O téme nevery som premýšľala už viackrát, ale úprimne, nepamätám si, kedy naposledy som sa o tom bavila s mužom, ak nerátam jeden rozhovor v aute, ktorý prebehol pred dvomi týždňami. Bol to veľmi zaujímavý rozhovor a úprimne, prekvapilo ma, aký pohľad na neveru má dotyčný, hoci sám nie je verný typ ani náhodou. Od vtedy na tie rozdiely myslím...
Až do vtedy som si vlastne ani neuvedomila, že nemám na to, čo je pre mňa nevera, jasný názor. Pre niekoho je aj flirt alebo horúce správičky nevera, pre niekoho ani sexuálny styk so všetkým nemusí. Ja som zistila, že mi najviac vadí asi duševná rovina nevery. Teda, nie že by mi tá telesná nevadila, ale vlastne si myslím, že najdôležitejšie je, aký dopad má daná nevera na ten pôvodný vzťah.
Myslím si, že najdôležitejšie je, aby sa na ponímaní nevery zhodli hlavne tí partneri. Spätne si vlastne uvedomujem, že v každom vzťahu, bola tá hranica nevery, niekde inde.
A dá sa nevera odpustiť? Tak týmto si vôbec nie som istá a osobne si myslím, že nie. Aj keď poznám ľudí, ktorí išli spolu ďalej, ale osobne si myslím, že ten vzťah už nikdy nebude taký ako predtým.
Niekde som raz čítala, že každý vzťah raz prejde neverou. Ja pevne verím, že úplne každý nie. Aj keď, keď sa v práci nudím, tak si čítam kde-čo na nete a natrafím tam na nadpisy typu:
Bára (36): Dokážu se s manželem milovat, jen když myslím na jiné muže. Je to nevěra?
Aneta (32): Řekla jsem manželovi, že jsem ho podvedla. On teď po mně žádá něco, co mě totálně vykolejilo
A ako to máte s neverou vy? Ocitla sa niekedy vo vašom živote? Prípadne, dokázali by ste ju odpustiť?
Utorok - Pampúšik sa zobudil niekedy o pol štvrtej, že chce mliečko. Ešteže som ho bola včera kúpiť. Dosť sme sa prehadzovali, ale o šiestej akoby proste mal v sebe vlastný budík a bol hore. Vychystali sme sa do škôlky, aj keď povedal, že pani učiteľku nemá rád. Ach, bábo, úprimne, ani ja nie, ale táto vám aspoň ostala. Aj keď je to úžasné, že nám ako rodičom nikto nedal vedieť, že druhá pani učiteľka s nimi už nebude. Tento mesiac vlastne končí aj 3 mesačný adaptačný proces. K tomu tiež ešte nikto nič poriadne nepovedal.
Je krásne slnečno, vôbec sa mi nechcelo do práce. Vedela by som si predstaviť deň úplne inak, než sedieť v kancli :-D
V práci zatiaľ celkom pohoda, aj zástupkyňa celkom v pohode. Šéfka sa už asi ani nevráti a nastúpi rovno na MD.
Volala som mamine, či objednať ten vláčik pre Pampúšika pod stromček, tak som ho objednala z Alzy.
Keď som prišla domov, Drahý akurát dovaril špagety, tak sme sa najedli a potom sme sa hrali. Chalani sa spolu osprchovali a zaspali.
Pozerala som Nemocnicu a keďže Pampúšik zaspal krížom cez celú posteľ a ja som ho nechcela budiť, tak som si vzala vankúš a paplón do obývačky.
Streda - Snívalo sa mi s PP. Že len tak prišiel, proste si zaparkoval auto pod našim oknom a keď som išla zobrať Pampúšika do škôlky, tak sa k nám pridal. Tak sme ho zobrali do škôlky a potom sme riešili, že čo tu do hája robí, ale potom som sa už zobudila.
Ráno mi napísal, že ide za nejakou kamarátkou. Na čo mi to píše? Nestačí, že s jednou ženou žije? Neviem si predstaviť, že by sme sa stretli a zároveň by som ho hrozne chcela vidieť. Podľa fotky, čo mi poslal, je stále rovnako pekný a podľa správ rovnako "namyslený", hravý, úprimný až drzý a urážlivý. Proste presne taký, ako keď sme sa stretli prvýkrát na námestí a išli najprv do nejakého podniku, ktorý som nepoznala a to sme sa ešte bavili viac-menej o práci. Potom sme sa premiestnili do podniku, kde som kedysi pradávno chodila ešte s prvým chalanom. Bola som taká nervózna, že som sa skoro obliala kofolou. Aj ma mrzí, že som na niektoré drobnosti už zabudla. Škoda, že správy z toho obdobia už nemám. Celkom by ma zaujímalo, čo sme si písali.
Drahý mi poslal fotku kiwi v dvoch miskách. Tak takto vyzerá vzťah po 6,5 roku. Kiwi. Fakt sexy. Niekto mi posiela porno a niekto kiwi. Niečo medzi tým by sa nenašlo?
Popoludní mi prišiel @ s výplatnou páskou. Veľmi príjemne ma prekvapil. Odmeny mi boli priznané v plnej výške. Aj keď bude mať Drahý teraz slabú výplatu, keďže bol viac doma ako v práci, ale aj tak by to malo byť fajn. Aj keď mi bude treba natankovať plnú nádrž. Ale ak by to šlo takto ďalej, mohla by som si opäť niečo málo nasporiť, aj tak budem potrebovať na jar nové pneumatiky a celkovo olej vymeniť, klímu doplniť. Ach jáj, autíčko je proste žrút peňazí :-D Ale je to moja láska.
Po práci som sa ešte zastavila po pár drobností v Tescu. Doma sme sa hrali s Legom, puzzle a potom sme všetci traja zaspali.
Štvrtok - Zobudila som sa okolo pol tretej, resp. zobudil ma Pampúšik, ale keď som si odbehla na wc, tak som sa už prebrala komplet a už som v podstate nezaspala.
Napísala som ráno PP, ale v poslednej dobe mám pocit, že ho obťažujem. Pritom ešte pred týždňom sme sa spolu rozprávali úplne normálne. Ja sa v tých mužoch asi naozaj nevyznám.
Okolo pol šiestej sa zobudil Pampúšik a potom sme už pomaly povstávali všetci. Drahý s ním išiel dnes na logopédiu, tak som ich ráno zaviezla na stanicu. Vlak meškal tak, že ten, ktorý mal ísť o pol ôsmej šiel o ôsmej, ale v podstate im to nevadilo. Kto vie síce koľko bude tým pádom meškať vlak naspäť. Celkovo som zvedavá, ako to zvládnu a tiež som zvedavá, či budeme mať už dnes výplatu alebo až zajtra.
V práci bola nuda, tak som študovala internet a veľmi ma zaujali teórie citových väzieb. Aká náhoda, že mne vyšla úzkostná:
ÚZKOSTNÁ (ZÁVISLÁ) Každému vztahu se hned od začátku plně oddáte. Chcete si být s partnerem maximálně blízcí, stále bojujete o jeho pozornost. Máte pochybnosti o síle partnerovy lásky a potřebujete hodně ujišťování a projevů náklonnosti. Vztahy pro vás jsou často zdrojem stresu a napětí. Díky své nejistotě se obáváte opuštění. Máte pocit, že vaše snaha o blízkost je jednostranná. Jste na partnerovi závislí, žárlíte na něj, cítíte úzkost, když spolu nejste. Jste citliví na změny jeho nálad a býváte kritičtí. Chováte se nepředvídatelně a iracionálně. Jste schopni volat partnerovi stokrát za noc nebo ho sledovat, co a kde dělá. Když jste single, cítíte se hrozně a proto hrozí nebezpečí, že skončíte v nezdravém či toxickém vztahu. Tento typ citové vazby se častěji vyskytuje u žen. Vzniká u dětí, u kterých jsou potřeby naplňovány jen do určité míry a nepředvídatelně.
Úzkostný attachment pozorujeme u dětí, jejichž rodiče byli dostupní nespolehlivě, střídavě. Projevuje se větší úzkostí a závislostí na pečující osobě. Matka takových dětí někdy citlivě reagovala na jejich poteby, jindy reagovala spíše na svoje potřeby nebo nereagovala vůbec (např. nechala dítě vybrečet). Rodič není emočně dostupný tak, jak dítě potřebuje. Dítě často cítí zcela vědomě potřebu pomoci rodiče, přičemž ale znovu a znovu zažívá, že to, co se mu dostává není to, co potřebuje. Odloučení od matky děti snáší hůře. Při návratu se projevuje tendence ke kontaktu s matkou, ale zároveň i tendence k odporu, vztek.
Matky těchto dětí se nebrání fyzickému kontaktu s dítětem, ale proti matkám s bezpečnou vazbou k dětem reagují méně citlivě na dětský pláč, vystupují méně empaticky. Jejich chování osciluje mezi laskavostí, vřelostí a odmítáním dítěte, je více emočně labilní. V dospělosti jsou lidé s touto vazbou často pohlceni emocemi, bývají zaujatí negativními postoji k vztahové osobě, působí úzkostně, ustrašeně, závisle.
Tak toto na mňa tak sedí, že to až bolí. Akurát si nie som celkom istá, že čo s tým.
Piatok - Do práce sa mi vôbec ale vôbec nechcelo. Pršalo a písal mi akurát PP, keď som zamykala byt. Prišla výplata, takže som vyplatila včerajšiu logopédiu a nejaké drobnosti. Volal mi Drahý, že či ho vezmem potom do tej Trnavy. Tak si hovorím, že strašne sa mi chce, ale pôjdem. Aspoňže prestalo pršať. Prišla sem ešte aj jedna bývalá kolegyňa s úplne malinkým bábätkom v ružovej čiapočke. Proste krásne. Objednala som si aj žehličku. Na chvíľu prišla aj šéfka. Na sklade nám ostalo 24 vecí. Takto pred sezónou. A to je z toho 5 telefónov do jednej objednávky, takže úplná paráda. Po práci som teda Drahého odviezla v daždi a tme do Malého Ríma. Na šťastie mi zasvietila nádrž ešte tam a tak som prvé peniaze z výplaty nechala na Slovnaftke :-D Domov sme prišli neskoro a takmer ihneď sme išli spať. Kedy prišiel Drahý, netuším.
Sobota - Zobudila som sa okolo pol piatej a chvíľu som sa pokúšala zaspať, ale rýchlo som pochopila, že to nemá význam. Ožehlila som, potom sa zobudil Pampúšik, pozerali sme TV a keď sa zobudil Drahý, tak sme išli na poštu, vyzdvihla som si balíček z Mattelu, potom sme išli do Lidlu, do Kauflandu, do DMky a ja som ešte vybehla aj do Tesca. Na obed sme si spravili pizzu a chalani potom obaja zaspali. Do večera sme sa len tak ponevierali.
Nedeľa - Ráno sa mi strašne chcelo spať, tak ma chalani nechali a oni sa hrali a pozerali TV. Potom sme sa najedli a Pampúšik nechcel spinkať a keďže bolo slnečno, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme do Petržalky, tak sme zavolali aj Krstného a išli sme sa prejsť, že pôjdeme k Draždiaku, ale v polovici cesty začala byť Pampúšikovi zima a celkovo sa mu moc nechcelo chodiť, tak sme išli domov, aj v aute takmer ihneď zaspal, ani sa nijako nezobudil, tak sme ho len preložili na posteľ a neskôr som mu dala plienku.
Pondelok - Pampúšik sa zobudil asi o pol štvrtej, spravila so mu mlieko a dlho sme nevedeli zaspať. Ja som hlavne opäť kašľala. Takže, keď zazvonil budík, bolo posledné, čo sa mi chcelo, vstávať. Nakoniec sme sa predsa len vychystali do škôlky. Do práce som išla neskôr, takže v celkom slušnej kolóne, ale prišla som na čas. Tovaru bolo celkom dosť, ale zákazníci aj tak moc nechodili. Aspoň dopoludnia nie. A ani poobede sa to veľmi nezmenilo. Po práci som sa zastavila v Alze, trochu som tam poblúdila, ale milý pán SBSkár mi pomohol. Potom som zašla ešte do Billy a konečne domov. Pampúšik s Drahým mi pripravili večeru dokonca so sviečkou :-D
Dnes si sem opäť odložím jednu krátku recenziu na prečítané dielo. Táto knižka sa ku mne dostala náhodne darovaním spolu s inou. Možno o to viac ma príjemne prekvapila.
Opisuje príjemné aj menej príjemné krásy materstva a výchovy detí humorným miestami možno až drsným štýlom, ktorý ja osobne mám veľmi rada a vyhovuje mi.
Utorok - Zle som spala, budila som sa, aj Pampúšik sa viackrát prebudil. Dokonca o štvrtej som mu urobila mlieko. Drahý spal opäť v obývačke, ale chcel prísť do spálne, lenže som zaspala krížom cez posteľ, musel by ma zobudiť, aby si mohol tiež ľahnúť. Vnímala som, že prišiel, ale nebola som schopná urobiť nič preto, aby som mu urobila miesto.
Zobudila som sa ešte pred budíkom a Pampúšik viac-menej tiež. Takže sme sa postupne do škôlky vychystali hádam ešte okolo siedmej. Bola tam učiteľka z druhej triedy a teda ledva sa pozdravila. Pampúšik tam očividne nechcel ísť, hoci tam boli jeho spolužiaci. Potom sa začal taký chlapček chytať za bruško, tak sa ho asi 4x spýtala, či chce kakať a potom, čo neodpovedal, sa konečne zdvihla zo stoličky a išla k nemu, či mu nie je zle. To už tam bežala aj pani upratovačka. Radšej som išla. Do práce som mala pomerne voľnú cestu, teda až po výjazd, tam sme šli krok sun krok.
Napísala som PP ráno už asi po 10x, že prečo sa mi vôbec ozval a on mi na to napísal: To je jedno. EE, nie je, mne nie. Ani som mu na to neodpísala. Ani mi nenapísal, že som sa zase urazila. Proste to je posledné. Asi to tak má byť, ale aký by to potom všetko malo zmysel? A musí mať všetko zmysel? Nevidličkujem to všetko až moc? Sama neviem.
Mrholí a mne sa chce neskutočne spať. Len byť vedľa neho na tej úzkej posteli a vychutnávať si to horúce objatie a konečne si poriadne pospať.
Okolo obeda začalo riadne liať a fúkať, je tma skoro ako v noci, v tomto by som teda šoférovať nechcela, aj keď možno o štyri hodiny budem na chvíľku musieť.
Ráno sa ma pýtal vedúci celého logistického centra, že ako sa mám a či je všetko v pohode. Na obed sa ma to pýtal vedúci skladu. Keby som nebola taká podozieravá, tak si myslím, že im snáď na mne záleží, ale ako mi včera pripomenula Liptáčka, veľa sa tu zmenilo a nikomu sa nedá veriť. Vedúci skladu sa ma dokonca pýtal, že ako sa má malý a ako to ide s Drahým a uistil ma, že všetko bude dobré. Tomu sa dosť ťažko verí.
Streda - Pampúšik sa zobudil pomerne skoro a aj keď som sa snažila, aby bol potichu, moc to nepomohlo a čoskoro zobudil aj Drahého, ktorý bol z toho, že je hore o pol siedmej cez voľno, nadšený.
Pampúšik chcel robiť muffiny, tak sme spolu pár urobili. Neboli až také super, lebo som nemala ten svoj recept.
Na obed sme urobili halušky. Poobede som sa vybrala za kamarátkou pozrieť bábätko. Je to také úžasné, môcť sa na chvíľu starať o bábätko. Ešte k tomu o dievčatko.
Štvrtok - Zobudila som sa okolo štvrtej a potom som ešte zaspala. Pampúšik sa zobudil pred šiestou a ešte sme chvíľu ležali v posteli. Nechcel ísť moc do škôlky, ale neplakal, ani nerobil scény. Učiteľka sa pýtala, či je už v poriadku kvôli tom výsypu, čo riešili v utorok. Zopakovala som jej, čo povedala doktorka, že to je z liekov, že to nie je piata choroba a že môže ísť do škôlky.
Okolo ôsmej som vyrazila do Hlavného mesta na vstupnú lekársku prehliadku. Zle som odbočila a ocitla som sa v časti, kde má Ex byty. Tak som niekde tam v bočnej uličke zastala, aby som si nastavila navigáciu a keď som prechádzala 30tkou okolo jednej zastávky, tak som ho na 90% zazrela. Aspoň si to myslím, že to bol on.
Na chvíľu ma to vykoľajilo. Na miesto som dorazila takmer s hodinovým predstihom, tak som sa tam prechádzala hore-dole. Zašla som si aj do Lidlu po raňajky a tak. Bolo tam aj také mini hračkárstvo, kde mali z Barbie presne jedného Kena, ale v Lidli mali dve série Barbie. Asi začínam ľutovať, že som si černošku vo fialových šatách nevzala. Tie motýlikové šaty by som chcela všetky, ale odmietam kvôli tomu dať 24€. Čo by som potom robila s tými bábikami? Ale jednu si asi kúpim a potom niekde na Vinted budem zháňať šaty.
Volala som aj s PP. Jeho smiech je tak nákazlivý.
V práci bola celkom pohoda a dokonca, keď som prišla, boli aj nejakí tí zákazníci. Potom prišla zástupkyňa a mi hovorí, že ako dopadla prehliadka. Tak hovorím, že schválené. Akurát kvôli tomu tlaku budem musieť ísť k doktorke. Lebo z 160/120 vyrútilo skoro aj mňa. Hlavne ten spodný je hrozný. Takže sa tam zastavím. Už sa tááááák teším, že budem opäť šoférovať do Hlavného mesta, ale to ešte chvíľu bude musieť počkať.
Potom mi zástupkyňa povedala, že chce so mnou prebrať dve veci. Dosť to vo mne hrklo, ale nakoniec to boli len také drobnosti.
Po práci som sa zastavila aj v Tescu po pár drobností. Už doplnili brigádnikov na pokladniach a šlo to celkom fajn.
Drahý doma robil karfiolovú polievku a chystal sa robiť karfiol, trochu som na to dohliadla a hrala som sa s Pampúšikom s legom, potom sprcha a zaspal hrozne rýchlo.
Pozerali sme s Drahým Nemocnicu.
Piatok - Zobudila som sa ešte pred piatou a chcela som zaspať, ale potom zvonil Drahému budík a okolo pol šiestej sa zobudil už aj Pampúšik. Pršalo. Keby som nemusela ísť do práce, tak by ma tie kvapky na okne a parapete nesmierne potešili, ale takto som v tom jednoducho nemohla nájsť zaľúbenie.
Chvíľu sme sa s Pampúšikom hrali a potom sme sa vychystali do škôlky. Opäť tam bola tá blond pani učiteľka, čo aj včera. Jedna maminka na svojho synčeka bola taká nie moc milá, lebo mu povedala, že nerev, lebo poviem ocinovi, že už žiadne autíčka.
Chápem, že bola nervózna, ale aj tak ma to bolelo aj za chlapčeka.
Pampúšik na šťastie už neplače, ale dáva mi asi tak 10 pús a k neznámej pani učiteľke sa mu moc nechce.
Zašla som si ešte kúpiť do Žabky raňajky a vyrazila som na cestu. Aj keď pri benzínke bola dosť kolóna, prišla som celkom v pohode.
V práci to bolo celkom v pohode. Pršalo, takže zákazníkom sa nijako zvlášť extra nechcelo trepať sa sem, pokiaľ nemuseli.
Drahý bol doma taký divný, aj som sa ho pýtala, že čo sa zase raz stalo, ale nepovedal nič, ale úplne som čakala, kedy vybuchne ako sopka, ale nejakým zázrakom sa to nestalo.
Sobota - Strašne sa mi nechcelo nič. Chalani boli dopoludnia trochu von a ja som upratovala. Stále sa nejako neviem zmieriť s tým, že nevieme nájsť tú jednu kocku puzzle. Nechápem, kde môže byť, však nie je až taká malá, ale už som prehľadala všetko. Drahý potom dokonca odsunul aj skrinku pod TV a našiel tam pár kociek lega, ale puzzle teda nie.
Dojedli sme karfiol a Pampúšik potom zaspal.
Urobila som zatiaľ domáci perník. Myslím, že mi celkom dobre vyšiel. Poobede už opäť pršalo, tak sme pozerali Coco.
Nedeľa - Zaspala som dosť neskoro a Pampúšik bol už o šiestej hore. To dieťa fakt nevie spať v poslednej dobe. Tak sme sa hrali a pozerali TV a Drahý vstal okolo ôsmej. Potom išli ešte po rožky a fliačky do obchodu a trochu na prechádzku.
Drahý potom urobil granadír a aj cuketové placky. Pampúšik poobede odmietol spinkať, ja som na chvíľu zaspala, ale prebudil ma hluk a tak sme sa šli prejsť na Jazerá. Bolo to fajn, domov sme prišli asi po dvoch hodinách.
Pondelok - Ráno som sa zobudila pred šiestou a krátko po mne sa zobudil aj Pampúšik. Vychystali sme sa do škôlky, tam akoby nechcel ísť do triedy. Nepovedal síce nič, ani neplakal, ale ostal stáť vo dverách. Učiteľka hovorila, že on s Kubíkom sú čistá pohroma spolu, že si nevie predstaviť, že by boli spolu v triede.
Zašla som potom do Tesca po chlieb a nejaké drobnosti a pozerala som, že DMka otvára už o 8mej, tak to ma potešilo, že tam nebudem musieť ísť po práci, aby som Pampúšikovi kúpila mliečko.
Najedla som sa, trochu upratala a mohla som ísť do práce.
Pomaly sa začínajú prejavovať Vianoce aj u nás, máme na výdajni akurát 103 položiek, oproti 30 v piatok večer celkom nárast :-D
Máme tiež už dve odstúpenia od kúpnej zmluvy.
Domov som prišla okolo pol siedmej a Pampúšik už spal. Najedla som sa a išla som za ním do spálne a tam som si čítala články na nete. Asi o desiatej prišiel Drahý a že prečo som za ním neprišla do obývačky, že sme si mohli niečo spolu pozrieť.
Nechcelo sa mi hádať, tak som mu na to nepovedala radšej nič.
Aj keď mám pocit, že som úplne bežná nijako zvlášť výrazná žena, mám čoraz častejšie pocit, že v mužoch zanechávam hlboké stopy. Nie, že by som bola až taká namyslená na svoju vlastnú osobu, ale v podstate sa mi všetci po čase a občas po mnohých rokoch, opäť chcú dostať do života. Niektorí výraznejšie, iní menej, ale aj tak...
Prvý chalan - dobre, tomuto ku cti slúži, že asi takých 15 rokov o ňom naozaj nič neviem, ale predtým, 10 rokov prerušovaného kontaktu, napriek tomu, ako ma neznášal. Tak prečo? Dobre, chápem, na prvú sa vraj nezabúda. Dobre, však to mu nikto neberie, ale prečo pri tom spomínaní treba chytiť aj telefón do rúk a vypisovať niekomu, aký je dokonalý len na to, aby ste mu o pár mesiacov povedali opäť raz, že to nemá význam, že sa k sebe nehodíme a podobne. Akože vážne? Asi preto som Ex, že?
Ing. - s prestávkami sa mi ozýva po pár rokoch. Teda, keby mne, predposlednýkrát zavolal mojej mamine. Akože prosím? Kto už viac ako 15 rokov opatruje číslo mami svojej Ex? Prečo pre Boha? A keby som ho aj v telefónnom zozname našla, tak posledné, čo by mi asi napadlo je, že ho vytočím....Posledne mi napísal na meniny pred takmer dvomi rokmi, po niekoľkých rokoch a ešte sa tváril, že to robí bežne. Nie, neželáme si k narodeninám, meninám, Vianociam a podobne. Tak prečo? Kokos, chlape, zlomila som ti srdce na miliónkrát, tak prečo? Pochovaj nutkanie o mne vedieť viac, než vieš.
Otrava - hádajme prečo má asi túto prezývku. Pretože čo? Pretože otravuje....úplne logické. Je úplne jedno, či som slobodná, zadaná, bezdetná, detná. Proste vyhodíš dverami, vráti sa oknom.
Slniečko - Nevidela som ho tuším niečo cez dva roky, keď sa mi ozval. A takto to šlo tiež niekoľkokrát. Dokonca mi volal týždeň pred svadbou. Akože na čo?
Jacob - Akože chalan mi po mnohých rokoch napíše, že keby sme boli spolu, tak sme spolu už xy rokov. Akože vážne? My sme spolu ani neboli a on mi napíše, koľko rokov by sme boli spolu. Akože haló. To mi fakt prišlo riadne divné.
Mig - tak s ním sme sa síce po oficiálnom rozchode stretávali celé roky, ale medzitým boli ešte dosť pauzy a aj keď sme si v máji 2017 vymenili posledné svoje veci, tak sme sa stretli raz náhodne pri nákupnom centre, kde robil. Následne sme si písali a asi dvakrát sme sa stretli, ale v podstate sa mi iba vysmieval, že nedokážem byť sama a strašne som sa na neho ešte hnevalo, čo mi napísal, keď som sa spoznala s PP. Nakoniec sme sa videli v decembri 2018 na koncerte jednej z našich obľúbených kapiel. Len sme sa pozdravili a zhodnotili, že každý máme miesto v úplne inej časti. Po koncerte sme sa už nevideli, ani nekontaktovali.
PP - Koncom novembra 2018 mi už urobil také nervy, že som ho zablokovala na FB a po 5 rokoch mi blikne od neho správa na IG. A tvári sa akoby sme tých pár rokov proste sa ani neprestali baviť.
Akože ono je to všetko pekné, to aby ste si nemysleli, že mi to nelichotí. Lichotí, ale zaobišla by som sa bez toho. Ja takéto chúťky síce občas tiež mám, ale na 90% sa ovládnem.
Zase si prišiel do môjho života. Presne ako vtedy. Ako veľká voda. Akurát. Akurát, že je to tak dávno. Pomaly sedem rokov a ja. Chcela by som si nahovárať, že som už inde. Ale dnes ma to vrátilo tak naspäť, že ma to samú zaskočilo tak veľmi, že som na chvíľu až fyzicky cítila ochromenie.
Včera sme sa držali viac-menej témy, teda tej našej jedinej. Ale my sme neboli iba obyčajní milenci. Dokonca si myslím, že ani ty si to tak nebral a ja už vôbec. Zamilovala som sa do teba, strašne moc. Ako pubertiačka, bolo to až smiešne. No slzy z myšlienok, ako sa miluješ s tou svojou, neboli smiešne vôbec. A žiaľ nie sú ani teraz. Ani netuším, prečo to vlastne musím prežiť znova. A to si sa ma ešte ani nedotkol a ja plačem v práci ako malinké dievčatko. Ešteže tu nikto nie je, dokonca aj zákazníci majú ešte chvíľu čas. Takú polhodinku až hodinku. Moje oči musia vyzerať úplne úžasne, keďže celý deň s prestávkami poplakávam. Ešteže sa šéfka nespýtala, či mi niečo nie je. Lenže mne je. Celé srdce mám na trilión kúskov a vôbec nechápem prečo vlastne. Nikdy si mi nič nesľuboval, nedal ani zrnko nádeje a ja. Ja ťa aj tak ľúbim. Po celé tie roky ostala tá láska, vášeň, to všetko niekde vo mne a teraz sa to derie von ako granát. Odistila som poistku a už v tom idem.
Ľutujem, že som Ti vôbec odpísala. Mohla som vedieť, že to bude takéto. Nie, to, že ma to zoberie, som nemohla tušiť.
Ja viem, si ešte nevhodnejší partner než všetci ostatní. Lebo si mi hneď napísal, že si svoju terajšiu podviedol. Akoby nejaká existovala, ktorú nie.
Ty si taký môj Hardin. Akurát, že Hardin Tessu miluje. Už by som s tým After mala aj skončiť, ale je to sakra dobré. O mnoho lepšie ako film a ten sa mi páčil. A myslím, že tebe by sa tie knihy tiež páčili. Okrem iného je v nich kooooooooooooooooopa sexu.
A to som sa ešte nespamätala z Kocúrika. Áno, to je ten môj potetovaný kolega. Viem. Ticho. Nehovor to nahlas. Mne je to úplne jasné, že by si sa mile rád podelil a ešte by sa možno chcel aj dívať. Mne je to jasné, ty zvrhlé prasa.
No ja viem, ja viem. Je to v celku normálne. Nie, nie úplne bežné, ale normálne áno. Si v mieste bydliska mojej maminy. Máme tam pochovaného starkého. Chýba mi. Kurnik, všetci mi dnes nejako chýbate.
Si mi písal, že čo viac by som si mohla priať, že mám muža a dieťa, všetko, čo som chcela. Môžeš si myslieť o mne čokoľvek, ale nechcela. Dieťa som nechcela, ale o to viac ho ľúbim. Aj keď mu ubližujem. Celé je to také, že najradšej by som dnes na miesto domov, zišla na diaľnicu a išla za Tebou, ale nemôžem...Teba čaká doma iná. Nemôžem sa toho zbaviť. Nechcem sa pýtať, ako vám to klape. Viem, že by si v takom vzťahu ako ja nebol a ja mám na to tiež len jeden dôvod.
Tak si čítam After, kým Ty asi šoféruješ alebo sa vezieš, neviem. Nejako som to nepochopila, ale nechávam to tak, však sa snáď ozveš, keď prídeš domov. Uff. Objíme ťa a dá ti pusu nejaká prepáč za výraz pani, veď je ešte staršia ako ja. A ja som tiež už pani, teda aspoň vekom, keď už nie statusom, ale dobre, to teraz nechcem rozoberať.
Toto som našla v tej knihe a myslím, že sa to neskutočne hodí:
To jen dokazuje, že člověk
může změnit jedině sám sebe. Nemůžete se pokoušet měnit někoho, kdo
o žádnou změnu nestojí.
Pokud je ten někdo příliš upnutý ke svému současnému já, nedokážete ho dost
podporovat a vyvracet mu nízké mínění, které o sobě má, není možné ho milovat
tak, abyste mu vynahradili, že se nenávidí.
Je to předem prohraná bitva
Začínam si dosť myslieť, že vrátiť sa do Retardu bola obrovská chyba. Neviem. Verím, že z nejakého prasprostého dôvodu som tu, akurát ešte neviem, prečo.
A z nejakého dôvodu si sa ozval práve teraz aj ty. Naposledy, keď si mi vstúpil do života, si mi poriadne otvoril oči a vlastne, svojim spôsobom, Ty môžeš za to, že som s mojim mužom a tým pádom za to, že mám syna, takže Ti vlastne extrémne ĎAKUJEM. ĎAKUJEM Ti.
Akurát sa obávam, čo mi ukážeš teraz. Lebo to s Ex som nechcela vidieť, ale to, čo mám doma, to vidím jasne. Možno až príliš jasne.
Tak potom, čo sa deje? Lebo toto. Toto nemôže byť náhoda. Ja náhody neverím. Tak som zvedavá.
Utorok - Ráno som vzala Pampúšika do škôlky. Išiel celkom ochotne. Bol tam piaty. Chlapci sa hrali spolu a jediné dievčatko bolo pri pani učiteľke. Pampúšik išiel opäť tam dozadu si sadnúť na také veľké kocky, ale nevyzeral, že plače, aspoň kým som tam bola.
Doma som si urobila kávu, upratala to najdôležitejšie a zašla som si k Tescu po zásielky. Bábika je nádherná. Úplne ma ochromila.
Bol tu dispečer a mi nešiel nejako systém a mu hovorím, že môj prvý zákazník a nejde mi to. A on: takže som tvoj prvý dnes?
Tak mu hovorím, že nepokračujme v tejto debate, lebo to neznie dobre. Tak sme sa schuti zasmiali. Dnes je úplne iný deň ako včera.
Dokonca sme prehodili pár viet s kolegyňou. Akože väčšina bola pracovných, ale došlo aj na tému hudby v rádiu. Wau.
Myslím, že kolegyňa sa bojí o tatina, lebo v piatok spomínala, že má ísť na operáciu a dnes, keď telefonovala, tak som počula apa a operáció a termín. Teda, to minimum, čo som dokázala pochopiť z tej záplavy maďarských slov a pár slovenských, veľa tiež nadávala.
V tom rádiu hrajú dnes takú dobrú staršiu hudbu. Britney, Metalicu a proste také pesničky, ktoré poznám.
Zasmiali sme sa s kolegyňou, keď odfrngla lienku priamo do pavučiny a rozbehol sa k nej taký mikro pavúk. Mám pocit, že dnes sme prehovorili viac slov ako za celý minulý týždeň. Mám takú radosť. Mám chuť objať vesmír.
Rozprávame sa. Naozaj sa rozprávame, aj o osobných veciach. A keď prišli baby z vedľa, tak sme sa tak nasmiali. Tento deň sa zapíše do histórie.
Tento deň, resp. tento dátum síce už v mojej osobnej histórii je štvrtý rok. Presne pred štyrmi rokmi som si našla dve čiarky. Ešte dnes sa vidím ako so Sluhom plačem, že som si pokazila život a čo teraz budem robiť. Ako rýchlo to prešlo a potom prišla láska. Na prvý pohľad. To bitie srdiečka.
Chvíľu som kecala s vedúcim z HD, že kto z mojich obľúbencov ešte robí. Moc ich teda už nezostalo, ale tak od zlúčenia sú to koľko 5 rokov? Myslím, že 5. Alebo možno 6. Lebo to bolo rok na to, ako Drahý prišiel do BA a to bude sedem v máji, tak asi 6 rokov. 6 rokov v Retarde je ozaj dosť :-D
Streda - Ráno som išla s Pampúšikom do škôlky a predo mnou pani, že jej synček prekonal piatu chorobu, tak hneď skontrolovala aj Pampúšika a nepáčil sa jej taký výsyp, čo mal na trupe. Ani mne sa osobne až tak nepáčil, ale myslela som si, že len niečo zjedol a tak. No učiteľka nás pre istotu poslala k doktorke, tak som išla. Volala som aj Drahému, že teda zrejme dnes bude musieť byť doma.
Doktorka ma úplne zglbala, že prečo sme ho dali do škôlky, že mal byť ešte doma, že to má z toho, ale že piata choroba to teda nie je. Tak sme sa zvrtli domov, chvíľu sme sa bavili ešte s Drahým, ten vytočený do nepríčetnosti, že však jemu dala OČRku len do 20teho a tak. Ale ostal s ním doma, že bude chodiť možno poobede do roboty a ráno.
Napísal mi PP. Ani netuším, že prečo som mu odpísala. Toľko rokov ho mám zablokovaného na FB a zrazu mi príde správa od neho na IG. Podľa prezývky som na 90% vedela, že je to on. V rámci toho, že som mu v noci zo soboty na nedeľu skoro napísala, zdalo sa mi to ako neskutočné znamenie.
Písali sme si len pár minút, keď začali hrať Kým ťa mám. Akože vážne? Kým ťa mám
Akože veľa pesničiek sa mi s ním spája, ale táto úplne najviac. Sedeli sme v pizzérke a on sa ma na ňu opýtal: Nepoznáš klasiku? Práveže poznám. Kým ťa mám. A to som vtedy ešte netušila, ako veľmi som sa do neho zaľúbila a ako veľmi mi zmení život. Nedával mi nádej na nič viac než chvíle rozkoše, keďže mal oficiálnu partnerku a ešte kopu neoficiálnych. Ale vtedy v tej pizzérke, keď sme sa vzájomne provokovali s fajčením, mi to bolo dosť jedno.
Písali sme si celý deň, aspoň lepšie prešiel čas o mnoho rýchlejšie. Čítala som si pomedzi jeho správy After3, čo samozrejme umocnilo náladu medzi nami.
Pospomínali sme na "staré dobré časy" a samozrejme, že sa spýtal, či ho chcem vidieť aj na živo. Ofšem, že chcem, ale nie je to také jednoduché a samozrejme sa ma opýtal, prečo som sa nezastavila vtedy, keď sme sa videli v Terminály. No, myslím, že prvýkrát som sa zdržala za ruku so svojim mužom, takže to by asi nešlo a druhýkrát som si tuším ani nebola plne istá, či je to vôbec on. Na to mi napísal, že on ma potom hľadal.
