Hľadať tu :-)

utorok 24. septembra 2024

INFP-T Mediátor

Ahojte :-)

V poslednej dobe strašidelne nestíham, ešte hádam viac ako zvyčajne, ale prechádzala som články od ľudí, ktorých odoberám a u Anawi som došla k článku o MBTI teste a typológii.
Viem, že som si ho už robila v minulosti a dokonca viem, že som si výsledok uložila, ale samozrejme už netuším, kde...takže som si dnes test urobila znovu.
Robila som si ho na tejto stránke https://www.16personalities.com/sk/bezplatny-test-osobnosti a tu je môj výsledok:

INFP osobnosti sú skutoční idealisti. Vo všetkom hľadajú aspoň náznak dobra, dokonca aj v tých najhorších ľuďoch a udalostiach, a pátrajú po spôsoboch, ako veci zlepšiť. Aj keď ich ľudia môžu vnímať ako pokojných, rezervovaných, ba až plachých, skrýva sa v nich plameň a vášeň, ktoré dokážu naozaj zažiariť. INFP typy tvoria v populácii iba 4 percentá, preto je, bohužiaľ, vysoká pravdepodobnosť, že ostanú nepochopení. Ak si však nájdu rovnako zmýšľajúcich kamarátov, prinesie im to pocit harmónie, ktorý dokážu premeniť na fontánu radosti a inšpirácie.

FP sa ako súčasť skupiny diplomatov (NF) riadia skôr svojimi zásadami než logikou (analytici, NT), nadšením (prieskumníci, SP) alebo praktickosťou (strážcovia, SJ). Pri rozhodovaní, ako ďalej, sa pozerajú na česť, krásu, morálku a dobro – konajú bezúhonne, nie kvôli odmene alebo trestu. Ľudia s INFP typom osobnosti sú hrdí na túto svoju cnosť, a to celkom oprávnene. Avšak nie každý chápe, že ich úmysly sú skutočne čisté, a preto sa môžu dostať do izolácie.

Nejagá sa všetka zlata krása; kto poblúdi, ešte nie je stratený; staré, keď je mocné, nepoddá sa; mráz nespáli koreň v zem vrastený.

J. R. R. Tolkien

Vieme, čo sme, no nevieme, čím môžeme byť

Pri najlepšom využití svojich schopností dokážu INFP komunikovať s ostatnými na hlbokej úrovni, s ľahkosťou používať metafory a paraboly a chápať, ako aj vytvárať, symboly na zdieľanie svojich myšlienok. Sila takejto intuitívnej komunikácie sa výborne hodí ku kreatívnym činnostiam, preto nie je prekvapením, že mnoho známych INFP sú poeti, spisovatelia a herci. Spoznať samého seba a nájsť vo svete svoje miesto je pre INFP ľudí dôležité a hľadanie tejto cesty premietajú do svojej práce.

INFP majú talent vystupovať, dokážu odhaliť krásu svojej osobnosti a svoje tajomstvá prostredníctvom metafor a fiktívnych postáv.

Schopnosť INFP ovládať reč nekončí používaním materinského jazyka. Ako aj väčšina ľudí patriacich do skupiny osobností diplomatov (NF), aj oni sa považujú za nadaných, keď ide o učenie sa druhého (alebo tretieho!) jazyka. Dar komunikácie INFP sa tiež výborne hodí pri ich snahe o harmóniu, ktorá je opakujúcou sa témou u diplomatov (NF), a pomáha im napredovať v hľadaní svojho poslania.

Počúvaj iných, sám však málo vrav

Na rozdiel od svojich extrovertných (E) bratrancov INFP zameriavajú svoju pozornosť len na niekoľkých ľudí, na jednu dôležitú vec. Príliš široký záber ich vyčerpáva a všetko to zlo sveta, s ktorým nevedia nič urobiť, ich ľahko dovedie až k zármutku či bezmocnosti. Pre ich priateľov je to smutný pohľad, keďže sú zvyknutí na ich veselý postoj.

