Týždeň 23. 04. 2024 - 29. 04. 2024

Utorok - Zobudila som sa okolo pol štvrtej a asi hodinu som nevedela zaspať, ale nejako zvlášť mi to nevadilo. Počula som Drahého budík, aj svoj, ale vstala som pred siedmou aj s Pampúšikom. Mal dobrú náladu a dosť vyvádzal. Dokonca "musel" byť so mnou v kúpeľni, keď som sa sprchovala. Tak som zvedavá, ako to dnes bude s ním mamina zvládať. Včera to mala celkom na pohodu, keďže ja som do desiatej bola s ním a okolo jednej už spinkal.

V robote som dopozerala posledný diel Ivety z nedele a nejaké videá na YT. Doma som sa najedla, potom som sa hrala s Pampúšikom a potom som začala žehliť a keď sa Pampúšik osprchoval, tak som ho šla nakrémovať a uspávať a mamina dožehlila zvyšok. 

Pozerali sme potom Nemocnicu a potom som šla spať.

Streda - Ráno som sa s Pampúšikom zobudila, keď Drahý odchádzal do práce. Asi hodinku sme teda ešte ležali v posteli a hrali sme sa na mobile a s plyšiakmi na škôlku. Potom som zhodnotila, že by bolo dobré sa najesť a ísť, ak to chcem všetko stihnúť. Tak sme išli zobudiť maminu a ja som sa obliekla, aj Pampúšika a nakrájala som mu chlebík so slaninou a potom som išla. Samozrejme, kým som našla, kde sedí tá psychologička, tak som prišla krátko po ôsmej, ale aj tak som ešte chvíľku čakala, ale fakt sa mi venovala plnú hodinku a bolo to veľmi zaujímavé. 

Nikdy mi nedošlo, že ako sa prelínajú osoby milujúce poriadok v mojom živote. 

Do práce som sa síce pípala 09:29, ale to nevadí, stihla som to, stihla. Tesne? Tesne. 

V práci celkom pohoda, aj keď som bola sama, možno to tak je aj lepšie. 

Za to doma to bolo peklo. Drahý hneď na mňa začal, či už som kúpila ten byt v BB a že to ma nahovoril ten môj Ex (jasné, keďže býva v BA a nedokáže mi odpustiť neveru, ako som sa zase raz utvrdila) a dokonca pred Pampúšikom povedal, že som tehotná. Samozrejme, že mal vypité. Sám sa priznal, že prišiel domov len krátko predo mnou. Hlavne, že Pampúšikovi sľuboval, ako sa bude z práce ponáhľať. To už som naozaj nezvládla. Ja už to tak nedávam. Myslím, že v tomto sa pani psychologičky mýli, toto nemá viacero možností alebo možno aj má, ale obávam sa, že v rámci môjho duševného zdravia tam proste nie je možnosť zachovania rodiny. 

Dlho do noci som o tom všetkom premýšľala. Niekedy si pripadám ako na pustom ostrove. Nikto blízky a jediné dve osoby, pri ktorých som dospela k pocitu, že im môžem povedať všetko, sa so mnou ani jedna nebavia. Teda, s jednou z nich sa už nebavím ani ja, keďže neskutočne táto osoba zradila moju dôveru, ale to už je teraz jedno. 

Štvrtok - Ráno som sa obliekla, dala si lieky a vyrazila k doktorke, s tým, že som sa ešte zastavila na pumpe. Opäť tam boli tí dvaja páni, čo mi aj minule tankovali auto. Dokonca aj vedúci dopravy išiel predo mnou. Ono, nevšimnúť si tú jeho modrú Octaviu so zlínskymi EČV je dosť náročné. Keď som to auto videla počas volebnej noci, nebola som si istá, či je to ono, ale potom som si to EČV zapamätala. Niekedy tak premýšľam nad tým, že ako sa im takto žije. Muž tu, pani s dvomi malými deťmi v Hlavnom meste. Možno sa už prevalila jeho nevera s kolegyňou a manželka ho doma už ani vidieť nechce. Kto vie. Mne to neprináleží súdiť. Nie každá je ochotná odpustiť neveru a ísť ďalej a hlavne on ani nevyzerá, že by to chcel s tou našou kolegyňou z obchodného ukončiť. 

