Ahojte,
úvaha na túto tému mi chodí v hlave už nejaký ten čas a často mi to tak príde, keď ma niekto presviedča, ako veľmi ma pozná a pritom nadnesene nevie o mne nič alebo aspoň o danej situácii.
Častokrát o sebe počujem strašné nezmysly a naozaj premýšľam ako k tomu ľudia dospeli.
Už som si o sebe toho vypočula naozaj dosť, napríklad, že som skrytá rasistka.
Dala som meno synovi po Danielovi Landovi. (a keby aj áno, čo je na tom?)
Tiež, že som tehotná a včera dokonca, že mám pohlavnú chorobu, ktorou som sa nakazila od svojho milenca aj keď pár viet predtým som sa dozvedela, že s ním používam pánsku ochranu. Na toto som už ani nedokázala niečo povedať. Však na toto sa ani nedá.
Pravidelne som namyslená až ignorantka, neempatická, neschopná sebareflexie, egocentrická mrcha, ktorú vychovala ulica.
A čo vy? Počuli ste už o sebe niečo, čo vám vyrazilo dych?
Přeji pevné nervy. Člověk často říká nepříjemné věci, když je sám ve vzteku, cítí se ohrožený, nebo něco závidí.
OdpovedaťOdstrániťNepríjemné by mi ani až tak nevadili, napr. šéfka mi tiež pár vecí dávnejšie vytkla, ale zamyslela som sa, opýtala som sa prečo to na ju tak pôsobí. Porozmýšľala som si o tom, zmenila som kúsok prístup a už je pohoda.
OdstrániťAle vykrikovať klamstvá a šíriť ich ďalej a byť presvedčený o svojej pravde, aj keď nemám k tomu žiadne dôkazy ...
Šéfka je něco jiného, když jde o pracovní záležitosti. Šíření lží je špatné, ale to pravé dělají nejakým způsobem ublížení jedinci.
OdstrániťTo veru áno, dnes ma takto podrazila kolegyňa, takže nechápem vôbec :-(
Odstrániť