Ak si INFP nedávajú pozor, môžu sa stratiť vo svojej honbe za dobrom a zanedbajú pri tom každodennú starostlivosť potrebnú pre život. INFP sa často nechajú uniesť do sveta hlbokých myšlienok a, s väčšou radosťou ako ktorýkoľvek iný typ osobnosti, rozjímajú nad hypotetickými a filozofickými vecami. Keď INFP ostanú bez dohľadu, môžu postupne stratiť kontakt s okolím a utiahnuť sa do samotárskeho režimu. Ich priateľov alebo partnera potom môže stáť veľa energie, dostať ich späť do tohto sveta.

Našťastie, tak ako kvety na jar, aj záujem, kreativita, altruizmus a idealizmus INFP sa vždy vrátia, čo odmení ich samých aj ľudí, na ktorých im záleží. Možnože nie logikou či praktickosťou, ale pohľadom na svet, ktorým roznášajú inšpiráciu k súcitu, láskavosti a kráse, kamkoľvek vkročia.


štvrtok 15. augusta 2024

Týždeň 30. 07. 2024 - 05. 08. 2024

Utorok - Zobudila som sa krátko po druhej, že mi treba na wc. Tak som zobudila aj Pampúšika, aby sa nepocikal do rána. 
Krátko na to prišiel aj Drahý z práce, ešte som bola hore. Ani neviem, kedy som potom zaspala, ale Pampúšik spal do pol ôsmej. Obávam sa toho nástupu do škôlky v septembri, ale tak nebudeme sa tým stresovať dopredu.
V práci som začala štyrmi odstúpeniami od kolegu z monitoringu, ale potom už bola tradičná nuda.  
Volal mi Drahý, že mu nechcú schváliť dva týždne dovolenky a že bude mať dovolenku od 19teho. Tak som volala mamine, či by som jej od 12teho mohla potom nechať Pampúšika na týždeň na prázdniny. Nemala s tým žiadny problém.
Mňa z tej Drahého dovolenky asi porazí. Z pôvodných troch týždňov, ktoré boli neboj, to je OK, to bude pohoda. Je zrazu týždeň a aj to v nepohode.
Okolo obeda bola za mnou personalistka a doniesla mi papiere ohľadom prestupu do Nayky. Je to tam všetko čierne na bielom ako sa povie. Tak do januára máme vystarané. Som zvedavá, čo bude potom.
Včera som si všimla, že sa mi zmenilo znamienko, tak som hľadala, či by sa nenašla v Keksoch nejaká kožná ambulancia, ktorá by ma vzala cez dovolenku, lebo tento týždeň už naozaj nedám aj zubára aj kožnú. To by Bryndziarku asi zabilo :-D
No, milí spoluobčania ma veľmi nepotešilo, ale napísala som mail do jednej ambulancie, tak uvidíme. Možno ani neodpíšu alebo niečo v tom zmysle, že majú plné kapacity.
O druhej mi písala Šéfka, že na doprave nikto nie je, lebo Snúbenci sú už v pôrodnici. Tak bude možno ďalšie malé datarčiatko <3
Drahý mi posielal ešte o druhej fotku, že sú u kolegu v bazéne. Si hovorím, že kedy to dieťa pôjde spať. 
Zastavil sa za mnou aj kolega zo skladu a keď som sa mu priznala, že podpísala prestup do Nay, tak len zavrel za sebou dvere. Tak reku, to sa dobre odsúdi niekto, o kom nikto nič nevie.
Podvečer prišiel Dispečer, že už majú dcérku. To je také milé. Ešte včera tu bola Zástupkyňa a dnes už má bábo.
Po práci som bola von so Susan a našimi drobcami. Bolo to veľmi fajn.
Keď sme prišli domov, ešte som opražila rezne na prírodno a urobila syrovo-šampiónovú omáčku. Dúfam, že chalanom bude chutiť. 
Pampúšik nevedel dlho zaspať, asi išiel spať na obed príliš neskoro, keďže kto vie, kedy prišli z bazéna. Potom som si pustila Kukačky. Vďaka zápasu začínali neskôr, takže som stihla začiatok. Už som to síce kedysi dávno videla, ale samozrejme som si už nepamätala úplne všetko presne. Niektoré hlášky sú tam proste geniálne.
Keď som šla spať, tak som klasicky zobudila Pampúšika na WC. Nadšený nebol, ale išiel celkom pekne. Som zvedavá, ako to bude zvládať u maminy.

