Hľadať tu :-)

nedeľa 3. júla 2016

Súd

Si, proste si, človek,
ktorý zmenil môj život.
Možno tomu nikto už neverí,
no väčšej lásky niet.

To, čo k tebe cítim,
to bude už navždy v srdci mojom,
otvor oči, prosím ťa,
ja chcem byť opäť v tom tvojom.

Viem, že som zlá
a sama som si vinou,
že ja v kúte ticho plačem
a ty si šťastný s inou.

Chápem tvoj postoj ku mne,
však sama som si ho zavinila.
Možno veríš, možno nie,
no mnohé veci som už zmenila.

Tak naposledy ma vypočuj,
buď chvíľu bohom a súď.
Daj mi svoju milosť
alebo navždy lásku zrúď.

Ja len človeksom,
človek so svojim omylom,
som malým čertom,
so zlomeným krídlom.

Zastrel ma, pochovaj,
zdvihni ma či udup.
Odsúď ako sračku,
či zo srdca ľúb.

Stále na teba čakám,
na tvoje rozhodnutie
Bude to azda láska
či opovrhnutie?

Tak daj mi prosím vedieť,
akým smerom sa mám uberať?
Prosím daj mi odpoveď jasnú,
či mám sa tešiť, či umierať.

07. 01. 2008

piatok 1. júla 2016

Šéfinkovi

Nedávaš mi správať, v posteli sa prehadzuem
tvoje modré oči ma spaľujú, tak ťa milujem
Cítim túžbu dotknúť sa ťa,
prinútiť ťa brať na vedomie, že žijem.

Hľadím na teba obdivne,
v bruchu cítim lietať motýle,
vždy, keď ťa zbadám,
je mi zrazu nádherne divne.

Osloviť ťa smiem iba pracovne,
tvoje mužné telo smieť tak pohladiť,
usmeješ sa na mňa, no oči sú ľadové.
Prečo je to všetko také záhadné?

Určite nejakú máš
a pred sklamaním ma chrániš.
Preto mi svoju náklonosť nedávaš
a mojej láske sa úspešne brániš.

Chcela by som byť tvojim tričkom,
abby som sa ťa mohla celý deň dotýkať.
Chcela by som byť tvojim pohárom,
aby sa ma aspoň raz dotkli tvoje pery.

No som len podriadená,
otravný hmyz v tvojom svete.
Aj ke´d ma neľúbiš,
vždy sa na teba tším v robote.

24. 10. 2009

Dominik Dán - Nežná fatamorgána

Na novú "Dánovku" sa vždy veľmi teším. Zvyčajne jedna vychádza v lete a druhá pred Vianocami. Táto mala vyjsť 16.06. a presne vtedy som si po ňu do Gorily aj išla, to bolo vo štvrtok a v piatok už aj bola prečítaná. Príbeh bol celkom fajn, aj staršie roky sa mi páčia, opis "Nášho mesta" z minulých dôb, keď pozerám na hotel Kyjev či Kamenné námestie, vždy si tak spomeniem na tieto knižky.
Dej a podobne prezrádzať nebudem. Od knižky som očakávala to, čo som dostala. Hodnotím ju kladne, ale kto číta pravidelne dánovky, tak bude asi taký, že sa začínajú na seba tak trochu podobať, ale ako odych je to super.

štvrtok 31. marca 2016

Životný ideál?!

Tak dnes opäť z trošku iného súdka. Trochu som svoje písanie zanedbávala, ale to nič, dnes padla v konverzácii "svätej trojice" téma "Ideálny život". Tak ak už toto nie je téma na úvvahu, tak ja už potom neviem čo. Takže ideálny život....

Ideálny život. Moja prvá myšlienka bola: Však ja už mám ideálny život, ale samozrejme realita až taká ideálna nie je, napriek tomu mám krásny život.
V prvom rade mám zdravie a neskormne si trúfam povedať, že to je skutočne najviac. Takže v ideálnom živote chcem, aby nikto nebol chorý. Nikdy.
Potom by som si priala mať dostatok peňazí, nie extrémne veľa, ale tak, aby som si nemusela kúpiť auto na lízing a byt na hypotéku a mohla by som si kúpiť bábiku, ktorú by som chcela bez toho, aby som musela premýšľať, či budem mať na druhý týždeň na jedlo.
A chcela by som partnera, najlepšie toho "môjho", ale tak naozaj. Tak ako to bolo predtým a ideálne ešte lepšie. Jedna časť mňa by sa chcela aj vydať. Proste mať taký normálny život, prácu, bytík, v bytíku manžela a tá druhá časť mňa si hovorí, že sa nechce viazať, že ideálny život by bol taký vyššie uvedený.
Ideálne by bolo ešte keby som mala tak o takých 15-20 kilogramov menej, jednak by som si mohla kúpiť na seba pekné oblečenie, jednak by som som sa nezadýchavala pri nutnosť výjsť do bytu (6 poschodie) po schodoch a tak.
No a úplne ideálne by bolo mať Volkswagen Passatt 2.0 TDI v modrej farbe so striebornými lištami a samozrejme, že by som ho vedela aj šoférovať. Lebo v momentálnej situácii, aj keby mi ho niekto dal, tak by to skončilo iba katastrofou
No a ešte by bolo ideálne môcť cestovať, do môjho vytúženého Paríža, alebo za krstným do Londýna alebo len tak, kdekoľvek.
A ešte parádna nadupaná zrkadlovka s ultra dokonalým makrom a samozrejme, aby som ju vedela úplne špicovo namakane ovládať.
No tak to asi v skratke môj ideálny život :-)

