Utorok - Pampúšik sa celú noc prehadzoval a asi viac ako hodinu aj poplakával, ale nakoniec sa zobudil okolo siedmej v dobrej nálade. Chvíľu pozeral rozprávky a ja som sa osprchovala a potom sme sa vydali do Kauflandu. Keď sme prišli a chystali sa na ihrisko, tak mi napísala LL, či nechceme ísť s nimi do mesta na zmrzlinu, že mi donesie tie splnomocnenia do škôlky. Tak sme išli. Pampúšik si vybral modrú zmrzlinu, ale moc to nevedel jesť, ešte sme sa potom zastavili na ihrisku za poštou, urobila som ovocné gule, trochu zjedol a zaspal.
Uvarila som zemiaky a dala som ich chladiť a trochu som upratala. Potom prišiel Drahý z práce a zobral Pampúšika von a ja som zatiaľ uvarila vajíčka, naskladala zemiaky a dala ich zapiecť. Chalani sa potom najedli, osprchovali a išli sme spať.
Ja som síce asi o deviatej odišla zo spálne a pozerala som ešte Nemocnicu z archívu, kým bude letná pauza.
Streda - Ráno som sa zobudila o 05:15 na to, že Drahému padol ten kovový obuvák na kachličky a už som nezaspala. Trochu som upratala kuchyňu a okolo pol siedmej som pustila práčku, na to sa zobudil Pampúšik. Chvíľu sme si čítali tie knižky z knižnice, potom spapal lentilkový jogurt a začali sme sa baliť, aby sme to všetko stihli. Pampúšik ešte zjedol pár hrozienok.
Vo vlaku zjedol ešte pár kúskov jablka. Do Inštitútu sme dorazili asi 10:02 a začali najprv vyberať plastových psíkov z piesku. Pampúšik sprvoti veľmi nespolupracoval, ale nakoniec z neho vypadlo: Havko poď von, následne ich okúpali vo vode, osušili a dávali do búdy spinkať. Logopedička sa dnes zamerala na troj až štvorslabičné slová a aj troj až štvorslovné vety a na používanie sa/si: zobuď sa, kúpať sa, kde si?
Následne sme si prebrali pokrok, logopedičkino zameranie, čomu sa budeme venovať nabudúce, dohodli sme si termín na budúcu stredu, keďže potom sa chystáme k babine a stále bol dobrý čas, takže sme sa zrýchleným krokom presunuli na stanicu. Tam potom s nami išlo opäť to isté dievčatko, ktoré s nami išlo aj do Hlavného mesta a velice sa jej Pampúšik páčil, lebo si chcela hneď k nemu prisadnúť a rozprávať sa. Vo vlaku zjedol postupne banán, zvyšok jablka, pár sušienok a kapsičku, takže som sa ani moc nečudovala, že väčšiu časť zemiakov doma nechal na tanieri.
Zaspal na moje počudovanie v svojej posteli, síce chvíľu vymýšľal, že on spinkať nejde, ale nakoniec sme spolu zaspali a ja som sa okolo pol tretej prebudila.
Prišiel domov Drahý, išli sme na nákup do Kaufu a potom ešte na chvíľu na ihrisko.
Písala nám Majiteľka, že by sa zajtra rada zastavila na byte a porozprávala sa s nami. Uff, tak si do druhej škôlky nakoniec pôjdem po rozhodnutie sama. Ešteže mi LL vytlačila obe splnomocnenia.
Štvrtok - Vstala som o pol šiestej, Pampúšik spinkal. Nedokázala som od nervozity nič robiť. Okolo siedmej sa zobudil Pampúšik, vyrazili sme najprv do Tesca, odtiaľ k Drahému zobrať nejaké veci a nakoniec do škôlky. Dosť dlho som hľadala miesto na zaparkovanie, ešte som si tak hovorila, že ako to tu musí vyzerať ráno, keď všetci vezú deti do škôlky. Miesto, kde sme si mali prevziať rozhodnutie, bolo krásne vyznačené, že človek nemohol zablúdiť.
