Týždeň 12. 03. 2024 - 18. 03. 2024

Utorok - Ráno som sa zobudila celkom čerstvá. Drahý bol už v práci. Myslela som si, že ostal doma, lebo som ho vôbec nepočula ráno, asi som tak hlboko spala a hlavne som si myslela, že ostane doma, keď mu bolo včera tak zle, ale ani v noci som ho nepočula, že by behal na záchod alebo len tak po byte. Pozerala som na chodbe, nemal tam tenisky. V spálni spinkal Pampúšik, tak som vypla budík a išla som sa osprchovať. Keď som vypla sprchu, docupitkalo ku mne to moje nádherné kuriatko aj s tým zaspinkaným plyšovým psíkom v náručí. 

Na raňajky chcel guličky s mliekom. Jedol to skoro polhodinu, lebo popritom musel rozprávať, keby mám ísť na ôsmu do práce, tak to asi ani nestihnem, ale takto mi to až tak nevadilo.

V škôlke už bolo plno detí. Smrtkina malá mala ešte nejaké stopy po kiahňach, ani som netušila, že priamo v triede mali kiahne. Čudujem sa, že ich Pampúšik nedostal. S jeho imunitou, ale tak inkubačná doba je dva týždne, takže čo nie je, môže byť.

Učiteľka hovorila, že včera pred spánkom vymýšľal, tak som jej povedala, že kolegyňa z vedľajšej triedy nám vo štvrtok volala. 

Potom som zašla na poštu po tú Lego postavičku, nech už mám všetky objednávky vyzdvihnuté. Mala som ešte trochu času, tak som chcela ísť cez Grob do práce, samozrejme som poblúdila, takže do práce som sa pípala 09:31, ale v podstate to nikomu nevadí.

"A napr. celú cestu do BA a zase do BB idem len preto, lebo viem, že za tých pár hod s tebou mi stojí za to"

Mala by som ten denník spáliť, správy vymazať a pokúsiť sa opäť to v sebe niekde pochovať. 

Musíš najprv zavrieť jedny dvere, aby sa ti mohli otvoriť iné. Hm...Veď ja viem. Len nie je to také úplne jednoduché to urobiť, ale je to potrebné. Len to chce ešte trošku času na prípravu. A ešte veľmi veľa času to bude chcieť na vyliečenie. 

Veľmi ťažko sa mi sústredí. Ešte aj v knihe je to meno hneď 2x. Sused a kriminálny vyšetrovateľ. Nádych, výdych...neznášam tieto nevysvetlené situácie. 

V robote sme mali nejakú veľkú kontrolu, tak všetci mali pekne reflexné prvky a chalani aj prilby.

Dočítala som nakoniec Dáma kontra strelec. Ku koncu som začínala mať pocit, že som to už čítala. Ale možno to bol len podobný prípad.

V práci totálna nuda. 

Doma sa chalani hrali, potom sme sa trochu najedli a uložili spať. Pampúšik v škôlke nespal, tak to nebolo prečo veľmi predlžovať, aby nebol nervózny. Aj tak síce trochu vymýšľal, že on sa chce ešte hrať, ale nakoniec zaspal do 5 minút. 

S Drahým sme potom pozerali Nemocnicu, opäť mu bolo ťažko na trávenie, lebo na večer zjedol cibuľu aj papriku a kto vie, čo ešte. Ťažko niekomu vysvetliť, že keď jeden deň vracia, na druhý deň by nemal zjesť všetko, čo vidí.

Ľahla som si po Nemocnici do postele a pustila som si nahrávku, ktorú som robila PP pred Silvestrom. Má skoro hodinu. Niekedy v polovici som musela zaspať, lebo som sa zobudila na to, že ma tlačia slúchadlá a vybrala som si ich a spala som ďalej.

Streda - Zobudila som sa okolo pol štvrtej, ale ešte som bez problému znovu zaspala a potom som sa zobudila, keď odchádzal Drahý. Napadlo mi, že možno v starom mobile budem mať nahrávky našich úžasných rozhovorov, tak som sa pokúsila spojazdniť staré mobily, ktoré pôjdu a ktoré nie, ale jeden sa síce zapol, ale na tom displeji sa nedalo už nič prečítať. Druhý sa dlho nabíjal, ale nakoniec sa zobudil a našla som pár starých fotiek, ale myslím, že všetky mám aj na googli a aj jednu nahrávku, ktorá stála za to.

Okolo pol siedmej sa zobudil Pampúšik, najedol sa, síce sa popri tom hral s tým novým autíčkom, ktoré mu dala pani učiteľka, takže to trvalo, ale nakoniec sme sa zdarne vybrali do škôlky. Opäť sa so mnou takmer nerozlúčil a rozbehol sa k autíčkam a chlapcom do triedy. Potom som chcela ísť do obchodu, ale všade bolo toľko áut, že som sa odviezla až na výjazd a tak som zašla natankovať a potom som chcela zaniesť správu doktorke, ale nemala som kde zaparkovať a peši by som sa už asi nestihla vrátiť, tak som zašla aspoň do Billy po pečivo a salámu.