nedeľa 10. januára 2016

Neznámej

Páčiš sa mi aká si,
nemáš umelé prsia ani vlasy
Si krásna, taká prirodzená
a pre mňa taká ľúbezná.

Pozerám sa na teba dňom i nocou,
vplývaš na mňa nekonečnou mocou
a ty ani nevieš, že žijem,
že kvôli tebe každý večer pijem

Pre mňa si prekrásna bohyňa
vidieť ťa je zmyslom môjho dňa.
Vídam ťa ráno behať pri ramene
snívam, ako oplácaš mi vzrušenie

že som tvoj sen, že som tvoj anjel
a chceš, aby som to s tebou parádne rozjel
zvoní mi budík a preberá ma do reality,
chcem odhaliť kúsok z tvojej identity

pondelok 28. decembra 2015

John Green - Na vine sú hviezdy

O túto knihu som poprosila moju maminu k narodeninám (mám ich v októbri) na základe vzhliadnutia filmovej adaptácie, ktorá sa mi páčila hlavne kvôli herečke, čo hrala Hazel, v tej dobe som totiž na nej výrazne fičala a videla som s ňou asi 5 filmov (raz sa o nich dočítate v časti "pozrené filmy").
Kniha je super, príbeh som poznala, v krátkosti ide o dvoch tínežerov chorých na rakovinu, ktorí sa do seba zaľúbia a tak ďalej....koniec prezrádzať nebudem.
Moja mamina povedala, že rakoviny je na svete dosť, prečo o nej vymýšľať ešte príbeh (autor tvrdí, že príbeh je celý vymyslený, s čím súhlasím). Myslím, si, že hoci príbeh, liek, priebeh choroby a podobne sú vymyslené, že autor nejakú skúsenosť s rakovinou mal, možno nie priamu, ale myslím si, že človek len tak nenapíše knihu o zaľúbencoch s rakovinou. Sama trochu píšem (tak dobre, píšem dosť, lebo som ukecanček) a myslím si, že človeka k písaniu niečo motivuje, buď vlastné cítenie (ahoj Terka) alebo niečo, čo sám prežil.

Knihu som prečítala v priebehu pár dní pomedzi ktoré som slávlila Vianoce s rodinou, bola v práci a robila aj ďalšie veci. Páčila sa mi a odporúčam ju, podobne ako film Usmívající se

piatok 24. júla 2015

Zvieratká vo vlasoch

V detstve sa hádam skoro každý druhý stretol so všami, či už priamo na sebe, súrodencovi, spolužiakovi v škôlke či škole, kamarátovi a tak podobne. Ja si nepamätám, že by sme u nás doma niečo podobné riešili, možno preto by mi rýchlejšie zaplo, keď ma začala neskutočne svrbieť hlava. Neustále som sa musela poškrabať, ale je leto, myslela som si, že ma svrbí pot, prípadne je to prejav nejakej alergie (vyskúšala som totiž nový šampón na vlasy)....lenže po dvoch dňoch som si začala hovoriť, že to asi nie je celkom košér, že sa to zhoršuje, lenže ako na potvoru v práci pribudlo ešte viac toho "čo je nutné spraviť" a tak nášteva lekára akosi neprichádzala do úvahy. To by som si ale nemohla raz vyškrabať z hlavy nejaký "hmyz" či "chrobáka"....to ma v mojej necelej 30tke vydesilo skoro k smrti a rozhodla som sa, že kašlem na prácu, idem zajtra k doktorke. Oznámila som to svojej priamej nadriadnej, dvakrát teda od radosti neskákala, ale keďže vie, že si nezvyknem vyberať lekára len tak zbrucha, povedala, že dobre.