Streda - Zobudila som sa ešte pred budíkom, ale nechcelo sa mi vstávať, tak som asi hodinku len ležala v posteli a premýšľala nad všetkým možným aj nemožným. Fakt krásne využitý čas. Potom vstal aj Pampúšik a pýtal si rozprávku, čo som mu včera sľúbila, keďže večer už bolo neskoro, aby ešte pozeral. Zatiaľ som išla upratať kuchyňu a pustila som práčku. 
V práci celkom pohoda.   
Po práci som prišla domov, najedla som sa a vyrazila som za chalanmi na ihrisko. Drahý hneď začal na mňa, že kedy idem k zubárovi a ja že zajtra. Nechápala som, odkiaľ to vie, ale OK. Potom mi napísal, či mu niečo nechcem povedať. Si hovorím, že ani nie, ale opýtala som sa, že či myslí niečo konkrétne. A že bývanie, ale nič konkrétne mi už potom nenapísal. Tak neviem, či mu niekto niečo povedal alebo čo. Už sa mi to všetko nechce riešiť. Som už z toho všetkého taká unavená.

Štvrtok - Človek ani nevie ako a je august. Pampúšik vstal už o pol šiestej, čo mi prišlo na to, že ešte o desiatej nespal, hrozne skoro a hlavne mne sa chcelo ešte veľmi spať, ale samozrejme, že ma nenechal, ale asi hodinu sme sa hrali z mojej strany. O deviatej prišiel do spálne Drahý, že či nejdem do práce, tak som mu povedala, že idem k zubárovi (že som mu to včera hovorila, je detail) a zaliezol naspäť do obývačky a zaspal. 
Tak som si umyla čo najdôkladnejšie zuby ako mi išlo a vybrala som sa teda k zubárovi. Hovorím mu, že či by mi zaplomboval teda tú šestku, že nechcem mať veľmi dieru v zube a on, že OK, že sa na to pozrie a našiel mi kaz na druhej strane :-D akože aj na pravej šestke mám nejaký kaz, ale že to je blízko kanálikov a že keď teraz idem preč, že do toho sa púšťať veľmi nechce, aby mi nezasiahol aj tie kanáliky a aby ma to na dovolenke nebolelo, ale že úplne najviac by bolo dobré vybrať tie osmičky. Tak asi mám program na jeseň. No, nechala som tam rovných 110€, ale na to, že tam nie je vôbec dotácia od poisťovne, tak mi to prišlo celkom fajn. U predošlej zubárky som hádam platila aj viac. To, že sa s tým hral hodinu, to už ani nebudem komentovať, lebo mi to aj fotil. Prvýkrát mi niekto fotil zub :-D
V práci toho bolo pomerne dosť, keďže je prvého. Bolo treba urobiť uzávierky fasicklov a podobne, ale tak si hovorím, že tentokrát to bude pre mňa poslednýkrát. 
Šéfka prišla až keď som už odchádzala, stretli sme sa na parkovisku, ale volala mi ohľadne toho, že mi odvod spraví neskôr. Tak si hovorím, že OK, čo už.
S Drahým sme sa ledva pozdravili a krátko po ňom mi volal Krstný, či chcem niečo z Tesca okrem nanukov a ja že asi nie.
Potom prišiel a dali sme si zmrzlinu a krátko pred deviatou odišiel.

Piatok - Ráno jemne pršalo. Dnes oslavujem tri roky od prepisu auta. Keď si vezmem, že vtedy mal Pampúšik krátko po roku a bol to jeden z mála krásnych dní a zároveň bol plný strachu, kedy sa o prepise dozvie Drahý a to je taký pocit dejavu. 
Ráno trochu popŕchalo a dosť sa ochladilo.
V práci bolo celkom v pohode. Aj keď som nestihla šéfku, lebo proste do šiestej nestihla prísť. Zastavila som sa ešte v Alze po zásielku.
Keď som prišla domov, tak mi Drahý začal vyčítať nejaké veci, hlavne, že mám priateľa a nech mi všetko platí a podobne a že či mu nechcem povedať, že je pravda, že som kúpila byt. Tak som mu povedala, že o tom sa porozprávame, keď prídem. No, už teraz sa na to teším.

