Ahoj Ly,
Mrzí ma ten dnešok. Nezvládla som to. Vedela som, že ani jedna zo správ Ťa nepoteší. Dokonca som odhadla správne reakcie na obe. Chápem, musíš ich spracovať. Ani pre mňa by to nebolo ľahké. Obdivujem, ako si sa s tým vysporiadal. Opäť raz mi to ukázalo Tvoj charakter. Vraj rodina je to najdôležitejšie. Aj ma mrzí, že som si tento náš rozhovor nenahrala. Fakt ma to mrzí. Stálo to za to a nie za to, že by sme sa opäť raz pohádali (áno, volal mi Sluha, takže viem, čo si mu povedal).
Dnes som hovorila so Stolárom. Vraj si mu pred rokom povedal, že podnikáš a že kúpiš tri alebo štyri byty. Mňa by vážne zaujímalo, prečo takéto hlúposti rozprávaš ľuďom. Čím viac toho na Teba viem, tým viac vidím, že to vôbec nie je o mne. Ty si proste žiješ v svojom svete týchto bludov, ktorým asi veríš. Prichádza mi na um, že to robíš, aby si vyzeral pred ľuďmi chrumkavejší. Lebo iné mi nejde do hlavy. Ale aj tak nechápem prečo. Alebo si myslíš, že všetci sú takí hlúpi a Ti to uveria? Myslíš si, že Stolár, ktorý sám podniká nevie, že keby si tak podnikal, tak nemusíš žiť v podnájme? Ja niekedy odpadávam z tých informácií, ktoré mi o Tebe ľudia hovoria. Viem, teraz povieš, že klamú, že Ty si nikdy nič také nepovedal. A prečo by mi klamali? Prečo by mi Stolár o Tebe klamal? Čo by ako tým asi tak dosiahol? Pani susedka povedala, že karma je zdarma a že na Teba ešte dôjde. Dôjde-nedôjde, neviem.
Nikdy som Ti nič zlé nepriala a ani Ti neprajem. V podstate, čo sa týka Tvojej osoby si prajem len jednu jedinú vec - svätý pokoj. Aby si nám dal svätý pokoj. Viem, že toto zbožné prianie mi určite tak skoro nevyjde, ale môj vnútorný hlas mi hovorí, že ono to príde. Už teraz Pampúšika vídavaš minimálne a to sa stále nachádzate v tom istom meste. Viem, argument, že nechceš vidieť mňa, je silný. V podstate nemusíš alebo len minimálne. Stačí povedať, že chceš, aby bol nachystaný s/bez kočíkom/kočíka a ja to spravím.
Viem, teraz príde argument, že Ty máš právo byť v tomto byte. Pravda, máš. Mohli by sme to urobiť aj opačne. Na čas, ktorý by si chcel stráviť so synčekom, môžem ísť preč. Verím, že keby sme chceli, nájdeme riešenie. Lenže, keď si vezmem, ako vyzerala naša komunikácia dnes, tak neviem, ako by sme sa išli dohodnúť. Každopádne nie to som chcela.
Prepáč, že som Ti klamala, nechcela som, ale tak trochu si ma donútil. Viem, že mi zrkadlíš moje klamstvá. Dlho som to nechápala, čo mi vlastne chceš povedať a myslela som si o sebe ako ja stále hovorím pravdu. Dnes som si prešla pár našich rozhovorov ešte zo začiatkov. Celé zle.
Samozrejme aj Sluha Ti klamal. Bola som s ním v Perle Váhu a on bol na oplátku so mnou v Pažravej. Ako inak by som sa tam ja asi tak dostala. Chápem, že sa cítiš okradnutý o 3000 euro. V prepočte to bude možno aj 3500 euro, ak prirátaš ešte aj autosedačku. No, nie všetky peniaze si mi ale na účet poslal Ty, ale áno, väčšinu áno. Ale úprimne, je 3500 euro tak veľa pre rodinu, pre Tvojho syna, ako Pampúšika obvykle voláš? Podľa mňa nie. Obzvlášť, ak človek tvrdí, že rodina je najviac. Ale tých tvrdí bolo, že? Do tuctu trinásť ako ja hovorím.
Dopisujem tento list teraz, je nedeľa a o hodinu by si tu mal byť, tak by som tu mohla upratať. To je pocit. Mohla, nie musela. To je sloboda Lybka, to je sloboda. To je to, keď sa človek nemusí báť, kedy prídeš domov a čo človeku začneš vytýkať skôr ako sa zobuješ. Už sa ma nik nepýta, prečo nie je navarené, upratané, nakúpené, opraté alebo len súhrne: čo si dnes robila? A keď sa ma to niekto opýta, trebárs Sluha, je to o tom, že aký mám dnes program, čo som dnes robila a čo dnes budem robiť, aby sme sa našli. Viem, teraz si myslíš, že mám so Sluhom pomer. Nemám. Ale veriť mi to nemusíš. Keby som mu dala čo i len pusu a že by si zaslúžil, nemohla by som sa Raperke pozrieť do očí a čo že jej, ale hlavne sama sebe.
Chcela by som Ti povedať, ako veľmi Ťa ľúbim. Aj napriek týmto dvom mesiacom, ktoré sú ako nejaká nikdy sa nekončiaca nočná mora, aj tak Ťa ľúbim. Ľúbim Ťa. Neskutočne moc Ťa ľúbim. Ale nechcem, už Ťa nechcem ľúbiť. Ubližuje mi to. Veľmi. Zraňuje ma to a oslabuje. Je to veľmi zbytočná láska. Ale srší zo mňa, prekypuje, vyplavuje sa na povrch. Keby som Ťa tak veľmi neľúbila, tak s Tebou toľko nebojujem, aj keď viem, že reálne to nemá žiadny význam. Prijala by som Ťa späť? Nie, lebo Ty sa nezmeníš, ja zrejme tiež nie a iba by sme si navzájom ubližovali a hlavne by sme ubližovali Pampúšikovi a to ja nedovolím.
Tak to je asi tak všetko, čo by som Ti chcela. Teda, chcela by som Ti povedať milióny slov, milióny, ale viem, aké je to zbytočné, tak Ti poviem to, ktoré je dôležité: ĎAKUJEM.
Ďakujem Ti za tie štyri roky. Za to všetko nádherné, čo sme spolu zažili. Ďakujem Ti za synčeka. Je úžasný a dokonalý a ja nikdy nepochopím, že si ho opustil. Viem, že ideš namietať. Pravda sa ťažko priznáva. Ďakujem, že si bol so mnou v pôrodnici. Aj keď viem, kde si strávil vtedy deň, aj tak Ti za tú noc ĎAKUJEM. Ďakujem Ti za auto. Áno, mám strach šoférovať, ale ja to zvládnem. Budem musieť. Budem musieť zvládnuť teraz dosť vecí, na ktoré som sa nestihla pripraviť, ale aj za to Ti ďakujem. Robíš ma silnejšou každý deň. Ďakujem Ti za všetky tie rána, kedy si bol to prvé, čo som zazrela. Ďakujem Ti za všetky tie noci, kedy si bol to posledné, čo som v tme videla. Ďakujem Ti za to, ako si mi pomáhal s Pampim. Som si plne vedomá, že niektorí muži by neurobili ani 1/4 z toho, čo Ty s ním.
Prajem Ti do života, aby si našiel svoj pokoj.
Nika