Prišiel mi mail od realiťáka:

Dobrý deň,

aktuálne máme na byt vážneho záujemcu, ktorý si preveruje svoje úverové možnosti.

Áno, obhliadku je možné uskutočniť aj cez víkend. Pre dohodnutie si konkrétneho termínu nás prosím kontaktujte telefonicky na čísle...., prípadne odpoveďou na tento mail.

Tak som sa prekonala a zavolala som mu a dohodli sme sa na sobotu na 18tu. Bude to náročná sobota, lebo Drahý chce ísť s mojou maminou a s nami aj na obed, takže asi viac-krát otočím trasu Keksy-Opičky, ale teším sa. Aj keď je tam vážny záujemca a svoje úverové možnosti by som si aj ja musela preveriť, ale chcem ten byt vidieť. 

Zajtra by som už chcela byť aj doma tú hodinku, keď zavediem malého do škôlky a pôjdem do práce. Ani neviem ako a už je streda. Rýchlo to tento týždeň letí.

Okolo piatej mi volal Drahý, či sa stretneme po práci v Tescu. Akože vôbec sa mi nechcelo ísť po robote na nákup, ale tak OK. Dobre sme kecali zo zástupkyňou a dispečerom, až sa mi ani domov nechcelo.

Hneď ako som vchádzala na parkovisko, tak som videla mojich chalanov, ale kým som zaparkovala, tak vošli do Tesca a našla som ich pri Legu. Nakoniec si Pampúšik vybral bager od firmy LENA, že bude na piesok. Ale bagroval ním takmer celý sortiment Tesca.

Z Tesca sme išli ešte k Drahému do práce zaniesť vodu a potom sme už išli domov, urobili sme si jesť a spať, aj tak už bolo neskoro. 

Ja som sa šla ešte osprchovať a okolo desiatej som už zaspala.

Štvrtok - Zobudila som sa okolo pol štvrtej, ale takmer ihneď som zaspala a zobudila som sa, keď Drahý išiel do práce a potom som si čítala. Veľmi zaujímavá je táto kniha. Mám pocit, že si tie Dánovky, ktoré mi chýbajú, rýchlo dozbieram. 

Pampúšik spal takmer do siedmej, ale na raňajky si dnes vybral sušienky a ja som nemala chuť sa s ním hádať, tak som mu ich dala. Do škôlky si vzal aj bager, ale pani učiteľka to hneď zamietla a vrátila mi  ho, že ho mám vziať domov, ale nechala som mu ho aspoň v skrinke. Ako mu budúci rok vysvetlím, že žiadne hračky ani na spinkanie si do škôlky už brať nebudú môcť?  No, to budem riešiť v septembri alebo v lete.

V práci mi volal ten realiťák, že pán zaplatil na dva týždne zálohu, či si chcem ten byt aj tak prísť pozrieť. Tak mu hovorím, že áno. Viem, že je to s najväčšou pravdepodobnosťou zbytočné, ale chcem ho vidieť.

"Až spoločné bývanie, platenie účtov a horšie časy...ti skutočne ukážu, či si si našla známosť alebo skutočného partnera."

Tak s týmto musím len a len súhlasiť. 

Pred pol šiestou došla zástupkyňa zo sona. Budú mať dievčatko. Mám chuť si napustiť vaňu a plakať. 

Drahý mi potom volal, či ho vezmem do práce, ale potom mi napísal, že nemusím. Prišla som domov, chalani mali pizzu, ale tak hroznú pizzu som asi ešte ani nejedla. Pampúšik sa hral, ale potom už začal za všetko mrnkať, tak som ho vzala do postele, lebo ani ja som už nevládala, ale keď som ho vyzliekala, všimla som si, že už má ružové bodočky. Takmer ihneď zaspal. Volala som Drahému, že Pampúšik má kiahne, ale začal mi to vyhovárať, že to možno nič nebude.

Písala som si aj s Di a tá mi napísala, že jej synček tiež mal na začiatku iba pár bodiek.

Pozerala som Nemocnicu, keď prišiel Drahý z práce, aj sme trochu chytili. Bola som taká vytočená, že všetky moje plány na sobotu sú v háji a on mi len furt, že to nevadí. Po hodine akoby mu to začalo dochádzať a začal premýšľať, že akoby sme sa na koncert dostali a tak. Chcelo sa mi už hrozne spať a ostala som spať na gauči, aby som nerušila Pampúšika, ktorý už bol roztiahnutý na mojej strane postele. Moje zlatíčko.

