Žijem už dlho?

Nie. Ani objektívne, ani subjektívne si to nemyslím. Žijem 35 rokov, takže som približne v polovičke, ak vezmem, že priemerný vek dožitia ženy na Slovnesku je cca 73 rokov (áno, samozrejme, zajtra ma môže zraziť kamión a bude po priemernom veku dožitia).

Ale späť k pointe. Občas, keď na niečo spomínam a si hovorím, že to bolo pred 25 rokmi (teda mala som 10), tak si pripadám, že už žijem dlho, ale necítim sa nijako staro alebo niečo také. To vôbec. A popri tom, že som mamou len 1,5 roka sa už vôbec necítím staro. ... Ale keď si to tak vezmem, že moja mami mala v 40tke dospelú dcéru (a.k.a mňa :-D) a môj prvorodený bude v mojej 40tke prváčik (na ZŠ), tak si občas pripadám aj staro, ale vôbec nemám také depresívne myšlienky ako nedávno vyslovila moja známa, že tento rok mám 30, to už budem stará....skoro som sa neudržala a povedala som jej, že no, ja si idem asi kopať hrob, keď som stará už 5 rokov.
Za mňa je vek ozaj len číslo, pokiaľ sme zdraví a vitálni...Moja starká už asi 20 rokov čaká na smrť (od kedy je na dôchodku) strašidelné. A to sa vo svojich takmer 83 rokoch relatívne zdravá, vitálna. A niekde inde 80tničky dvíhajú činky, takže asi tak.

No, a to bude na túto moju dnešnú úvahu asi aj stačiť.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

V skúšobnej lehote?

Niekedy si prajem, aby som sa nikdy nenarodila

#bloggerchallange: Opíšte váš aktuálny vzťah