Utorok - Celú noc pršalo a aj ráno. Pampúšik v noci párkrát zakašlal a trochu zakašlal aj ráno, ale v škôlke kašlali asi ďalšie dve deti.
V práci sa mi hrozne chcelo spať.
Drahý mi volal do práce a bol taký divný. Som zvedavá, čo bude zase doma. Všetko sa to tak komplikuje. Aj v práci. Pani, ktorej v piatok strhlo 2x platbu, mi volala asi 3x a že zajtra príde. Teším sa.
Po práci som prišla domov, Drahý hneď odišiel, že má dôležité stretnutie a vrátil sa okolo ôsmej, keď už Pampúšik spinkal.
Drahý hneď začal, že sa môžem vysťahovať, že som hnoj, že môžem ísť a že mi vezme Pampúšika, že Pampúšikovi ničím život a podobne.
Strašne ma bolí chrbát. Celú noc som sa prehadzovala.
Streda - Ráno mi písala Di, či môže vrátiť noťas, tak som jej napísala, že jasné, že nech dôjde.
Pred desiatou volala tá právnička, čo jej strhlo v piatok 2x platbu. Na šťastie tu už bola Vedúca. Myslím, že moje vyhliadky na zmluvu sú v háji po tejto komplikácii.
V práci to prebiehalo celkom v pohode, síce som spísala 5 reklamácií. Keď som sa šla vyúčtovať, tak si hovorím, že sa spýtam Vedúcej ako sa rozhodla, ale si ma vzala trochu bokom, že poď, mám pre Teba prekvapenie a dala mi podpísať zmenu zmluvy. Až doma som mi došlo, že som si tie papiere vôbec neprečítala, či tam mám dobre osobné údaje a hlavne od kedy je tá zmena.
Doma bolo taká atmosféra, že ani - ani. Také dusno pred búrkou. Ale ešte neprišla. Volal m aj Ing., ale pre pokoj v byte som mu to radšej nedvihla. Však si všetko môžeme napísať aj v robote. Aj sme si chvíľu písali a ako mi pripomenul nie veľmi pekne moju neveru, tak mi došlo, že mi to fakt asi nikdy v živote neodpustí a o to by ani nešlo, ale hlavne na čo si stále takto ubližovať? Neviem. Možno je to to, čo mu prvé napadne, keď si na mňa spomenie. Možno mi jasne dáva najavo, že medzi nami už nikdy nič viac ako kamarátstvo nemá šancu byť. A možno zase na pár mesiacov sa odmlčí. To už asi tak býva v mojom živote.
"Ľúbil som ťa ľúbil, ako ľúbia muži, chvíľu áno a potom zas nie."
Štvrtok - Ráno sme sa zobudili už o pol šiestej, ale dosť sme ešte polihovali. Pampúšik chcel potom vyskúšať štvorkolku, čo včera priniesol s Drahým z pivnice, ale nešla. Vraj tam treba zmeniť nejaký kábel, ale ja neviem. Myslím, že to už môžeme rovno dať na jeseň do odpadu, lebo keď nefunguje, kto sa s ňou bude naťahovať. Ťažká ako svet je aj tak.
GG z reklamačného mi hneď ráno písal kvôli tomu notebooku od Di, že ho nevie vyresetovať, lebo sa do neho nedokáže dostať. Potom prišla do toho jeho šéfka a ešte aj príjemka, takže hneď také perné ráno. Notebook som nakoniec vzala sem a s pomocou Di som sa do neho dostala a vyrestovala som ho a GG si ho bol okolo obeda zase vziať, takže pohoda.
Vedúca mi hovorila, že mi donesie ten dodatok a že to mám k 01. 05.
Volal mi aj realiťák a sme predbežne dohodnutí, že v sobotu poobede sa môžem prísť na byt pozrieť. Tak som volala mamine, že prídem. Ona, že sa chystala ku starkej, ale že to môže preložiť, aby som nebola na dome sama, ak teda Pampúšik nepôjde so mnou. Hoci zrovna dnes ráno sa pýtal, kedy pôjdeme k babke Ivke. Tak uvidíme, keďže u neho sa to mení každou chvíľou.
Dočítala som Zakázané holky.
Piatok - Ráno som sa Pampúšika pýtala, či chce ísť teda so mnou k babke a povedal, že áno, tak som mu zbalila pár vecí, že aby som nemala veľa vybaľovania, keby si to rozmyslel.