Drahý musel ísť do práce, keď som prišla domov, ale bol len na chvíľu, krátko po deviatej už bol aj doma.
Štvrtok - Chalani teda ostali doma a ja som vyrazila do práce. Bolo dosť plno, musela som dávať veľký pozor, ale medzi tým som aspoň dokázala napísať pár slov PP.
Dokonca mi tesne pred začiatkom zmeny volal. Bolo to také opojné počuť opäť jeho hlas. Tú jeho jednoduchosť žitia.
V robote boli takmer všetci v našej kancelárii a tie reči. Uff, príliš veľa hormónov.
Potom mi PP napísal, že má 6 rokov vzťah s o 12 rokov staršou. Úplne ma to dostalo. Keby sa ma ešte niekto cez víkend spýtal, či sa rozplačem kvôli PP, tak sa zasmejem. Koľko citu môže v človeku ostať po 6 rokoch? Očividne veľa. (Keď to teraz píšem je mi zo seba na blití, keďže dotyčného záujem trval presne 4 dni).
Dokonca mi ráno volal, bolo to také dokonalé, počuť ten hlas. Však volaním to celé začalo. Ako si odo mňa neustále pýtal telefónne číslo, dokonca si ho pýtal aj od jeho šéfa. Pamätám si, ako s tým prišiel za mnou a ako som mu síce na firemný mobil, ale volala u maminy a ako sme sa potom stretli. A na druhý deň znova.
Samozrejme mi prezradil veci, ktoré som ani nechcela veľmi počuť, ale dokonca mi prezradil aj meno slečny Jáj. Nie že by na tom záležalo.
A to jeho extrémne sebavedomie, ktoré vlastne krásne odráža, že si je sebou tak neistý:
Chceš tvrdiť, že po tých rokoch stále chceš len jednu jedinú osobu a to mňa?
Tak toto ma vystrelilo do vesmíru. Nie, to vôbec tvrdiť nechcem, lebo to nie je pravda. Chcem len niekoho, kto by ma ľúbil tak ako ja jeho, ale s mojou psychopatickou povahou sa to asi ani nedá, ale potom som dostala krásny kompliment:
Tak ako ťa poznám ja, tak sa snažíš ňou byť ako najlepšie vieš (matkou tisícročia). To ma strašne dojalo, keďže ani otec dieťaťa nevidí moju snahu.
V tých pár hodinách som patril len tebe. Tak to je zhrnutie úplne najvýstižnejšie. Akože človeka vlastniť aj tak nemožno, ale zároveň to ľudia tak veľmi chcú. Chcú niekomu/niekam patriť a chcú, aby niekto bol ich: moje dieťa, môj partner, moja robota, moji rodičia, moji súrodenci. Moje, moje, moje a reálne nič nikoho nie je.
A zase až taká zlá nie si...Veď si mala napísané litánie a neposlala si jej to...A na čo? Nepomohlo by mi to. To som nechala na inú :-D Ja sa len potrebujem vypísať, potom je už dobre. Aspoň na chvíľu.
Ale všetko to okolo, čo sme páchali bolo mega a vďaka tomu mal ten sex potom zmysel...Tak lepšie by som to nevystihla ani ja. Bolo to mega.
Čiže keby ma máš pred sebou, tak povieš aj to, čo nevieš...Milujem tú jeho drzosť a hrané ego. Proste sa na tom bavím neskutočne. Milujem tie doťahovačky, keď mu niečo nechcem povedať.
Dievčatko, hráš hrdinku teraz...ale keby ma máš už pred sebou, by si ináč rozprávala....
Vlastne ani neviem, aké by to bolo, mať ho znovu pred sebou. Tých pár momentov, keď som ho videla v Keksoch, som si to nestihla poriadne ani uvedomiť.
No ver, že raz sa to stane ... No, raz asi áno, ale kto vie, kedy to bude a potom uvidíme, čo bude, či sa vôbec pozdravíme.
Išiel na dolniaky. Tak by som šla s ním. Šla by som na cintorín za starkým. Aspoň na chvíľu, síce by som na hrob asi netrafila, ale to sa dá tuším vyhľadať. Naposledy som tam bola so starkou a strýkom a mojimi chalanmi. Pamúšik to potom rád spomínal, že sme pálili sviečky.
Celú noc som sa prehadzovala. Pršalo.
Piatok - Ráno stále pršalo. Volal mi Drahý, či prídem po neho do práce, keď tak prší, tak si hovorím, že jasné, prečo by som neotočila diaľničnú cestu 3x :-D
Keďže sme sa vychystali moc skoro, zašla som ešte do zásielkovne pri Tescu po balík a na chvíľu som volala s PP. S Pampúšikom to bol síce hovor za milión, ale aj tak bolo skvelé ho počuť.
Ale už sa ti nemusím tak páčiť ako vtedy keď si videla aj rebrá...Velice vtipné. Ako keby na tom záležalo. Telo je jedna vec, ale sexeapeal s tým až toľko nemá.
Ráno v robote nešli systéme, lebo v noci prebehla nejaká aktualizácia, takže som si musela všetko naištalovať a nastaviť znova. Nevadilo by mi to, keby sa zástupkyňa neprišla každú chvíľu opýtať, či už to ide, ale vlastne ani to mi nevadilo.
Nežný je niečo, čo nie som najradšej....Vážne? To ma ale prekvapuje.
Chcel mi zavolať, tak som vybehla von, poslal mi dokonca na seba číslo. Možno jedno z mnohých, ale v podstate je mi to fuk. Vonku bola ale nechutná zima, tak som sa zastavila v prázdnej kuchynke, tam so sa neskôr zrazila s jeho bývalým šéfom. Bolo to také zaujímavé.
Dookola sa ho pýtam, prečo mi vlastne napísal po toľkých rokoch, ale poznám ho, to mi povedať nechce. A keď nechce, tak nepovie. Jeho tvrdohlavosť je ešte horšia ako to jeho akože-ego.