Vzťahy sú fakt tak náročno-zaujímavé. 

K doktorke som samozrejme zablúdila a ešte som aj následne zle odbočila, ale nakoniec som tam trafila a bola som tam okolo pol ôsmej. Tak povedala, že hrdlo nie je zapálené, CRP je 15, takže nič vážne, ale pre istotu zobrala výtery. Tak uvidíme. 

Potom som autobusom zašla ešte do Inštitútu, keďže som si naposledy zabudla vypýtať priepustku, potom som sa vrátila naspäť do Mlynskej doliny k autu a vyrazila som naspäť domov. 

Keď som prišla domov, nikto nebol doma, tak som volala mamine, že kde sú a že na ihrisku blízko nás. Tak som prišla za nimi a pýtala som sa Pampúšika, či chce ísť so mnou kúpiť Kubimu darček, keďže dnes má 4 roky, tak sme vyrazili všetci traja do Dráčika, cestou sme ešte stretli Pampúšikovu triedu na vychádzke. V Pepcu sme kúpili električku pre Kubina a išli sme domov. Mamina urobila halušky, najedli sme sa a išli sme spať.

Okolo tretej mi volala jedna pani ohľadom hračiek, ktoré som dávnejšie inzerovala a potom si po to aj prišla, ale Pampúšik sa na to zobudil. Tak sme išli von, keďže bolo slnečno oproti včerajšiemu dažďu. Vybrala som si balíček zo zásielkovne a išli sme potom na ihrisko a napísala mi Susan, či nie sme von, tak som išli k ich bytovke, ale ešte neboli von. Po ceste som videla, že Drahý má zaparkovaný bicykel pri krčme. Tá jeho oranžová farba je úplne jasná. Ani som to nekomentovala. Vybrali sme sa hore po proviant a električku a keď sme prišli pred Susan vchod, akurát celá rodinka vyšla von. Tak sme tam chvíľu kecali, chalani sa zabávali s tou električkou. Potom prišiel aj Drahý za nami a tak. 

Doma sme sa už len najedli a šli spať. Hneď som zaspala. Predsa len som nachodila dnes o mnoho viac než zvyčajne.

Drahý že v sobotu by sme mohli ísť na výlet do Hlavného mesta. Skoro som omdlela. Dobre vie, že tam nerada chodím autom a tak, ale hovorím si, že OK, že ako myslí.

Piatok - Zobudila som okolo polnoci, bola som chvíľu hore, ale fakt len chvíľu a potom som sa zobudila okolo pol šiestej. Potom som sa umyla, odmerala tlak (nech má dokinka radosť), potom sa zobudil Pampúšik, prezliekol sa a chcel pozerať rozprávku, tak som mu ju pustila a potom som už išla do práce.

V práci toho bolo dosť, aj nejaké tie trochu náročnejšie situácie, ale všetko sme vyriešili. Dala som Vedúcej obe ospravedlnenky na tento mesiac. Objednala som si v Alze aj parák, nech babka teda môže napariť buchty, ak ich teda ešte nejakým spôsobom nenaparila už. Ani neviem ako prešiel ten týždeň, čo je s Pampúšikom doma.

Sobota - Ráno sme vstali pomerne skoro a chalani sa potom išli dať ostrihať a potom sme vyrazili do Hlavného mesta. Na diaľnici ťahali nový asfalt, takže tam bola viac ako hodinová zápcha. Potom sme zle odbočili a tak. Nakoniec sme niekde zaparkovali, inde ako som chcela, ale Drahý, že to bude OK a išli sme električkou na Hviezdoslavovo námestie k bráchovi. Bol prekvapený, že je s nami aj mamina a v podstate sa s ňou ani moc nebavil. Ani ma to nejako zvlášť neprekvapilo. Pampúšik sa tam potom nudil a začal tam na takú techno hudbu tancovať. Myslela som si, že Drahý ma prepáli pohľadom. Potom sme pochodili dosť po Starom meste, ale tým, že bolo pekne, tak bolo všade veľa turistov. Nakoniec sme skončili v prezidentskej záhrade a potom sme išli domov. Keď sme prišli k autu, tak bola na ňom papuča, takže paráda, ale na šťastie policajti boli celkom milí a pokuta bola "len" 30€ na mieste a ešte to zaplatil aj Drahý, takže pohoda. 