Tak žiaľ neprijatý. Tak už len dúfať v "našu škôlku". Písala mi potom LL, či nie sme na ihrisku, tak sme prišli za nimi a dohodli sme sa teda, že okolo jednej pôjdeme teda do škôlky. Som už bola totálne vystresovaná.
Tak sme sa išli domov najesť a potom sme sa vybrali do škôlky. Šla som dovnútra prvá, lebo obe deti sa rozbehli k vláčiku a išli sa tam hrať, tak ma LL poslala. Predo mnou boli dve panie a jeden pár a všetci boli prijatí. Tak si hovorím, štvrtá v poradí, to nie je možné, aby bol prijatý, ale bol. Skoro som z toho odpadla. Ledva som to rozhodnutie podpísala. Potom šla LL a opäť prijatá. Od dojatia sme sa skoro rozplakali.
Ja s Pampúšikom sme išli domov búvať a dievčatá sa vybrali do mesta.
Pampúšik spinkal pomerne dlho, na večer sme išli ešte na chvíľku von. Prijatý je aj Kubík a tiež ešte jednej známej synček.
Piatok - Pampúšik vstal pomerne skoro, krátko po šiestej a samozrejme sa chcel už od samého rána hrať, takže ešte o ôsmej sme boli v pyžamách a hrali sme sa v obývačke s autíčkami. Ešte stále nedokážem uveriť, že pôjde do škôlky. Pripadá mi, že len nedávno ma pustili z pôrodnice a zrazu, že škôlka.
Vybrali sme sa do mesta, do banky a písala mi LL, že či nepôjdeme do Amfiku. Tak som jej napísala, že môžeme, keďže aj tak ideme do mesta. Tak sme sa tam neskôr stretli.
Malá LL neskôr chytila totálny amok, tak ju veľká LL vzala domov, pri Bille som videla, že tam majú odparkované auto, aj som najprv myslela, že sa tam nejako počkáme, ale uvedomila som si, že by sme príliš blokovali ulicu a hlavne výjazd z kruháču, tak som išla domov a prepolila som melón a išla som ich počkať k ceste, nech si kočky vezmú domov, keď pôjdu okolo.
Poobede sme boli von na bagrovom, prišiel potom za nami aj Drahý a dosť sme si to užívali.
Sobota - Dopoludnia sa chalani boli ostrihať, zastavili sme sa v DM na námestí a celkovo sme sa prechádzali po námestí.
Poobede sme sa stretli na našom ihrisku aj s LL. Drahý kolotočoval všetky deti, čo tam boli. V poslednej dobe je to jeho najobľúbenejšia zábava.
Po dlhšom čase zaspal o ôsmej, extrém.
Nedeľa - Drahý musel ísť do práce a ja s Pampúšikom som sa vybrala na bagrové ihrisko a potom sme si urobili taký menší okruh po sídlisku a stretli sme moju budúcnosť.
Hej, ja viem, že som s tým už mega otravná, ale akože päťkový modrý Swift stretnúť len tak u nás na ulici nie je úplne bežný pohľad.
Taká úvaha: môj krstný hovorí, že o svojich snoch netreba hovoriť ľudom, lebo budú závidieť, vysmejú ťa a bla bla bla ja zas hovorím, že o tom treba hovoriť (samozrejme zase nie každému a furt), ale proste, že to má dosah a fakt mi to už viackrát pomohlo dostať sa s k tým snom, že sa to dostalo k tým správnym ľuďom a tak ďalej.
Pampúšik cez obed omietol spať, takže chalani sa vybrali pomerne skoro aj von, písala mi aj Susan, či sme von, tak sme sa tam potom všetci stretli.
Pondelok - Neskutočne sa oteplilo, fakt hic na mňa, takže iba dopoludnia bagrové, potom okolo pol dvanástej domov a doma len oddych a poobede znova von k nám k domčeku.
Gratuluji k přijetí do školky. Však je to krásný sen, třeba se ti splní a to modré auto budeš jednou mít.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, ešte stále nechápem, že vzali celú partiu. Som zvedavá, ako ich potriedia do tried.
OdstrániťNo, to by bola pecka, ale kým ho budem asi mať, bude to znovu 15 ročný poloveterán 🤣🤣🤣