Túto vetu som si práve prečítala v konverzácii našej júnovej skupinky na MK. Jedna maminka tam riešila nezhody vo vzťahu a tak, potrebovala sa trochu vykecať. Och, ako ju ja chápem. No, koniec debaty bol cca takýto, skopírovala som si to z jej odpovede.
Áno, zbaliť sa a ísť je najjednoduchšie. Je to jednoduchšie ako bojovať, prispôsobovať sa, hľadať riešenie. Ukázať na čom mi naozaj záleží. Zbaliť sa a ísť je najjednoduchšie. O to viac, keď sa poriadne ani nezbalíte a idete len pár metrov oproti v tej istej ulici. Vtedy je odísť extrémne jednoduché. Zažila som to v priebehu jeden a pol mesiaca hneď dvakrát. Snaha zachrániť štvorročný vzťah, snaha zachrániť rodinu, nájsť nejaký kompromis, nulová...na druhú stranu, prečo by aj mala. Však hneď oproti ho niekto čakal, očakával a vítal. Nech sa snažím akokoľvek, nechápem. A nikdy nepochopím a nezabudnem. Dnes mi hrala najprv v hlave a potom samozrejme aj v mobile táto skladba a ja si myslím, že sa hodí, tak vám ju sem dám.
Majte krásnu stredu priatelia, ľúbte sa a konajte dobré skutky.
Tento komentár bol odstránený autorom.
OdpovedaťOdstrániťNemyslím si, že žiadne z posledných rozhodnutí boli skutočne moje. Skôr situácie ma donútili konať. S Otcom dieťatka by som nikdy nezostala iba kvôli dieťatku. Napriek všetkému, čo teraz zažívam, prežívam a som nútená riešiť, toho človeka veľmi ľúbim, aj keď s tým sama bojujem.
Odstrániť