Domov sme prišli vyšťavení. Ešte, keď sme boli v Hlavnom meste, mi písala LL, či nepôjdeme na kofolu do tej novo otvorenej krčmy a ja som povedala, že môžeme. Takže pred siedmou som vyrazila k nej, lebo sme sa nejako nedohodli, kde sa stretneme. Tak sme sa stretli tam a vyrazili sme. Krčma vyzerá cca rovnako, akurát vzadu majú pec na pizzu a tak. Dali sme si pizzu na polovicu a bola superná a kecali sme teda asi cca do jedenástej, čo bola aj zavieračka, ale nevyháňal nás nikto a domov som prišla cca okolo pol dvanástej.

Nedeľa - Pampúšik vstal už okolo šiestej, takže som ho mala veľmi málo spánku a celkovo som sa cítila nejako divne a podráždene. 

Drahý išiel kúpiť brokolicu a smotanu na polievku a potom ju aj urobil, takže o desiatej sme mohli ísť jesť a dal piecť aj kura a vzal Pampúšika von. Ja som sa šla osprchovať a dozerali sme s maminou striedavo na to kura. Neskôr mi volal, že mu volal bývalý kolega, že okolo dvanástej pôjde na kofolu. Si hovorím, že OK. Akože nie, že by si bol v krčme minimálne v stredu a vo štvrtok a vlastne asi aj v piatok večer, ale nemala som chuť to riešiť. Len som nejako dúfala, že sa stihne vrátiť, kým pôjdeme odviesť maminu na stanicu, čo stihol dokonca s dosť predstihom.

Tak sme krátko po pol druhej vyrazili. Skoro som spravila nehodu, takže Drahý skoro umrel od strachu, samozrejme sme sa potom nebavili a na stanici mi hovorí, že nech sa ho ja už nepýtam, kam ide. Si hovorím, ja sa ťa už nikdy nič neopýtam, že prečo som musela ísť do Keksov a tak. 

Pampúšik zaspal v aute, tak sme sa zastavili v Lidli, s tým, že ja som ostala v aute a Drahý išiel dnu a kúpil mi zmrzlinu, tak sme ju zjedli a išli sme domov, Pampúšik sa prebral, ale doma spal ďalej. 

Ja som zatiaľ hľadala jednu fotku PP. Tušila som, že som ju poslala Terinke, ale predsa len prejsť 7 rokov konverzácie "chvíľu" trvalo, ale našla som ju.

Potom Drahý zobudil Pampúšika a sme sa hrali. Von sme už nešli, lebo predsa len ešte stále občas kašle a hoci bolo slnečno, dosť fúkalo.

Zaspal tým pádom až okolo deviatej. Potom sme si s Drahým pustili Ivetu zo záznamu. Zrejme tá séria dnes skončila.

Pondelok - Zobudila som sa v noci a pamätala som si, že sa mi sníval veľmi zaujímavý sen s PP a jeho bratom, ktorého som videla iba na fotke, aj to už dosť dávno, ale ten sen bol hrozne živý. Úplne som sa prebudila a dlho som sa spamätávala z toho, že to bolo také reálne. 

Asi po hodine som zaspala a zobudila som sa pred pol šiestou, ale Drahý už nebol doma, ale bolo cítiť jeho voňavku. Tak som chvíľu žehlila, nech úplne nepremárnim čas na telefóne. O chvíľu sa zobudil aj Pampúšik, tak sa obliekol a pustila som mu rozprávku, kým som žehlila a potom som sa poobliekala, najedla a zbalila a krátko po siedmej sme vyrazili do škôlky.

V robote bolo fajn, akurát taká náročnejšia reklamácia na konci a veľké platby od našej hlavnej personalistky, tak som sa trochu bála, aby mi sedela pokladňa, ale všetko dopadlo super.

Chalani neboli doma, keď som prišla, tak som hneď šla do sprchy. Bola som nejaká unavená a mala som aj dosť kŕče v podbrušku, čo nezvyknem, tak som bola z toho taká nejaká, ale večer som na rozdiel od chalanov nezaspala, tak som si pustila v telke včerajšieho Červeného kapitána. Keď to skončilo, tak som to vypla a zaspala, lebo som sa zobudila tesne pred polnocou a premiestnila som sa do postele.