V práci bola celkom pohoda. Trochu som si písala s Ing., bo je hrozne zvedavý.
Po práci som prišla domov, trochu som sa zakecala so susedom na parkovisku. Mi hovorí, že nemala ste opustiť manželovi, že išiel tam vedľa. Jáj, si reku hovorím, mala-nemala, teraz je to už aj tak jedno.
Tak sme dobalili posledné veci a vyrazili. Vrátila som sa ešte po plienky a potom sme už úplne v pohode vyrazili na diaľnicu a cesta bola takmer po Keksy úplne v pohode. Tam začalo pršať. Aké prekvapivé. No, nevadí.
Sobota - Striedavo pršalo a nepršalo, ale bola dosť zima. Pampúšik sa statočne rozkašľal. Paráda. Okolo desiatej mi volal pán z realitky ohľadom tej obhliadky. Dohodli sme sa na pol dvanástu, ale už krátko po jedenástej som bola na mieste. Bytovka bola ozaj teda na zaplakanie, aj to okolie. Chvíľu sme s Pampúšikom pozerali rozprávku, keď prišiel pán a vyrazili sme. Pršalo už menej. Byt je nádherný. Síce je kúpeľnička mikro, ale v zásade to nevadí. Izby boli možno až moc veľké a balkónik bol tak akurát na fajčenie, ale v zásade mi ani to nevadilo.
V podstate som sa zamilovala. Strašne by som ho chcela, ale bojím sa, že nie som jediná.
Pampúšik zaspal v aute a potom už nechcel spinkať, tak sme sa najedli a boli sme sa prejsť trochu po dedine, ale bolo už chladno, tak sem sa vrátili dnu a hrali sme sa s legom.
Nedeľa - Dnes už toľko nepršalo. Pampúšik sa zobudil pomerne skoro. Chvíľu sme sa hrali v spálni a potom sme vyrazili pozrieť mmainu do obývačky.
Mamina potom varila a rozhodla sa, že pôjde s nami k nám a bude sa starať o Pampúšika, keď je taký chorý. Drahý za celý deň nezavolal, takže pre neho to bolo trochu prekvapenie, keď sme prišli domov, ale nepovedal v podstate nič, iba to, či pôjdeme na nákup. Tak sme išli iba my dvaja do Tesca. Čakala som, že povie niečo v aute, ale nie, bol ticho.
Zastavili sme sa ešte v DMke po pár drobností a išli sme domov. Aj tak už bolo dosť neskoro. Pampúšik pozrel ešte nejaké rozprávky, osprchovala som ho a išli sme spať.
Pondelok - Ráno sa mi veľmi nechcelo vstávať, ale tak nakoniec sme vstali a išla som s Pampúšikom k doktorke. Čakali sme tam takmer hodinu, čo tam bolo tak veľa ľudí. Popočúvala ho, popýtala sa a predpísala mu antibiotiká do nosa a nejaký sirup.
Prišla som domov a zhodnotila som, že na 10tu to už nestihnem, tak som sa vybrala do práce na pol jedenástu, však v piatok budem celý deň, tak to bude pohoda.
V robote celkom fajn. Pozerala som na nehnutelnusti.sk a najprv som nevidela "môj bytík" v obľúbených položkách. No, skoro som infarkt chytila. No, nakoniec som ho našla. Kto vie, či ešte mesiac na mňa počká. Keď nie, tak sa asi rozplačem. Teda, určite. Napísala som aj Ing. k meninám.
Keď som končila v práci, tak mi volal Drahý, že čo potrebujeme do tej fazuľovej polievky. Vravím, že však nech sa opýta maminy, čo tam treba a že či sa stretneme pred Tescom, ale Pampúšik ešte spal. Hovorím, že by ho mali zobudiť, ak to chcú stihnúť a aj tak celkovo. Tak mi volal, keď som tlačila uzávierku, že nech prídem pre nich pred bytovku. Vravím, že OK. Išli sme do Kauflandu, že len po zemiaky a fazuľu, ale boli sme skoro v každej uličke. Si hovorím, že toto ja už nezvládam. Na šťastie sme už potom išli domov.
Pampúšik nechcel takmer nič jesť, ale robili sme si v obývačke piknik a hrali sme sa spolu asi hodinu a pol na škôlku. Bolo to fajn. Zaspal pomerne neskoro a my s ním. Iba mamina pozerala životopisný film "Lietajúci Škót".
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára