Hľadať tu :-)

štvrtok 14. septembra 2023

Týždeň 05. 09. 2023 - 11. 09. 2023

Utorok - Zobudila som sa o pol šiestej, resp. bola som zobudená, takže sme vyprevadili Drahého do práce, spravila som Pampúšikovi mlieko, potom pozeral rozprávky a ja som zatiaľ trochu upratala a okolo pol ôsmej mi napísala LL, že vyrážajú do škôlky, tak sme ich počkali a išli sme spolu. Deti išli celkom fajn, ale v triede už mnohé iné deti plakali, tak začali plakať aj naše. Išli sme sa potom s LL trochu prejsť, až ma nakoniec pozvala k sebe a tam sme prekecali takmer do 12tej.
Doma som iba chodila ako taká mátoha a ničoho som nebola schopná. S LL sme sa dohodli, že okolo tretej pôjdeme potom po deti do škôlky. Krátko po jednej mi volal Ukrajinec z Agentúry, že som proste si už zabezpečili do kancelárie inú pani. Tak som sa úplne rozplakala a pozerala som sa na profesiu a bolo mi z toho dosť na nič, že čo to tam je za ponuky, tak som to zaklapla a ešte trošku sa dala dokopy a o chvíľu už prišiel Drahý, že či ideme po malého a ja že hej, že o chvíľu tu bude LL. Tak sme išli. Deti chceli ísť na ihrisko, tak sme sa zastavili u nás na ihrisku, potom tam prišla aj Susan s Kubíkom a boli sme tam asi do šiestej nakoniec.
Najedli sme sa, umyli a Pampúšik pomerne krátko po uložení do postele aj zaspal.

Streda - Zobudila som sa krátko pred šiestou a išla som sa osprchovať, keď prišiel za mnou do kúpeľne Pampúšik, že mám ísť s ním spinkať. Tak sme sa premiestnili do spálne a chvíľu sme spolu ležali a mi hovoril, že on už do škôlky nechce ísť, že chce byť iba doma, že pani učiteľka na neho kričala, lebo vyvádzal, keď mali ísť spinkať a aj tak trochu pofňukával, ale zvládli sme to. Vypýtal si kašu a aj ju celkom obstojne zjedol.
Do škôlky sme sa vybrali okolo pol ôsmej, keďže LL nič nepísala, že kedy pôjdu, ale už v škôlke som si spomenula, že sme zabudli sovičku, tak sme sa vrátili ešte po ňu domov (toľké to šťastie, keď máte škôlku na 5 minút od domu) a potom sme znovu vyrazili do škôlky a tam už neskutočne plakal jeden chlapček, takže o chvíľku plakal aj Pampúšik, prišli aj Di a Romča s deťmi, odovdzali chlapcov a bolo a prišli aj LL, malá LL tiež plakala, tak tá odovzdávka bola dosť dlhá (najdlhšia zatiaľ) a plač bol tiež veľký (najväčší zatiaľ) a vonku mi ešte Di hovorí, že ona by ho tam asi nenechala, keby tak hrozne plače, tak to už som sa úplne že cítila na nič. 
Išli sme sa s LL trochu poprechádzať a nakoniec sme zakotvili u nás, lebo mi bolo treba na WC. Asi o desiatej od nás odišla, tak som trochu upratala a potom sme šli okolo 12tej s LL do Lidlu a do obchodov pri Tescu a pozerali sme, že kde a kade bude obchádzka cez ten september.
Potom som začala robiť granadír, do toho mi zavolala mamina, tak sme kecali asi hodinu a potom to už bolo treba ísť po deti. 
Akosi automaticky sme zakončili u nás na ihrisku a tam sme boli takmer do večera. Išli sme domov, dovarila som konečne ten grenadír, najedli sme sa, umyli a išli spať.

Štvrtok - Ráno sme sa zobudili pomerne skoro, takže som vlak o ôsmej stihli v pohode, aj keď ísť tou rozkopanou cestou do Bielu, bol zážitok, keďže vyznačenie pruhov zmizlo. Zaparkovala som a zistila som, že nemám mobil, to by mi ani tak nevadilo, keby som v ňom nemala lístok na vlak a mala som sa stretnúť s Profesorom, takže som si povedala, že pôjdeme tým vlakom o pol deviatej. Lenže keďže cesta medzi Slniečkovom a Bielom je rozkopaná, tak som nasledovala jedno auto, samozrejme ono išlo inde, lenže to už som nedokázala zvrátiť, takže som sa musela otočiť, aby som sa dostala domov a si hovorím, že znova po tej ceste nejdem, že nejako to dáme na našu stanicu. Samozrejme, parkovacie miesto žiadne, ale nakoniec som našla jedno pri jazere, takže sme išli pred pol deviatou na vlak.
Na logo sme došli tak tesne tesne, ale bolo to fajn. Prvé minúty akože bol Pampúšik taký, že uf, je tu niekto iný, ale nakoniec sa zabavili. Dala nám aj nejaké materiály na doma a potom sme išli električkami na Trnavské mýto k Tržnici, aby som si tam prečítala v správach, že máme ísť k Starej tržnici, ale nakoniec sme sa našli. 
Bolo to super, boli sme v Dráčiku na Obchodnej a potom v Mekáči (áno, dobrá detská strava) a potom sme išli už na vlak, aby sme neprišli domov úplne neskoro. Domov sme úspešne prišli pred druhou a aj keď sa Pampúšik ukladal už vo vlaku, nakoniec zaspal nejako pred treťou, krátko na to prišiel Drahý, okolo štvrtej sme ho išli zobudiť, potom som s ním šla na ihrisko a tam sme sa stretli s celou partiou.

Piatok - Pampúšik sa v noci budil s tým, že on chce byť doma. Ach moje zlatíčko. Ráno sa definitívne zobudil ešte pred šiestou a do škôlky sme došli celkom v pohode. Sám dokonca vošiel do triedy a tam sa už samozrejme rozplakal.
Ja som potom šla domov, potriedila som vecičky, dala variť karfiol, trochu upratala, poslala asi päť životopisov.
Uvarila som zemiaky, také minipidi, skvelo sa to šúpalo a dala som piecť karfiol.

Drahý hovoril, že bude dlhšie v práci, tak mi volal, že to nestíha, takže som šla po Pampúšika do škôlky ja, išli sme opäť na ihrisko, ale zdal sa mi tam nejaký taký vyčerpaný, ale domov nechcel ísť ani za svet.
Prišiel mi @, že budúci štvrtok budeme mať rodičovské združenie. Uff. Už teraz som z toho nervózna.


Sobota - Pampúšikovi sa spustili sople, takže paráda, teším sa. Vydržal v škôlke presne týždeň. Ale okrem sopľov bol v pohode, tak ho Drahý zobral aj von, najedli sme sa, Drahý išiel potom do práce na chvíľku. Prišiel akurát, keď som Pampúšika uspávala, tak už nič z toho, takže nespal. Poobede sme išli ešte trochu von.

Nedeľa - Sople Pampúšikovi ustúpili, ale je akoby zachrípnutý a taký proste nie úplne 100% zdravý. Tak som na vážkach, či ho dať alebo nedať do škôlky. 
Drahý musel opäť na pol dňa do práce. Zobrala som Pampúšika trochu von, stretli sme aj LL, tak sme chvíľu spolu kecali. 
Poobede sme sa stretli vonku so Susan a Kubíkom. A mi hovorí, že Pampúšik vôbec nevyzerá choro a že nech ho skúsim do tej škôlky dať, že proste uvidíme.

Pondelok - Nakoniec som sa rozhodla dať Pampúšika do škôlky s tým, že keby sa mu náhodou rozvinula choroba, že mi hádam zavolajú. 
LL išla odniesť malú LL aj s manželom, tak sme sa potom dosť dlho spolu rozprávali a my dve sme sa dohodli, že by sme mohli ísť do mesta neskôr.
Tak som trochu poupratovala a napísala mi LL, že o chvíľku príde, tak som si nachystala knihy do knižnice. Zastavili sme sa v knižnici, potom som sa chcela ísť niečo opýtať na Úrad práce, ale bolo tam toľko ľudí, že sme sa otočili a išli sme cez námestie do DMky a potom ešte do Coop Jednoty. Začala som akurát variť vývar, keď prišiel domov Drahý, že je chorý, že sa vypýtal skôr z práce.
Okolo tretej som šla po Pampúšika do škôlky, chvíľu sme boli doma a potom sme vyrazili na ihrisko, ale tam bol ako z divých vajec - vyhadzoval piesok z ihriska, utekal, chodil po šmýkľavke opačne, kopol do odrážadla a podobne, tak som to po 100 upozornení vzdala a išli sme domov. Síce plakal, ale proste to sa nedalo. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Lúčenie

Na chatu ľadová správa, už mesiac mi spávať nedáva. A aj keď som videla kopu hliny, časť mňa chce veriť, že niekto iný.... V polke bol vzatý...