V detstve sa hádam skoro každý druhý stretol so všami, či už priamo na sebe, súrodencovi, spolužiakovi v škôlke či škole, kamarátovi a tak podobne. Ja si nepamätám, že by sme u nás doma niečo podobné riešili, možno preto by mi rýchlejšie zaplo, keď ma začala neskutočne svrbieť hlava. Neustále som sa musela poškrabať, ale je leto, myslela som si, že ma svrbí pot, prípadne je to prejav nejakej alergie (vyskúšala som totiž nový šampón na vlasy)....lenže po dvoch dňoch som si začala hovoriť, že to asi nie je celkom košér, že sa to zhoršuje, lenže ako na potvoru v práci pribudlo ešte viac toho "čo je nutné spraviť" a tak nášteva lekára akosi neprichádzala do úvahy. To by som si ale nemohla raz vyškrabať z hlavy nejaký "hmyz" či "chrobáka"....to ma v mojej necelej 30tke vydesilo skoro k smrti a rozhodla som sa, že kašlem na prácu, idem zajtra k doktorke. Oznámila som to svojej priamej nadriadnej, dvakrát teda od radosti neskákala, ale keďže vie, že si nezvyknem vyberať lekára len tak zbrucha, povedala, že dobre.
V ten deň po práci som sa po dvoch týždňoch stretla so svojim partnerom (nebývame spolu) a veľmi som sa na neho tešila, avšak to by som nebola ja, aby som sa mu nezdôverila. Prezeral mi hlavu a povedal mi, že tam nič nemám, ale na moje nástojčivé "veď sa pozri poriadne", sa mi v nej chvíľu prehrabával, lebo mi tvrdil, že to bude určite len nejaké podráždenie, tak som ho žiadala, nech sa pozrie, či mám začervenanú pokožku hlavy a tak, chvíľu to trvalo, kým som zacítila, že stuhol, prestal si robiť srandu a bolo mi jasné, čo bude nasledovať. "Honey, asi to nebude len také podráždenie"...hm....tak do sprchy, do ktorej som sa už aj tak chystala. Hlavu som si umyla len normálnym šampónom, keďže iný po ruke nebol. On ako dieťa vši mal a hovorí mi, že to nie sú vši, ale no niečo to každopádne bolo...s úžasnou predstavou, že som monštum, ktoré si niečo pokojne necháva žiť vo svojich vlasoch som zaspávala....teplá noc mi však veľa spánku nedopriala...
Nasledujúci deň ráno som sa vybrala pekne krásne k svojej obvodnej lekárke....ako naschvál DOVOLENKA...na šťastie zastupujúca lekárka bola len o kúsok ďalej....lenže v jej čakárni už vo chvíli, keď som tam vstúpila, bolo 6 ľudí. Nie veľa, ALE....zobrala jednu slečnu a prešlo 40 minút, kým slečna vyšla von. Podotýkam, že pani doktorka ordinovala len štyri hodiny. V mukách som si vypočítala, že takýmto tempom sa k nej ani nedostanem. Na šťastie sa to zrýchlilo a ja som bola dnu. Stručne s najväčšou hanbou milénia som sa zdôverila v čom je problém. Na čo sestrička vyskočila nado mňa a začala "zvieratká" hľadať. Netrvalo dlho, kým sa jej podarilo jedno vyloviť. Položila ho na stôl s konštatovaním: "Sú to vši"....nasledoval rad vypočúvacích otázok detektívov Krauza a Fishera (o nich sa dočítate viac niekedy, keď vytvorím rubriku KNIHY)...robíte s deťmi? Máte deti? Kde ste to dostali? .... no moja zlatá, to keby som vedela, tak idem tomu človeku ublížiť....nevadí, priepustka, v lekárni kúpte šampón a tak ďalej....
Takže zatiaľ fajn, nasadnem na bus, zveziem sa do mesta, kde je moja obľúbená lekáreň. Vedie ju manželský pár a sú obaja strašne milí, ochotní a nápomocní....ako na potvoru, aj tu dovolenka. Nič to, chlácholím samú seba, však šampón na vši si môžeš kúpiť kdekoľvek...tak sa zveziem priamym spojom z centra na sídlisko a šampón kúpim v najbližšej lekárni. Ako naschál za mnou traja ľudia v rade, nevadí.
Vybehnem hore a rozbaľujem, najprv sérum - 30 minútový zábal, zmytie klasickým šampónom, potom tým špeci - 10 minútové pôsoboenie. Potom prirodzené usušenie a potom tá najdesivejšia časť - vyčesávanie "všiváčikom".....pred pár mesiacmi som mala črevnú virózu a asi 3x v živote som vracala, keď som videla svoje raňajky v stave natrávenia, myselela som si, že je to tá najnechutnejšia vec na svete....OMYL, milá slečna, to čo som si vyčesávala zo svojich riedkych polodlhých vlasov bolo o mnoho nechutnejšie....HNUS!!! Prvýkrát v živote som bola šťastná, že mám tak jemné a krátke vlasy....vyčesávala som asi pol hodinu, nemal mi kto okontrolovať správnosť, a tak som proces zopakovala asi tak 5x....nakoniec som zistila, že toho super šampónu som dala málo a tak som celý proces na večer zopakovala ešte raz.
Dnes som vyčesala ráno ešte nejaké dve potvorky, takže asi sa to zlepšilo. Pocit na škrabanie sa takmer stratil. Vidím zlepšenie, dúfam, že pomaly aj úplné. Zajtra podľa návodu kúru zopakujem. Verím, že s týmito podnižujúcimi príšerkami už nebudem mať tú česť vo svojom živote.
ĎAKUJEM za pozornosť.
Fú, teraz sa už škrabem aj ja. :-D Sú to mršky no.
OdpovedaťOdstrániťAni nepíš 😂🤣 aj po 5 rokoch mám ešte z toho traumu a vždy, keď ma svrbí hlava, tak si na to spomeniem. Hlavne som sa bála, aby to nechytila spolubývajúca, tá mala vlasy po zadok
Odstrániť