Týždeň 27. 02. 2024 - 04. 03. 2024

Utorok - Pampúšik sa zobudil asi o tretej, že sa precikal a teda statočne, tak som ho prezliekla, potom sa zobudil nejako pred piatou, takže keď mal vstávať, tak samozrejme ešte spinkal, ale keďže som dnes išla na 09:30 do práce, tak som ho nechala spať asi do siedmej a potom sme vyrazili do škôlky. Šiel celkom v pohode.

Zabudla som, že Žabku prerábajú na malé Tesco a bude otvorený obchod až od 01. 03., tak som zašla aspoň do lekárne, za tri veci som tam nechala skoro 20€. Fakt perfektné, ale tak čo už.

Rozmýšľala som, či ísť do obchodu alebo nie, ale nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem do Lidlu, potom som sa ešte zastavila pri tej kľúčovej službe oproti pošte, ale tí sú otvorení až od deviatej, tak to som čakať ani nemohla, ale sú aj v sobotu, tak sa tam v sobotu zatavím.

Spravila som si raňajky a potom som vyložila práčku a mohla som ísť do práce.

V robote dosť nuda, ale nejako som prežila až do večera.

Doma sme sa hrali s Pampúšikom, potom obaja chlapci zaspali, osprchovala som sa a pozerala som Nemocnicu. Nedalo sa mi zaspať a do polnoci som bola hore. 

Streda - Ráno som sa zobudila asi o tretej, ale to som hneď zaspala, potom Pampúšik sa zobudil krátko pred piatou, následne ale zaspal a ja tiež, len som počula Drahého behať po byte. Nakoniec som sa zobudila pred šiestou, obliekla som sa, umyla a išla som zobudiť Pampúšika, aby som stihla prísť k doktorke. Chudák, bol dnes prvý v škôlke :-D ale hneď za ním išiel spolužiak.

K doktorke som samozrejme netrafila na prvýkrát, ale už som nepanikárila a na prvom výjazde som sa otočila. 

Došla som krátko po pol ôsmej a takmer ihneď ma sestrička vzala. Doktorku síce viac trápil môj tlak ako moje sople a kašeľ, urobila mi EKG, stery, vzali mi krv. Krv na tlak bude zajtra, krv na baktérie bude v piatok. Tak uvidíme.

Z Hlavného mesta som prišla ešte pred deviatou, tak som si chcela ísť po balíček do Z-boxu, ale pomýlila som si ich. Nevadí. Mám pripravenú objednávku aj Dr. Max, tak sa po práci zastavím v Tescu, však to nie je až taký problém.

V práci ma hneď kolegyňa zdrbala, že som zabudla zatvoriť okno. No, budem si musieť dať na to pozor. Potom prišla Bryndziarka s tým, že nezamykám dvere. Pozerala som ako mucha puk, ako ich mám zamykať, keď nemám kľúč a hlavne ona odchádzala posledná. To už ani nemalo cenu komentovať. Už aby sa vrátila šéfka, ale vraj sa necíti dobre, tak uvidíme, či príde budúci týždeň už do práce alebo budeme v tomto provizóriu pokračovať.

Štvrtok - V práci celkom pohoda. Je toho málo. Čítam si, blogujem, hrám sa hry a snažím sa to tu do tej 18tej nejako vydržať. Skvelá práca.

Podvečer prišiel za mnou ten kolega, čo som mu na stehnách videla sedieť kolegyňu a chcel to so mnou riešiť, ale ja som ho hneď zastavila, že je to v pohode a v tajnosti u mňa. 

Po práci som sa zastavila ešte v Tescu v lekárni. Tam som narazila na Di, že malý jej dostal tú črevnú virózu, čo nám prišiel mail zo škôlky. Takže paráda. Na chvíľu sa za nami zastavila aj Prvá žena. Si hovorím, že polovica partie už má zraz a Prvá žena hneď na to, že zbehne do Tesca po nejaký džin-tonic. Jáj, hneď by som si s nimi išla posedieť. Vlastne už aj suchý február budem maž za sebou. (Tak teraz sa cítim ako nejaký alkoholik :-D).

Doma celkom pohoda. Večer som pozerala s Drahým Nemocnicu a potom sme sa asi do polnoci rozprávali. Bolo skvelé, že ma muž považuje za ľahkú devu a že keď chcem, mám si ísť za svojim srdcom. Joj, kiež by to tak šlo. Keby to bolo také jednoduché, že sa zdvihnem a idem. To je prvá vec. Druhá vec, že aj keby to šlo z mojej strany, nejde to z jeho a keby to aj tak išlo, tak sa asi viac bojím ako to chcem. Takže asi tak. 

Ale zaujímalo by ma, čo by tak robil, keby som bola taká ako kolegova bývalá manželka, že sa zobudil, mal ísť do práce a manželky nikde a musel ostať s dieťaťom doma, lebo ona neprišla domov.

Akože ja by som tohto nebola schopná a to moje dieťa je o mnoho staršie, než bolo to ich, keď sa to stalo.

Dlho som nevedela zaspať. V poslednej dobe spím ešte horšie než zvyčajne, čo je čo povedať. Ale tak 11teho mám ísť na kraniosakrálnu terapiu, tak som zvedavá, čo so mnou pani bude robiť. 

Piatok - Ráno sa mi strašne nechcelo vstávať, ale nakoniec som sa celkom slušne prebrala a po dlhej dobe som si urobila kávu a aj som slušnú časť vypila, kým sme sa vypravili s Pampúšikom do škôlky. Keďže nebolo ešte ani pol ôsmej, vybrala som sa prevetrať si hlavu šoférovaním. Vyšla som na diaľnicu a otočila som sa pred Nitrou naspäť, ale tá odbočka do Keksov, to bolo neskutočné, ale nemohla som si to dovoliť, aj do práce bolo treba ísť.

Aj bolo toho dnes dosť veľa, hlavne veľa reklamácií.

Ešte mi prišiel @, že mi DPD konečne doručí disky a pneumatiky. Tak som sa pol dňa zabávala s kuriérom, ale nakoniec ich Drahý prebral.

Som prišla domov a sú nádherné. Bude to super vyzerať, aj keď mala by som si tie škrabance najprv z dverí dať spraviť, aby mi tie nové disky nesvietili tak strašne.

Domov som už prišla dosť vyčerpaná. Pampúšik opäť nespal v škôlke, takže išiel spinkať pomerne skoro.

Sobota - Ráno som sa zobudila pomerne skoro, ale hneď po mne sa zobudil Pampúšik, tak sme sa asi hodinku hrali v obývačke, kým sa zobudil Drahý. Potom som sa šla osprchovať a prišla mi veľmi zaujímavá správa od PP:

A keďže ste debatili s mužom, čo mieniš s tým urobiť?? Chceš nás stopnúť a skúsiť to s ním napraviť??

Veľmi zaujímavá otázka a zároveň veľmi zložitá otázka. Ja už som to naprávala toľkokrát, že už akosi nemám silu a stopnúť nás som sa raz už snažila a vôbec nemám pocit, že by sa mi to podarilo. Keďže niekto pred 3,5 rokom hľadal spôsob ako mi zagratulovať k bábätku a našiel ho. Takže jediný, kto by nás dvoch dokázal stopnúť, by si musel byť Ty. 

Lenže v rámci toho, že si ma vyhľadal po toľkých rokoch, asi to nebolo len tak. A stopnúť nás? Však si "len" píšeme. Takže akoby som mohla stopnúť niečo, čo vlastne ani neexistuje.

Niečo v tom duchu som mu aj napísala, plus pár vecí, ktoré sa za tých pár rokov stalo, napr. ako sa Drahý kvázi odsťahoval cez ulicu a ako mi chcel predať auto poza môj chrbát a takéto pekné drobnosti a opýtala som sa ho, či to on chce medzi nami stopnúť. Na to mi neodpísal.

Išli sme na poštu a potom do kľúčovej služby oproti pošte. Tam ma nepotešili, lebo mi pán povedal, že áno, bude sa dať kľúčik spraviť, ale taký ako potrebujem, sa bude dať objednať až v apríli. Tak si hovorím, však dnes je prvého marca, tak to nejako už vydržím. Zase až tak nutno nutne ho nepotrebujem. Zastavili sme sa ešte v Tescu a potom Drahý, že mu volal sused, že ide s ním na polhodinku na kofolu. Z tej polhodinky boli 2,5. Zatiaľ som upratala aj uvarila karfiol so zemiakmi. Tak muž ma vytočí a ešte aj obed dostane. Aká som ja žena? Super, akurát, trochu kur.va, ako sám povedal.

Poobede sme išli všetci traja na prechádzku a bolo to celkom fajn. Síce mierne sprvoti popŕchalo, ale potom prestalo.

Pampúšik šiel spinkať pomerne neskoro. Zaspal až po deviatej. 

Nedeľa - Ráno som sa zobudila prvá, ale hneď po mne sa zobudil opäť Pampúšik a potom aj Drahý.

Pampúšik povyberal zo skrine z mojej poličky fixky a perá, čo tam mám a aj denník z roku 2017. Vôbec som netušila, že ho mám a hlavne, čo všetko je v ňom. No, mile rada som sa do neho začítala a mnohé veci, na ktoré som si nevedela spomenúť, som si oživila. V podstate som si oživila celý "vzťah" s PP,  začiatky s Drahým aj rozchod s Migom, keďže to sa všetko dialo v podstate zároveň. Niektoré veci boli také, že ma dosť prekvapilo, ako veľmi bol vtedy PP ku mne otvorený aj čo sa týkalo pocitov a hlavne vo vyznaní, čo sa mňa týkalo. Išla mi z toho vybuchnúť hlava a potom som mu poslala jednu správu, ktorú mi kedysi poslal.

"Nepamätáš, keď si sa priznala ohľadom toho trička, čo sa dalo hore a čo som urobil, že som sa dal k tebe a šiel ti dať bozk, ale nakoniec som šiel k uchu...tak povedz, že to nebola provokácia...proste som chcel vedieť, čoho si schopná a čo to s tebou urobí"

Pamätám. Nepamätala som si to úplne presne, ale to ako sme sedeli oproti sebe v Šestke si pamätám. Aj to ako ma volal, aby som si šla presadnúť k nemu. Aj to, ako si nakoniec presadol on ku mne. Ale na to, ako sa mu vyhrnulo to tričko, keď si dával dole mikinu, na to som už zabudla, hoci sa obávam, že to bol zlomový moment nášho prvého stretnutia. Nebyť toho, možno by sme navždy ostali len pracovníci jedného zamestnávateľa. 

Chalani sa pomerne skoro vybrali na bike. Napísala mi Susan, že či nejdeme von, tak som jej písala, že chalani už sú, ale že ja vybehnem a potom som im volala, tak prišli z Jazier a Drahý išiel hneď do práce, že na chvíľu, že len nahodí ističe. Tak sme boli von, ale Pampúšik bol už taký nejaký akoby unavený. Dokonca sa mi zdalo, že má zvýšenú teplotu. Tak som ho vzdala domov. Najedol sa a ľahli sme si do postele, ja už som skoro zaspala, kým on z nej stále vyliezal. Potom, že si ide dojesť karfiol. Veľa šancí som tomu síce nedávala, ale on ho naozaj dojedol, potom konečne zaspal. 

Išla som si čítať do obývačky. Stále nedokážem niektorým veciam z toho denníku uveriť. Byť namyslená, tak si myslím, že ani pre neho to nebolo len tak.

"Ale dva dni normálne, nie len v posteli, drobec :-P"

No, že na tie dva dni nikdy nedošlo, už nebudeme riešiť. Ani o tom, ako ma presviedčal, že by som s ním nevydržala 48 hodín. 

Poobede som žehlila a chalani išli trochu von. Začína byť už ozaj dosť teplo na to, že je iba začiatok marca.

Potom sme sa doma hrali a Pampúšikovi som urobila vaňu a hral sa tam s hasiacim prístrojom. Na moje prekvapenie nebola ani celá kúpeľňa mokrá, iba časť :-D

Pozerala som Ivetu, prvú časť druhej série, ale bolo to o dosť slabšie ako prvá séria. Točilo tak nejako retrospektívne, vracali sa medzi rokom 2024 a 2027 a nie veľmi dobre som niektoré súvislosti chápala, asi si to budem musieť pozrieť ešte raz.

Počula som, že Pampúšik už v noci nedýchal úplne dobre. Ach jáj, keď mu potečú zase sople do hrdla, tak ma asi rovno porazí.

Pondelok - Pampúšik sa zobudil pomerne skoro. Dokonca sa pod prísľubom rozprávky aj sám prezliekol z pyžama do vecičiek. Išla som si dať rýchlu sprchu, kým Pampúšik pozeral Labkáčov. Trochu mal soplík a občas aj zakašľal, ale nič strašidelné.

V práci to začalo hneď z rána dvomi reklamáciami, z toho jedna bola taká, že som myslela, že pána roztrhne za okienkom, ale zvládli sme to.

Potom som robila fascikle, keďže v piatok bolo prvého a šlo to dnes fajn. Už bola v práci aj šéfka príjmu, takže žiadne dodáky nehrozili. 

Po práci som sa zastavila v Z-boxe a vybrala som si Looks Kena. Je to teda fešák. Fotku som poslala Terke a trochu sme si popísali.

Keď som vchádzala na parkovisko, tak akurát som videla Pampúšika na bicykli, že idú domov akurát, lebo je hladný.

Volala som aj mamine, že by som 15teho chcela prísť, aj keď mám poobednú, ale tak hádam to všetko stihnem. Som zvedavá, čo povie Drahý na to, čo som pre neho vymyslela.

Pampúšik občas zakašľal, ale počuť, že má opäť upchaté dutiny. Teším sa.

Večer sa budil a plakal. Dosť dlho sa nevedel utíšiť.