Sobota - Ráno sme vstali s Pampúšikom pomerne skoro, tak som nás pobalila, zobudil sa Drahý, rozlúčili sme sa, síce to bolo také nemastné-neslané, takže sa veľmi teším na návrat domov, ale teraz si tým nebudem kaziť dovolenku. Mamina chcela ešte nejakú vodu a bryndzu, tak sme sa zastavili ešte v Kauflande, kde som stretla ešte Vedúceho dopravy. Už keď som videla prichádzať modrú Octaviu s českými značkami, tak mi to bolo jasné.
Pampúšik mal celkom prievan z jeho synčeka, ktorý jačal takmer na pol Kauflandu. Potom som ešte dotankovala na Slovnafte, aby som mala plnú nádrž a vyrazili sme. Asi po 100km som si všimla, že mi ručička teploty motora vystúpila až za červené pole a tak som zastavila na najbližšom možnom mieste, čo zhodou okolností bola obrovské oddychové miesto s čerpacou stanicou. Tam som prvýkrát otvorila kapotu auta akoby mi to nejako zvlášť pomohlo, ale aspoň sa vyparila para. Drahý síce najprv v telefóne vyzeral, že ho to vôbec nezaujíma a že nech si poradím ako viem, ale potom mi poradil, aby som kúpila chladiacu kvapalinu a naliala to tam. To isté mi vlastne poradili aj na diaľničnej patrole. Tatino chcel prísť po nás, ale potom mi povedal, že brácho s parnerkou sú tiež na ceste do Keksov, že môžeme na nich počkať, tak sme asi hodinku počkali, kým dorazili, potom som opätovne naliala chladiacu kvapalinu, ale tá takmer ihneď vytiekla. Ako povedal brácho ako cez lievik. 
Nakoniec som zavolala do poisťovne, kde ma milý mladý česky hovoriaci pán potešil, lebo povedal, že v rámci poistenia mám dve možnosti a to buď nechať auto odtiahnuť do najbližšieho servisu alebo niekam do 100km. Tak som sa hneď opýtala, že koľko je to do Keksov a povedal, že 92km. Tak sme ešte s bratovou partnerkou sa dohodli, že počkáme tú hodinku na odťahovku. Prišiel síce nie veľmi príjemný pán, ale vzal Pištíka a my sme nasadli teda do druhého auta a vydali sme sa s troj či štvorhodinovým meškaním za maminou. 
Tá hneď, že pôjdeme na obed, že ona je hrozne hladná, to som myslela, že brácho skolabuje, ale nakoniec sme zvládli polievky a bráchova partnerka nás ešte odviezla aj naspäť a potom vyrazili k tatinovi. 
Mamina samozrejme sa ma pýtala milión otázok ohľadom bráchovej partnerky, ale tak čo ja o tom viem. Dokopy nič.

Nedeľa - Napísala som Otravovi, či náhodou nevie o nejakom servise v Keksoch, či by mi neporadil nejaký servis. Takže sa spýta kolegu a že kedy pôjdem opäť na kávu. Tak sme sa predbežne dohodli na piatok predbežne. 
Inak celkom pohoda :-) Prechádzky so šteniatkom a tak.
Stále je pomerne chladno, čo si dosť užívam :-)
Podvečer volala mamkina kamoška, že príde zajtra cca okolo šiestej. Tak sa teším :-)

