Hľadať tu :-)

streda 3. apríla 2024

Týždeň 26.03. 2024 - 01. 04. 2024

Utorok - Druhé šance sú väčšinou chyby. Toto na mňa spustil internet hneď z rána. Neviem, asi má pravdu. No, na druhú stranu si osobne myslím, že každý si zaslúži druhú šancu. Ale iba druhú. 
Ráno som vstala, trochu som sa pustila konečne do toho Lega, celkom mi to išlo od ruky, potom som sa vybrala po balík zo Synsay a potom do banky. Tam som to vybavila celkom raz-dva a 09. 04. mám stretnutie s hypo poradkyňou. Som na to všetko taká zvedavá. Možno z toho nič nebude, ale aspoň si poviem, že som to skúsila. Však za opýtanie nič nedám. Mala som ešte čas, tak som zbehla ešte na chvíľu domov a potom do práce. 
Napriek tomu, že som prišla o hodinu neskôr, dosť sa to vlieklo. Po práci som sa zastavila na chvíľu v Kauflande a potom som doma triedila Pampúšikove Lego. Nechápem, že ho má tak veľa :-D Ale v podstate nám chýba iba peň stromu a ten je možno u maminy. Tá mi do toho volala, či prídeme, tak som jej hovorila ako to vyzerá a potom volal aj Drahý, že je to tam hrozné, že sestra zas robí intrigy a všetko. No, ešteže ja tam nechodím. 
Potom som ešte upratovala hračky zo skrinky a celkovo obývačku, že keď zajtra príde LL na kávu. Pozerala som nemocnicu a dlho som nevedela zaspať.

Streda - A keď je nervová sústava v strese, nemôže sa nič naučiť. Tak na toto by mali ľudia pamätať. Ráno som vstala dosť rozospatá, ale pustila som ešte práčku a povysávala som a vyhodila som nejaké ďalšie krabice. Potom mi volal Drahý, ale akurát mi napísala aj LL, že je na ceste ku mne, tak sme to ukončili.
S LL to bolo super, tá hodinka prešla ako nič. Hovorí, že má malú LL zase doma, lebo že má opäť soplíky. Tak na parádu. 
Potom som ešte vyvesila bielizeň a išla som do práce. V práci mi napísal finančný poradca, že v piatok o 10tej sa môžeme stretnúť. No, som zvedavá, čo mi povie, ale teším sa, že sa to začína trochu hýbať.
Po práci mi volal Drahý, ale bolo také nijaké a už aj bolo dosť hodín, tak Pampúšik akurát večeral. Išla som sa ešte na hodinu prejsť, bolo celkom príjemne. 
Potom som ešte dopočúvala podcast, umyla som sa a zaspala som ani neviem ako.

Štvrtok - Why? I´m thinking of you when I know you are not thinking of me. Tak toto by som ozaj chcela vedieť. 
Ráno bolo zachnúrene, takže sa mi vôbec nechcelo vstávať, ale čo už, keď dnes budem sama v kancelárii a že musím ísť na celý deň. No, bude sranda.
Nakoniec to bolo celkom v pohode.
Volala som s Drahým a zistila som, že oni majú zajtra príchod o pol druhej, nie odchod, takže mierne asi nestíham, ale tak, keď sa mi podarí vyraziť o 11tej, tak by som to mala stihnúť.
Doma som ešte trochu poupratovala. Prišla si pani po nejaké hračky, ktoré som vytriedila po Pampúšikovi.
Ešte som potom upratovala v spálni a ľahla som si spať.

Piatok - Ráno svietilo krásne slniečko. Najedla som sa, poupratovala posledné veci, zbalila sa a vyrazila som. Zastavila som sa ešte v Z-boxe po knihu a vyrazila som do kaviarne. Bola som tam takmer o polhodinu skôr, objednala som si kapučínu a koláč, otvorila knihu a čakala na finančného poradcu. Krátko po desiatej dorazil, tak sme sa porozprávali a potešil ma. Povedal, že okrem toho, že mám zmluvu na dobu určitú, by tam nemal byť výrazný problém, ale že nech sa skúsim v práci opýtať, či by bolo možné tú pracovnú zmluvu zmeniť na dobu neurčitú. Uvidíme. 
Pred jedenástou som vyrazila zo Slniečkova, ale veľmi dlho som sa z toho netešila, nakoľko ešte pred odbočkou na R1 bola niekoľkokilometrová kolóna a pokračovala aj potom na R1. Na šťastie už nie tak dlho, ale takmer hodinové oneskorenie som už nedobehla, takže som po mojich chalanov prišla asi o 20 minút neskôr. Nebrali to nijako v zlom.
K mamine sme prišli až okolo pol tretej, urobila halušky, ale Pampúšik ich moc nechcel a Drahý tiež moc nie. Tak sme sa nadlabali aspoň my dve :-D
Podvečer som dostala konečne menzes, ale nebolo mi moc dobre. 
Dlho som nevedela aj zaspať.

Sobota - Bola som taká rozcitlivená a bolo mi hrozne smutno za PP. Chalani dopoludnia boli skoro celý deň von, pomáhali mamine s drevom a ja som robila palacinky a upratovala som. Pampúšik poobede nechcel spinkať, tak sme sa vybrali k tatinovi na návštevu. Pod výjazdom som mala strašnú chuť zájsť na Sídlisko, ale boli so mnou chalani a proste...Ale je to pre mňa extrémne náročné byť v Keksoch a nemyslieť na to všetko. Hlavne, keď ani neviem, prečo sa to skončilo/prerušilo? Ani sama neviem. 
U tatina bol aj brácho. Drahý išiel do Kauflandu kúpiť nejaké drobnosti a my sme išli potom von, lebo Pampúšik vystrájal s fit loptou a robotickým vysávačom. Aj tak bolo krásne a tatinom má v blízkosti super ihrisko. Drahý potom prišiel za nami.
Okolo 18tej sme išli naspäť k mamine.