Inak to šlo dobre. Po práci už Drahý nemusel do svojej roboty.
Celú noc som sa budila a striedavo som zaspávala v obývačke a striedavo v spálni. Pomedzi to so si ešte čítala After4.
Sobota - Ráno som bola samozrejme dosť nevyspatá, ale cítila som sa celkom fajn. Osprchovala som sa a Drahý volal Pampúšika s ním na poštu, ale nechcelo sa mu, tak sme sa hrali doma.
Ty si bola posledná, na koho som myslel...Radšej sa nepýtam pri čom.
Celý deň mi prešiel akoby v hmle. Boli sme v obchode, boli sme sa prejsť, ale ja som bola duchom niekde úplne inde.
Nedeľa - Menil sa čas, takže som vstala pred siedmou a už ma čakalo dobré ránko na displeji telefónu, čo tak ostro kontrastovalo s tým, aké dobré ráno mi spravil Drahý, keďže bol velice milí na nás oboch aj s Pampúšikom už od samého rána.
Ale som zvedavý, keď sa raz stretneme, ako si budeš vychutnávať ten pocit, že som zase pred tebou...Tak to by úprimne zaujímalo aj mňa. Podľa mňa sa na teba poriadne ani nepozriem, ako veľmi sa budem hanbiť. Hľadala som, či mám ešte nejaké fotky nás dvoch, ale žiadne som nenašla, asi som ich vymazala, keď som sa nahnevala. Našla som síce kopu iných fotiek, hlavne Ex a na blogu som dokonca našla listy, ktoré som imaginárne posielala tej PP frajerke.
Drahý išiel poobede na pivo a ja som si pozrela After 4. Oproti knihe to bol slabý odvar. Kopa vecí je tam úplne inak, ale pozerať sa to dalo. Tak na Heroa sa dobre pozerá.
Hlavne, keď mu nakreslia tetovania Hardina Scotta.
Pred obedom som vybehla na aute do Lidlu, ale strašne sa mi chcelo šoférovať, tak som si zmyslela, že sa vrátim cez diaľnicu domov, avšak prešla som výjazd, takže som vyšla pri Grobe, ale tam som zle odbočila, takže som sa ocitla na starej ceste, takže som bola dokopy preč možno aj hodinu. Nikto nič nepovedal. Tak možno by som mu nechýbala ani keby som bola preč pár hodín. Škoda, že PP je až v Keksoch. Keby bol bližšie. Mala by som sa spamätať, toto je horšie ako pubertiačka. Ako z nejakého zlého románu.
Hamty ma večer riadne schladila, že na čo by mi bol taký chlap (ček). No, na nič. To má pravdu. To sa musí nechať.
Chvíľu sme si volali a prezradil mi, že teraz býva na rovnakom sídlisku, na ktorom som žila 18 rokov, dokonca na rovnakej ulici len o pár vchodov ďalej.
Ešte stále si chcem nahovoriť, že toto je len tak? Neviem. Mám z toho toľko pocitov, že je to až divné. Neverím na náhody, ale ešte som neprišla ani na to, prečo som opäť v Retarde, potom do toho príde PP. Čo ma ešte čaká? No tak život, čo mi chceš povedať?
Keď prišiel Drahý z piva, ak vôbec bol na pive, začal provokovať, že ako mi on pomáhal po pôrode, ako sa o nás bál a takéto hovadiny. Snažil sa vyprovokovať hádku, ale nedala som sa. Radšej som sa šla prejsť okolo jazera.
PP bol už taký divný, ani moc nepísal a neviem, asi ho to prešlo. Čo už. Pred pár dňami som ani netušila, že vôbec existuje, tak to až tak nevadí.
Aj Drahý s Pampúšikom išli von, na cintorín. Vrátili sme sa takmer v rovnakom čase a začal zase provokovať, ale teraz pre istotu Pampúšika, že či nechce sestričku alebo bračeka. Na šťastie ten ho schladil, že nie, ale potom povedal, že by sestričke požičal motýlika. To je tak úžasné dieťa.
V noci som toho opäť moc nezaspala. Všetko mi to išlo v hlave.
PP sa ma pýtal, či v stredu nejdem do Keksov na hroby. No, to teda nejdem, keďže my tam nikoho pochovaného nemáme a ešte mi napísal, že pár minút by si na mňa našiel. Pár minút? Jasné, že budem šoférovať dve hodiny tam a dve hodiny naspäť kvôli pár minútam. Akože som dosť cvok, ale až taký nie.
Aj keď on to pre mňa spravil, ale nebolo to na pár minút a stálo ho to určite viac času, keďže išiel vlakom. Ale to bolo dávno a hlavne, vtedy som bola slobodná a bezdetná.
Pondelok - Ráno mi PP napísal, či som rozmýšľala nad tou stredou a áno rozmýšľala a potom mi napísal, že aby sme sa na nej nedohadovali, že nevie, čo povie doma. Tak mi to prišlo také, že uvidíme, ako to bude na Vianoce. Pff. Poznám to, Vianoce prejdú ako nič, to je prvá vec a druhá je to, že tam budem aj s chlapcami, takže čo potom poviem ja? Že idem na povianočné nákupy do zatvorených obchodov? Alebo?
No a potom mi napísal na tú stredu, že tá jeho ešte nevie, či niekam ide a ak aj pôjde, či ho nebude chcieť zobrať so sebou, takže asi tak...
No, tak to asi fakt necháme tak a bude pokoj. Tak by to bolo asi najrozumnejšie. Aj som mu napísala, že či sa chce vrátiť to ignoru, keď mi píše také ľadové sprchy.
Šéfka napísala, že si berie nečakane PN. Jaká paráda. Nie, že by mi vadila, ale kto už nie je rád, keď šéfka nie je v práci.
Poobede mi napísala Susan, či nenapíšem chlapcom, či nepôjdu von, tak som Drahému poslala jej číslo, nech sa dohodnú, lebo riešiť to cezo mňa je také. Keď som prišla, tak som sa k nim pripojila, akurát sa chystali na prechádzku po sídlisku. Tak mi to dobre padlo, trochu sa prejsť. Škoda, že sa kvôli zmene času tak rýchlo zotmelo.
