Ahojte priatelia 💖 Som sa tak rozhodla, že sa opäť zapojím do témy mesiaca svojou úvahou na tému svadba.
Len nedávno som sa dozvedela, že moja starká sa vydávala tehotná, moja mamka sa vydávala tiež tehotná a ja som sa nikdy nechcela vydávať tehotná. Lenže potom som otehotnela a prišlo mi smutné, že ja mám iné priezvisko ako otec dieťaťa a budúce dieťatko a stále mi to príde ľúto. Som proste konzerva a to sa už asi nezmení a pre mňa by rodina mala mať rovnaké priezvisko, aby aj navonok pôsobili ako rodina.
Poznám veľa žien, ktoré otehotneli a ich muži ich požiadali o ruku/navrhli sobáš. Proste taký tradičný postup.
Prvotne mi to ani neprišlo, že mi to až tak chýba, ale keď sa ma na to opýtal chalan z ročníka na ZŠ, do ktorého som bola roky platonicky zaľúbená, prišlo mi to trošku ľúto, lebo mi jasne dal najavo, že on by si tehotnú partnerku vzal a teda bolo mi jasné, že existuje nejaká pani V. Tak to má byť. Alebo nie?
Aký je váš názor na svadby "lebo museli"?
Peknú stredu
N.K.
Děkuji, že jsi napsala článek k tématu. Jestli ho chceš zařadit do přehledu, tak prosím dej do komentáře k vyhlašovacímu článku (nevím, jestli o to stojíš)
OdpovedaťOdstrániťO tom musím ešte popremýšľať :-)
OdstrániťJá jsem byla důvod svatby rodičů, ale to bylo časté dřív. U sebe jsem brala miminko jako důležitější, ale stejně jsem konzervativní. Prostě svatbu beru jako závazek ideálně na celý život, že dávají najevo že nejsou jen nějaký dočasný vztah.
OdpovedaťOdstrániťÁno, kedysi to bolo dosť bežné, že dieťatko na ceste bol jeden z dôvodov.
OdstrániťMám to so svadbou veľmi podobne.
A svatba len museli... jestli to byl jediný důvod, tak to třeba nevydrželo. Naši spolu byli do konce.
OdpovedaťOdstrániťNo, kto vie, aká by bola štatistika. Starkí boli spolu až do smrti, ale na druhú stranu starká je konzerva, tá by sa nikdy nerozviedla, hoci šťastné manželstvo to nebolo. Našich po necelých 17 rokoch rozviedli.
Odstrániť