Work

Stále nedokážem vstať,

posunúť sa niekam preč.

Iba hlúpo strácam čas,

vždy, keď je o zmene reč.

Každý deň chodím unavená a zniečená,

vyšťavená ako mechanický pomaranč.

Padám do tmy a zimy,

nepomáha ani ohrievač.

Každé ráno prekonávam

nechuť, odpor a aj strach.

Neviem, čo robiť mám,

padol na mňa vyhorenosti prach.

Dlhý ča sa už nedokážem

vôbec tešiť do práce.

Každý deň mám menej radosti

a to sklamanie z pláce.

Už ma to nebaví,

každý deň všetko rovnako,

nič sa tu nemení,

pripadám si ako pako.

Nič mi zrazu nevychádza,

kde mám silu vziať.

Na koho sa obrátiť,

ked mám chuť sa vzdať?

02. 03. 2011

Láska v znamení rýb, milenec blíženec?

Ahojte :-) Sem píšem tie najosobnejšie veci, takže preto tento článok. Prečo tento článok....no je obdobie znamení Blížencov a ja som bezhlavo zamilovaná do jedného z nich. Keďže je zadaný, sú z nás milenci. Či mám výčitky svedomia? No, mám...o nej viem málo. Robí tam, kde my. Ja z nás troch(vlastne štyroch, ak rátam aj skorofrajera - o tom neskôr) jediná som originál zamestnanec, ostatní sú brigádnici, ale všetci sme tam pomerne často a často aj na rovnakj zmene, hoci takmer každý v inom meste a na inej pozícii, ale spoločnosť ako taká je malá, hoci má 12 predajní, ale to viete, ale dosť o tom...dnes som tak premýšľala, kedy má narodky. Viem, že niekedy teraz, ale človek občas zabudne dôležité veci, tak som premýšľala, či je Blíženec...samozrejme, že je...a tak som si popremýšľala, o tých osudových príťažlivostiach. Predtým, než sa začal môj 5,5 ročný vzťah s Ex, som nebola práve príklad vzorného dievčaťa. Nebudem Vám klamať. Ak som nejakému chlanaovi nedokázala odolať, bol v znamení Blížencov. Ak som si s nejakým začala, bol zvyčajne v znamení Rýb. Aj Ex je. Aj skorofrajer je. Aj prvý chalan je Ryby. Našli sa aj výnimky...prvý normálny chalan je Kozorožec a dlhodobý kamarát a po dlhé roky aj milenec je Býk.

Týmto by som sa vlastne každému z nich chcela poďakovať, že bol na chvíľu v mojom živote. Každý človek na nás vraj necháva pečiatku. Myslím si, že je to pravda. Úchylovi Podlavickému vďačím vlastne, že som oslovila práve našu spoločnosť, hoci on tam už dlho nerobí. Odišiel pár rokov predo mnou. Grgimu ďakujem za Rammstein, vášeň, psychologické poradenstvo...Matíkovi, za úplne všetko, nočné pokeci o babách a chalanoch...Železu (inak gratulujem k včerajším narodkám) za všetko. Za Prahu, za BB...a tak proste všetkým...celkovo som vďačná....za všetko...aj za neho, aj keď nie je môj a ani nemôže byť a asi tým ubližujem hneď štyrom ľuďom....ale ďakujem mu, že mi ukázal, že sa dá žiť aj inak, ako som žila ja a Ex...PP, asi nikdy nebudeš môj a asi to reálne ani nechcem, no ďakujem ti...za každé slovo, za každý dotyk a hlavne za čas, ktorý si mi venoval...

Tam

Píšem ti dnes tieto básne

ako je tam vonku krásne

Si tam ty a som tam ja,

sme tam proste obaja.

Si tam ty a som tam ja,

sme tam proste sami dvaja.

Je tam Katka a Branko,

pijú spolu Granko.

Ver tomu či never,

aj tak raz všetko zober.

Zober to všetko a hned

no obzri sa aj späť.

Možno ti budem kývať na rozlúčku,

možno uvidíš aj malú pusičku.

No tak obzri sa aj späť

a to prosím hneď.

