mala v 40tke dospelú dcéru (a.k.a mňa :-D) a môj prvorodený bude v mojej 40tke prváčik (na ZŠ), tak si občas pripadám aj staro, ale vôbec nemám také depresívne myšlienky ako nedávno vyslovila moja známa, že tento rok mám 30, to už budem stará....skoro som sa neudržala a povedala som jej, že no, ja si idem asi kopať hrob, keď som stará už 5 rokov.

Za mňa je vek ozaj len číslo, pokiaľ sme zdraví a vitálni...Moja starká už asi 20 rokov čaká na smrť (od kedy je na dôchodku) strašidelné. A to sa vo svojich takmer 83 rokoch relatívne zdravá, vitálna. A niekde inde 80tničky dvíhajú činky, takže asi tak.

No, a to bude na túto moju dnešnú úvahu asi aj stačiť.

Alkohol a iné neresti

Ahojte priatelia 💕

Po dlhšom čase som sa rozhodla opäť zapojiť do Témy mesiaca. K téme alkohol mám zaujímavý vzťah, ktorý sa vyvíjal až sa vyvinul do podoby, v ktorej je teraz a ten sa dá označiť, že som na 95% osoba alkohol nekonzumujúca. Má to hlavný dôvod a to, že mi drvivá väčšina hlavne tvrdého alkoholu vôbec nechutí. Na to som kedysi dostávala odpoveď, že pijem málo, že mám dôjsť do bodu, kedy vlastne nebudem riešiť chuť daného alkoholu. Úprimne, nechcem sa dostať do tohto bodu. Alkohol na mňa pôsobí uvoľňujúco a som ešte úprimnejšia než zvyčajne a zahadzujem akoby posledné okovy a v minulosti som urobila pár vecí, ktoré by som za plnej triezvosti asi nikdy neurobila. Nebolo to nikdy nič vážne ani nič, za čo by som sa extrémne hanbila, ale zase netreba si robiť viac trápností než je nutné. A hlavne, už nemám 15, ale 35. Takže si dám jeden pohárik, keď mám chuť, ale to príde tak raz za rok.

Takže alkohol ako neresť určite nemám. Moja veľká neresť až možno závislosť je mobilný telefón, potom sladké a sladkosti.