Work

Stále nedokážem vstať,

posunúť sa niekam preč.

Iba hlúpo strácam čas,

vždy, keď je o zmene reč.

Každý deň chodím unavená a zniečená,

vyšťavená ako mechanický pomaranč.

Padám do tmy a zimy,

nepomáha ani ohrievač.

Každé ráno prekonávam

nechuť, odpor a aj strach.

Neviem, čo robiť mám,

padol na mňa vyhorenosti prach.

Dlhý ča sa už nedokážem

vôbec tešiť do práce.

Každý deň mám menej radosti

a to sklamanie z pláce.

Už ma to nebaví,

každý deň všetko rovnako,

nič sa tu nemení,

pripadám si ako pako.

Nič mi zrazu nevychádza,

kde mám silu vziať.

Na koho sa obrátiť,

ked mám chuť sa vzdať?

02. 03. 2011