Pondelok - Hneď ráno o ôsmej mi volal pán z odťahovky (očividne iný, než ktorý bral auto), že či viem, kam majú odniesť auto a ja že nie, že väčšina servisov len teraz otvára a som sa ho pýtala, či nemajú nejaký, kde zvyknú dávať autá a on, že skúsi zavolať a dá mi vedieť.
O chvíľu mi volal, že dnes už nie, ale že zajtra by mohli dať auto do servisu, tak som súhlasila. Aj tak by som asi nič lepšie nevymyslela a zase až tak urgentne auto nepotrebujem, však som na dovolenke.
Inak pohodový dníček. 
Podvečer prišla mamkina kamoška aj so psíkom. Netušila som, že má psíka, ale je to sučka a je podarená :-)

streda 31. júla 2024

Týždeň 23. 07. 2024 - 29. 07. 2024

Utorok - Ráno bola na výdajni Slivka a potom som prišla ja, bola celkom pohoda. Celkom slušne sa ochladilo. Pampúšik stále dosť kašle. Obávam sa, že ho vezmem asi budúci týždeň k doktorke, aj keď sa bojím, že skončí na ATB, čo je takto cez leto super, keďže po ATB sa moc nesmie na slniečko. No, uvidíme.
Ráno som sa opäť stretla s LL, čo bolo super. Trochu sme pokecali, boli sme po pečivo do malého Tesca a že aj ona ide zajtra k zubárovi, tak mi to prišlo také vtipné, že obe ideme v rovnaký deň k zubárovi.
Pýtala som sa Drahého, či by chcel ísť so mnou a Pampúšikom vo štvrtok do kina a že áno. Tak som sa na to opýtala šéfky, aj Slivky, či by im to vadilo, že by som si vzala náhradné voľno a že nie, že úplne v pohode. Tak paráda.

Streda - Odviedla som Pampúšika do škôlky, najedla som sa a potom som si čo najviac vyčistila zuby ako sa len dalo, aby prvá návšteva u nového zubára neskončila hneď s tým, že mi bude vyberať jedlo niekde neviem z kade. Prišla som tam trošku skôr, aby som sa opýtala, či je možná platba aj kartou, keďže to som sa nikde na stránkach ani v recenziách nedozvedela. Urobili OPG RTG a išla som do kresla, kde mi viac-menej bolo zdelené, že nemám nejaký veľký akútny problém, ale že mám menšiu dierku v hornej šestke a že v rámci prevencie by som si časom mala dať vybrať obe osmičky horné, že v rámci toho, že sa nedostanem k ich umývaniu, že už boli obe opravované, že je tam riziko potom nakazenia aj sedmičky a tak. Inak to bolo fajn a prvého sme sa dohodli na dentálnu hygienu (už sa strašne teším :-D). Ale tak možno to bude lepšie ako u mojej bývalej zubárky.
Do práce som prišla vlastne len s hodinovým omeškaním. V práci totálna nuda. Po práci som bola na chvíľu s Pampúšikom von, ale ostatní sa pomerne rýchlo pobalili domov, tak sme šli aj my.
Ešte sme sa doma trochu hrali s Legom. Stále nedokážem pochopiť, kde sa nám mohli stratiť tie dve kocky, hlavne tá väčšia.
Dosť dlho nevedel zaspať, stále sa pýtal, že kedy už pôjdem do kina. Tak som zvedavá, ako to zvládneme.

Štvrtok - Ráno som vstala okolo piatej a Pampúšik bol pocikaný, nie nejako veľmi, ale bol. Tak mi to dalo poznanie, že ho budem musieť zobudiť aspoň raz za noc, nech sa ide vycikať. Tak som ho vyzliekla a ešte spali asi do pol ôsmej.
Potom sme sa vybrali do malého Tesca po raňajky, lebo sme už nemali čerstvé pečivo a akurát sme stretli LL, keď vychádzala zo škôlky, tak išla do Tesca s nami a potom sme ju boli odprevadiť. Aj keď sme ju odprevadili, tak ešte stále nebolo ani osem hodín. Tak sme sa ešte pohrali doma a okolo deviatej sme išli zobudiť Drahého a ten hneď bol na Pampúšika taký, že :"Buď ticho!". Je mi to tak hrozne ľúto, že je na neho taký nepríjemný a tak veľmi často. Viem, že tieto úžasné nočné tomu vôbec nepomáhajú, ale aj tak ma to veľmi bolí.
No nakoniec sme úspešne dorazili do kina, v kine nakoniec bolo plno detí a ich sprievodu. Pampúšik bol prekvapivo veľmi dobrý, aj keď po hodinke už začal dosť komentovať dej a dopytovať sa na to, čomu nerozumel, napr. prečo bola Skye najmenšia a prečo jej nenechali papanie a tak, ale v rámci toho, že za nami sa takmer sústavne rozprávali súrodenci, tak to bolo ešte úplne v pohode.
Potom som sa už dosť ponáhľala do práce, chcela som prísť na dvanástu, čo som stihla, ale Slivka už bola dosť nervózna a aj ma tak privítala so slovami, že kde som, ale neskôr sa mi ospravedlnila. 
Inak to bolo celkom fajn. 
Po práci som sa hrala s Pampúšikom už len doma, von sa nám akosi ani jednému nechcelo a na večeru sme si spravili krupicovú kašu. To som už dosť dlho nejedla a prekvapivo si celkom pochutnal aj on.
O pol jednej v noci som ho donútila ísť na záchod. Chúďa moje.