V ten deň po práci som sa po dvoch týždňoch stretla so svojim partnerom (nebývame spolu) a veľmi som sa na neho tešila, avšak to by som nebola ja, aby som sa mu nezdôverila. Prezeral mi hlavu a povedal mi, že tam nič nemám, ale na moje nástojčivé "veď sa pozri poriadne", sa mi v nej chvíľu prehrabával, lebo mi tvrdil, že to bude určite len nejaké podráždenie, tak som ho žiadala, nech sa pozrie, či mám začervenanú pokožku hlavy a tak, chvíľu to trvalo, kým som zacítila, že stuhol, prestal si robiť srandu a bolo mi jasné, čo bude nasledovať. "Honey, asi to nebude len také podráždenie"...hm....tak do sprchy, do ktorej som sa už aj tak chystala. Hlavu som si umyla len normálnym šampónom, keďže iný po ruke nebol. On ako dieťa vši mal a hovorí mi, že to nie sú vši, ale no niečo to každopádne bolo...s úžasnou predstavou, že som monštum, ktoré si niečo pokojne necháva žiť vo svojich vlasoch som zaspávala....teplá noc mi však veľa spánku nedopriala...

Nasledujúci deň ráno som sa vybrala pekne krásne k svojej obvodnej lekárke....ako naschvál DOVOLENKA...na šťastie zastupujúca lekárka bola len o kúsok ďalej....lenže v jej čakárni už vo chvíli, keď som tam vstúpila, bolo 6 ľudí. Nie veľa, ALE....zobrala jednu slečnu a prešlo 40 minút, kým slečna vyšla von. Podotýkam, že pani doktorka ordinovala len štyri hodiny. V mukách som si vypočítala, že takýmto tempom sa k nej ani nedostanem. Na šťastie sa to zrýchlilo a ja som bola dnu. Stručne s najväčšou hanbou milénia som sa zdôverila v čom je problém. Na čo sestrička vyskočila nado mňa a začala "zvieratká" hľadať. Netrvalo dlho, kým sa jej podarilo jedno vyloviť. Položila ho na stôl s konštatovaním: "Sú to vši"....nasledoval rad vypočúvacích otázok detektívov Krauza a Fishera (o nich sa dočítate viac niekedy, keď vytvorím rubriku KNIHY)...robíte s deťmi? Máte deti? Kde ste to dostali? .... no moja zlatá, to keby som vedela, tak idem tomu človeku ublížiť....nevadí, priepustka, v lekárni kúpte šampón a tak ďalej....

Takže zatiaľ fajn, nasadnem na bus, zveziem sa do mesta, kde je moja obľúbená lekáreň. Vedie ju manželský pár a sú obaja strašne milí, ochotní a nápomocní....ako na potvoru, aj tu dovolenka. Nič to, chlácholím samú seba, však šampón na vši si môžeš kúpiť kdekoľvek...tak sa zveziem priamym spojom z centra na sídlisko a šampón kúpim v najbližšej lekárni. Ako naschál za mnou traja ľudia v rade, nevadí.

Vybehnem hore a rozbaľujem, najprv sérum - 30 minútový zábal, zmytie klasickým šampónom, potom tým špeci - 10 minútové pôsoboenie. Potom prirodzené usušenie a potom tá najdesivejšia časť - vyčesávanie "všiváčikom".....pred pár mesiacmi som mala črevnú virózu a asi 3x v živote som vracala, keď som videla svoje raňajky v stave natrávenia, myselela som si, že je to tá najnechutnejšia vec na svete....OMYL, milá slečna, to čo som si vyčesávala zo svojich riedkych polodlhých vlasov bolo o mnoho nechutnejšie....HNUS!!! Prvýkrát v živote som bola šťastná, že mám tak jemné a krátke vlasy....vyčesávala som asi pol hodinu, nemal mi kto okontrolovať správnosť, a tak som proces zopakovala asi tak 5x....nakoniec som zistila, že toho super šampónu som dala málo a tak som celý proces na večer zopakovala ešte raz.

Dnes som vyčesala ráno ešte nejaké dve potvorky, takže asi sa to zlepšilo. Pocit na škrabanie sa takmer stratil. Vidím zlepšenie, dúfam, že pomaly aj úplné. Zajtra podľa návodu kúru zopakujem. Verím, že s týmito podnižujúcimi príšerkami už nebudem mať tú česť vo svojom živote.

ĎAKUJEM za pozornosť.

Týždeň 24. 09. 2024 - 30. 09. 2024

Utorok - Ráno ma opäť do práce zobrala Vivi s Vedúckom a bola to pohoda. Vďaka nim som sa asi zaľúbila do tejto pesničky: V práci celkom fa...