Nedeľa - Ráno som sa zobudila pomerne skoro. Ťažko nemyslieť na to, či tá jediná osoba, ktorá zvykla bývať o štvrtej ráno hore, nie je hore. 
"Chceš tvrdiť, že po tých rokoch stále chceš len jednu jedinú osobu a to mňa?
Aj keby som všetky tie správy zmazala, toto asi z hlavy nikdy nedostanem. A či ho chcem...To je zložité, ale zrejme hej. Aj keď ho vlastne vôbec nepoznám. Ale chcela by som ho aspoň vidieť. Aspoň vedieť, či to, čo bolo vo všetkých tých správach a hovoroch by bolo aj v realite. 
Snáď raz sa zmierim s tým, že čo chcem, nemôžem mať. Tvoj úsmev, tvoje pery, že už viac nesmiem o Teba stáť.

Včera som našla na internete, že v neďalekej obci za Keksami by mal byť pizza deň na nejakom ranči a že by tam mali byť aj zvieratká, tak sme si spravili výlet. Niekedy sa divím, že Pištík vyjde aj také náročné kopce a všetko. Ešte k tomu na starých zimných pneumatikách. To auto je fakt nezmar. 
Ranč bol malý a pizza deň totálne nepripravený. Pani nevedela, či vôbec príde pani, čo bude robiť jazdy na koníkoch a poníkoch. Proste organizácia nula bodov. Išli sme sa pozrieť aspoň na kravy a na kone a poníky v ohradách. Potom sme si objednali pizzu a asi hodinu a pol trvalo, kým ju doniesli. Pampúšik už úplne bol hladný a zničený, ale jemu jedinému sa to hádam aj páčilo, lebo tam bolo ihrisko a nakoniec aj pizza a potom prišla aj tá pani, čo mala jazdiť, tak sa previezol na poníkovi.
No tie výhľady stáli za to. Proste kopce 😍😍😍



K mamine sme prišli už pomerne neskoro a Pampúšik už bol taký nervózny. Aj sme si na chvíľu ľahli do postele, ale asi po 10 minútach vystrelil a bol opäť plný energie. To dieťa je proste nezmar.
Napísal mi Otrava. Len tak, že praje pekné sviatky. Čakala som, že to bude mať nejaké pokračovanie, ale nie. Ale úprimne, po tom našom stretnutí na moje meniny som čakala, že si vymaže moje kontakty. Takže vlastne aj toto bol úspech. Teda, ak sa dá povedať na kontakt so spolužiakom zo základky za úspech

Pondelok - Zobudila som sa o piatej, ale bolo vlastne šesť, keďže sa posúval čas. Kedy už toto zrušia, ale aspoň bolo svetlo a mohla som si čítať, kým sa chalani zobudili. Potom ma Pamúšik trochu vyšibal korbáčom a potom išiel za maminou a dostal od nej kinder vajíčko. Hľadala som nejaké fotky, kde máme papagáje, ale nenašla som. Za to som našla triedne fotky. No to bola "sranda". 
Človek by neveril, že som bola na základke taká štíhla :-D a koľko som mala vlasov :-D až mi smutno bolo, ale okuliare cez celú tvár mi veru nechýbajú :-D :-D :-D
Najedli sme sa a volal mi tatino, aby sme sa zastavili ešte u nich, že brácho si tam nechal nejaké veci. Takže sme z Keksov vyrazili pomerne neskoro. Cesta bola po odbočku na Hlavné mesto celkom fajn, tam sa spravila kolóna, ale bolo to fajn, aj k bráchovi sme bez problému trafili a dokonca mal aj voľné miesto priamo pred bytovkou. Ešte aj u neho som musela na záchod a bolo mi proste hrozne blbo.
Od brácha sme nejako nevedeli trafiť, Drahý mi hovorí, že potom doľava, ale zrejme som sa nechtiac zle zaradila, lebo hovorí, že nie doľava, tam nemôžeš ísť doľava, poď rovno, samozrejme sme sa dohádali. Hovorím, že prečo na mňa kričí. Tak sme zvyšok cesty potom išli v tichosti. Už to úplne nezvládam, že po mne hneď kričí a potom samozrejme ja po ňom. Tak ťažko mi je ubrániť sa spomienke na slová: Nemusíš kričať, som hneď vedľa teba. 
Proste niekde na svete sú ľudia, ktorí tieto veci riešia inak. Hlavne by si v zložitej spleti Hlavného mesta pošoférovali aj sami. 
Keď sme prišli domov, tak chalani išli takmer okamžite na ihrisko a ja som vyberala veci z auta a dala som oprať prvú várku.
Zaspala som ani neviem ako.





2 komentáre:

  1. Vypadá to na velké změny, finanční poradci, možná hypotéka, vyklízení věcí. Akorát nevím, jak bys zvládala bydlet tak daleko od zaměstnání, kdyby byt byl v Keksech.
    Příroda krásná, aspoň za to to stálo.
    Co se dělo s Otravou na narozeniny?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, keď to všetko vyjde, tak bude musieť prísť aj zmena zamestnania, ale to je hudba budúcnosti.
      Áno, príroda je tam krásna a nakoniec bol aj poník, takže koniec dobrý, všetko dobré.
      Na meniny, no po dvoch rokoch sme sa videli osobne a nedopadlo to práve najlepšie. Od vtedy sa neozval.

      Odstrániť

Hana Bořkovcová - Zakázané holky

Toto je po dlhšej dobe knižka, ktorú som prečítala v elektronickej podobe. Dostala som sa k nej vďaka článku u Iwky  Zakázané holky (anawibl...