A tak ma nechal partner

Ahojte :-) Ani neviem, koho to vlastne zdravím, keďže tento blog zrejme nikto nečíta, ale to nevadí. Ono v podstate mi na tom nezáleží až tak moc. Ide hlavne o to, aby som ja mala kde ventilovať svoje pocity. Mnohí už viete, že ma nechal môj úžasný partner. Povedala by som, že bez slova a bez vysvetlenia, ale nebola by to tak celkom pravda. Slová boli a boli to slová, ktoré mali ublížiť, čo jediné ma mrzí. Ale ukázali mi tvár partnera, ktorý si očividne nestála za slovom. Prečo nezabojoval po tých 5,5 roku? Neviem, netuším. Prečo som nezabojovala vlastne ja sama? Asi preto, že tentokrát som cítila, že už akosi nie je o čo bojovať. To, že ani teraz, po mesiaci sa mi neozval, nenapísal nič ma v tom len utvrdzuje. Možno si hovoríte, však mu napíš prvá. Nie, tentokrát nie. Možno práve to ho zarazila, že som neprišla s prosíkom ako vždy a dajme sa ešte dokopy a skúsme to ešte a to predsa nehodíš len tak za hlavu. Takže asi tak...čo všetko sa stalo potom, je na dlhšie a o tom dnes nechcem. Z celého toho rozchodu som taká. No nebudem sa hrať na hrdinku, že mi nevyhŕkli slzičky, to nebudem. Vyhŕkli, ale skôr je to o tom, že mi je to ľúto, že všetky tie slová proste akosi neboli pravda. "Nikto a nič nás nerozdelí"..."chcem, aby si bola navždy moja"...Viete, čo je na tom najlepšie? Že som tomu verila. Úprimne som tomu verila. Po tom všetkom, čo sme si spolu prežili nás nakoniec rozdelil jeden maličký flirtík...

Na záver: Drahý ex, viem, bola by asi náhoda sveta, aby si si toto prečítal, napriek všetkému ti chcem povedať ĎAKUJEM...ĎAKUJEM za všetky krásne smsky, maily, chaty, hovory...za spoločné bývanie...pred tebou som s nikým nebývala a po tebe tiež nie, takže v tomto mám jedinú skúsenosť a aj keď to občas nebol med lízať, ĎAKUJEM ti za túto šancu si to skúsiť. ĎAKUJEM ti za oba nádherné pobyty pri mori v tak úžasnej destinácii ako je Ostrov. ĎAKUJEM ti za podporu pri zbieraní a každom mojom rozhodnutí. ĎAKUJEM ti za každé objatie, pusinku, bozk, dotyk, milovania, za každý úsmev...ĎAKUJEM ti podporu v najhorších chvíľach môjho života, za radosť v tých najlepších...ĎAKUJEM ti za to, že si ma naučil vážiť si samú seba, svoju hodnotu, svoje ciele, svoje názory a myšlienky...ĎAKUJEM ti za to, že si ma spravil lepšou....ĎAKUJEM ti za všetko...moja úcta, pokora a láska voči tebe neumrela tvojim rozhodnutím