Piatok - Zobudila som sa, keď Drahý odchádzal. Pampúšikovi už niekoľko pupáčikov napuchlo a po celom telíčku má už ružové bodky. Tak sme sa chvíľu hrali, potom si vzal pizzu, mne sa chcelo ešte strašne spať. Potom objavil zvyšok sušienok zo včera, tak ešte to zdusil. Nakoniec som sa prebrala a donútila som ho prezliecť sa a poobzerala som mu tie pupáčiky a natrela som mu ich fenistilom, aby ho nesvrbeli. 

Okolo ôsmej prišiel Drahý, že čo a ako. Išla som ešte po tortu a potom do práce. Volala mi aj mamina, tak som jej povedala, že zajtra teda prídem len ja sama na otočku. Tak, že aby som aspoň prespala.Tak ešte uvidím. 

V práci som si celkom v pohode vybavila na budúci týždeň dovolenku, šéfka bola celkom rada, že tam nikto nič nemá, okrem piatku, že to ešte doriešia. Som bola prekvapená, že to tak dobre vyšlo, že nikto tam nič nemá, okrem Bryndziarky ten piatok.

Drahý mi písal, či im objednám obed, tak som objednala. Potom som objednala obed aj sebe. Nejako si ani neviem predstaviť, že týždeň nepôjdem do práce, ale teším sa.

Doma celkom pohoda.

Sobota - Varila som a chalani išli von a mamina mi okolo obeda volala, že kde som, tak som jej povedala, že prídem ale len poobede.

Išla som teda cca pred druhou a celú cestu som myslela len na neho. Prečo s so mnou do hája nebaví práve teraz? To je teraz vlastne jedno.

Prišla som k mamine, chvíľu som s ňou kecala a potom som šla pozrieť ten byt. Samozrejme som trochu poblúdila, lebo som zle odbočila, ale aj tak som tam bola desať minút pred šiestou.

Bol tam dosť problém zaparkovať a bolo to tak hrozne blízko bývalej mamkinej práce, tak to bolo také divné. Byt samotný bol tiež dosť zvláštny, no proste prerobené nebytové priestory na bytové, ale samotné izby boli veľké, to bolo fajn. 

Odtiaľ som neodolala a išla som na sídlisko. Dosť sa zmenilo od toho, čo si ho pamätám ja. Na veľkom parkovisku bolo mnoho áut, pamätám si, že kým sme tam bývali, tak bývalo takmer prázdne. Bol to tak strašne zvláštny pocit prechádzať sa ulicou, na ktorej som toľké roky bývala a teraz tam býva on. Jeho auto som opoznala bez problému. Tak jednak s jeho farbou a zároveň mimokrajským EČV je dosť jedinečné. Časť mňa si tak strašne priala ho stretnúť, aj keď ani netuším, či by som ho vôbec spoznala. Vyšla som aj k škole, takže som bola presne oproti ich vchodu, možno som mu aj pozerala do okien, aj keď netuším na koľkom poschodí býva.

"Je ťažké čakať na niečo, čo viete, že sa možno nikdy nestane. Ale je ešte ťažšie vzdať sa, keď viete, že to je to jediné, čo v skutočnosti chcete."

No jo no, keby to bolo také jednoduché. K mamine som prišla už pomerne neskoro, ale zjedla som jej celý cviklový šalát a bol úžasný a s morčacími prsiami, grandiózne.

Začali sme pozerať nejaký film, ale ja som to moc nevnímala a keď som sa presunula pod deku, tak ani netuším, ako som zaspala.

Nedeľa - Zobudila som sa pomerne skoro ráno, ale ešte som zaspala a definitívne som sa zobudila okolo siedmej. Drahý mi už volal, že kedy prídem, že on musí ísť do práce. Mňa z tej jeho roboty raz porazí. Krátko po ôsmej som teda vyrazila domov. Pred pol jedenástou som bola doma. Drahý teda išiel do práce a ostala som s Pampúšikom doma sama. Tak sme sa najedli a hrali sme sa.

Pondelok - Ráno sme sa hrali, Pampúšik objavil Playstation, no veľmi mu to nejde, ale o to viac ho to baví. 

Okolo desiatej sme vyšli von, hneď sme stretli Susan s Kubíkom, ale pýtala sa, či máme kiahne, tak hovorím, že áno. A oni, že idú do mesta. My sme išli k Jednote, lebo som si išla ešte vyzdvihnúť do Z-boxu knižku a potom sme ostali v takom veľkom piesku, lebo neboli žiadne deti naokolo a Pampúšik si tam mohol bagrovať a ja som si čítala. Asi po polhodinke prišla Susan s Kubíkom. Tak sa chalani hrali tak, že jeden v jednom rohu, druhý v druhom. Okolo obeda sme sa vybrali domov, lebo Pampúšik bol už hladný, tak pekne zjedol mäso s kašou a potom bez problému zaspal.

Poobede sme sa boli všetci trochu prejsť.