Šéf, DV

Vkročila som do miestnosti práve vtedy, keď sa prezliekal. Teda zapínal si nohavice. Nikdy predtým som nič podobné neurobila. Pozrela som sa na neho, prišla som k nemu a odtiahla som mu ruky od opasku. Rozopla som mu džíny. Prvýkrát v živote som videla proces erekcie pod trenírkami. Mrkla som na neho a zavrela dvere. Ako som sa otáčala, hodilmi kľúčik, tak som zamkla a zhasla. Stále stál pred stolíkom so spustenými nohavicami. Hľadalela som na neho, vyzeral ako malý chlapček. Prešla som k nemu, sadla som si pred neho na stôl a rozkročila nohy. Pritiahl som si ho k sebe, pobozkala som ho, ľavú ruku som si položila na jeho zátylok a začala hladkať jeho vlasy, druhou rukou som mu jemne prešla po vydutých trenírkach. Nikto nepovedal ani slovo. Pritisol sa bližšie ku mne a začal ma vášnivo bozkávať. Po tele sa mi rozlialo neskutočné teplo. Hlavou mi prebiehali myšlienky typu: bože, veď je to môj šéf. Môže sem ktokoľvek vôjsť druhými dverami. Toto by sme určite nemali robiť a určite nie počas pracovnej doby. Pod jeho bozkami sa tieto myšlienky rýchlo rozplývali. Hladkal mi telo pod tričkom. Zrazu mi ho vyzliekol. Stále nepovedal ani slovo, ale dych a tep sa mu zrýchlili. Vošla som rukou pod trenírky. Príjemne ma prekvapilo, že informácia, ktorú som o ňom mala, sa mi potvrdila. Bozkával ma na kľúčne kosti a po dekolte. Zošupla som zo stola a kľakla som si. Hneď pochopil, čo mám na mysli. Stiahol si trenírky. Najprv som ho nešne pohladila po penise a vajíčkach a potom som ho nežne pobozkala na špičku žaluďa. To ma pohladkal po hlave. Brala som to ako signál na pokračovanie. Vzala som ho do úst. Obtierala som sa mu jazykom o penis. Pritláčala som guličku piercingu o uzdičku a rukami som mu hladkala vajíčka a hrazdu. Privrel svoje modré oči. Cítila som ako pulzuje. Strašne ma to vzrušovalo. Úplne nečakane sa odo mňa odtrhol. Nechápavo som naneho pozrela. Vzal ma za ruku a potiahol hore. Začal ma bozkávať. Hladkal ma po chrbte a rozopol mi podprsenku. Keďže nemala ramienka, padla mi k nohám. Lačne sa vrhol na moje veľké bradavky. Lízal ich, cuckal, hladkal mi celé prsia. Stále ma pri tom bozkával. Bola som v siedmom nebi. Rozopol mi gombík na nohaviciach a stiahol ich dole a pohladil ma po rozkroku cez nohavičky. Potom mi ich stiahol. "Sadni si" boli prvé slová po tých minútach vášne. Tak som si sadla. Sklonil sa k môjmu rozkroku, pohladkal ma po stehne a jeho jazyk sa vrhol na môj navretý kliťáčik. Chcela som kričať, chcela som celému svetu ukázať ako mi je krásne, ale nemohla som. Vrchol prišiel skôr, ako som očakávala. Samozrejme si to všimol. Pritúlil sa ku mne a ja som opäť do rúk zobrala jeho pýchu. Oditahol mi po chvíli ruky "Nika" oslovil ma prvýkrát skratkou môjho mena. Prvýkrát a to som mu povedala, aby ma tak volal, už aspoň miliónkrát. Úplne ma to ohromilo. Vyvalila som na neho svoje oči. "Túžil som po tebe už dlho." V tom do mňa nežne vnikol. Vnikal najprv pomaly, ale mňa vzrušoval každý milimeter jeho tela, obtočila som si nohy okolo jeho bedier a rukami som ho objala okolo krku. Prisal sa na moje ústa. Vychutnávali sme si tento tantrický sex. Bozkávali sme sa hladkali, veľmi jemne sa vo mne pohyboval. Neskutočne ma to vzrušovalo. Cítla som, že nepatrne zrýchľuje. Položila som si ruku na jeho podbruško. Bolo už stvrdnuté, takže som vedela, že sa blíži jeho vrchol. Odtrhla som ho od seba, kľakla som si pred neho a dorobila som ho ústami. Zrejme to už dlhšie nemal,lebo mi semeno zaplnilo celé ústa. Potom sme sa rýchlo obaja obliekli. Potichu otvoril dvere. Na šťastie na chodbe nikto nebol. Nepovedal ani slovo, len ma rýchlo pobozkal. "Idem ešte hore." Len som súhlasne prikývla hlavou a otovoria som dvere na druhej miestnosti. Kolegyne na mňa pozreli, že čo sa stalo. Povedala som, že sme sa rozprávali o projekte. Vedela som, že pravdu žiadnej z nich nemôžem povedať. Nejde o nedôveru, len čo ak by sa náhodou nejaká prekecla. Tajomstvo je tajomstvom, len keď o ňom vedia dvaja. Hlboko som sa obávala, ako to bude s nami dvoma ďalej. Ešte že bol piatok a dva dni sme sa nevideli. Vždy sa mi páčil, ale nikdy by mi nenapadlo, že by ma mohol chcieť. Po práci som sa lúčila s babami a želali sme si pekný víkend. Pekný víkend? Ako toto môže byť pekný víkend, keď som sa milovala so šéfom? No ako?

Chcem...no nemám s kým

Chcem sa bozkávať, no nemám s kým.

Chcem sa objímať, no nemám s kým.

Chcem sa milovať, no nemám s kým.

Chcem tancovať, no nemám s kým.

Chcem sa do noci rozprávať, no nemám s kým.

Chcem Vandalov počúvať, no nemám s kým.

Chcem pogovať, ale nemám s kým.

Chcem sa neustále opíjať, ale nemám s kým.

Chcem nové miesta spoznávať, ale nemám s kým.

Chcem punkové piesne počúvať, no nemám s kým.

Chcem byť taká šťastná, ale nemám s kým.

Chcem byť stále krásna, ale nemám pre koho.

Chcem neustále sa usmievať, ale nemám pre koho.

Chcem sa ráno milá prebúdzať, no nemám pre koho.

...kde si?

18. 02. 2011

Otcom, JS

Sadli sme si v tvojom obľúbenom klube. Pozrel si sa na mňa tými úžasnými očami. Tými očami mojej dcéry. Latica. Moja dcéra. Jedine moja. Môj poklad. Pozrela som sa na hodinky. Určite spinká. Nechala som ju u mamky. Víkend s ňou zvládne. Najprv sme sa rozprávali len tak...o živote, pive, lete, koncertoch ako klasickí starí známi. "Vraj máš dcéru" povedal si napokon. "Áno, mám." "Máš fotku?" Z kabelky som vytiahla najprv doklady, z dokladov fotku a podala som ti ju. Dlho si sa na ňu pozeral a potom to prišlo. Otázka, na ktorú som čakala. Napil si sa piva a spýtal si sa: "Je moja?" V prvom momente som chcela klamať, ale ja klamem veľmi neúspešne. Už ie sekundy ťa museli presvedčiť o pravde. "Áno, je tvoja". Mohol si na mňa kričať, hnevať sa, jačať, plakať, odísť...mal si právo na akúkoľvek reakciu. Napokon si sa na mňa pozrela a povedal si: "Môžem ju vidieť?" "Áno, samozrejme. Môžeš ísť so mnou zajtra domov." "Dobre, prepáč, ale na toto sa musím vyspať". "Jasné, chápem, bývam v tom hoteli pod vami" "Môžeme ísť spolu" Chytil si ma za ruku. Cítila som to známe teplo "Poďme". Obliekla som sa a vyrazili sme cez námestie. Cestou si ma chytil za ruku. Nepovedala som nič, ale ruku som si s tebou preplietla prstami. Išli sme mlčky. Ponechaní vo svojich vlastných myšlienkach. Zastami sme pred vašim domovm. Tie nádherné oči sa zabodávali do mojich: "Prečo si mi to nepovedala?" "Toto nie je také jednoduché vysvetliť. Bála som sa tvojej reakcie. Veľmi som sa bála." V tom moje slová prerušili pery. Najsladšie pery na svete. Moje pery olízal jazyk. Môj sladký ocino malej Leticy. Odstúpila som, aby som to prerušila "Prepáč". Objal si ma a ja som ťa tiež objala. "Poď hore." "No neviem, či je to dobrý nápad." Vrátila sa mi spomienka na túto istú situáciu z pred pár rokov, ale aj tak som šla. Sadli sme si dolu v letnej a postavila som na vodu. Napriek tomu, že som v tomto dome dlho nebola, stále som sa tu perfektne vyznala. Človek si proste pamätá. Za minútku prišla tvoja sestra. Konečne som ju videla na živo. Zoznámili sme sa. Hneď aj odišla. Fajčil si. Aj ja som vytiahla cigarety. Nič sme nehovorili, len sme fajčili. Dopila som čaj. "Tak ja pôjdem." "Nechoď". To ticho ma znervózňovalo. Prisadla som si bližšie. Nič viac. Vedela som, že sa mi so svojimi pocitmi nezdôveríš, ale už som to ticho nevydržala