Piatok - Pampúšik vstal ešte pred šiestou a mne sa vôbec nechcelo vstávať. Ani neviem, ako prešiel tento týždeň. V práci toho bolo pomerne dosť, ako v piatok. Hneď ako som prišla návratka, pošta, dodáky, lebo Bryndziarka urobí nutné minimum, ale tak môžem byť rada, že tu nemusím byť na 10tkách celý týždeň, takže som vďačná.
Ale poobede už bol pokoj, takže vlastne pohoda.
Drahý prišiel z práce niekedy okolo hádam desiatej, že už naložili všetky kamióny. No, reku paráda.

Sobota - Drahý popoludní vstal pomerne skoro a chcel ísť s Pampúšikom do parku, ale bol ešte zatvorený, tak sme spolu išli do Lidlu na nákup  a potom ho zobral len k nám po okolí von a ja som zatiaľ uvarila tekvicovú polievku a potom, keď prišli chalani, tak trochu sme upratali a urobila som s Pampúšikom cesto na palacinky.
Najedli sme sa a mne sa tak chcelo spať, že som zaspala s Pampúšikom. Zobudila som sa asi o tretej, Drahého nikde nebolo. Došlo mi, že zrejme šiel na bike, lebo hovoril, že možno pôjde, ale tak nepovedal na isto, tak som nevedela. No čo už.
Pampúšik zjedol potom ďalšie dve palacinky a vybrali sme sa von. Nebolo nikde nikoho, ale asi hodinku a pol sme pobudli na bagrovom ihrisku. 
Drahý prišiel domov až po desiatej, v značne dobrej nálade, tak začal zase vyrývať. Za hodinu a pol jeho preslovu vlastne som sa dozvedela iba to, že u mojej mamy to smrdí a či sa nebojím, že Pampúšikovi ublíži nejaký pes a že sa už nedokáže pozerať na môj kyslý ksicht. No, lebo na jeho milučkú tvár je príjemné sa pozerať. 
Niekedy premýšľam, že na čo ja sa s ním vôbec bavím o týchto veciach, keď to má zmysel, že 0,0...

Nedeľa - Ráno som sa snažila, aby sa Drahý vyspal, čo najdlhšie, ale aj tak jedna z prvých viet, ktoré Pampúšikovi povedal bolo: Buď ticho! 
Tak výborne začal náš deň. Urobila som filé s kašou a bolo to fajn.
Nejako sa mi stále chcelo spať, hlava ma bolela, ale inak v pohode.

Pondelok - Začal mi posledný z troch poobedných týždňov. Už sa teším na dovču. Bryndziarka došla s info, že Úrad práce neschválil hromadné výpovede, že to budú dávať na dohodu a kto vie kedy. Potom prišla jedna baba zo skladu, že idú podpisovať výpovede, že si ich postupne volajú. Si hovorím, že no čo už, takže atmosféra úplne na nič. 
Vedúci dopravy bol za mnou asi 3x, že kedy príde Šéfka, že potrebuje peniaze, lebo že zajtra odchádza a že budúca bývala manželka mu nechce dať autosedačku pre synčeka a že ako ju neznáša. Som si tak povedala, že si pamätám časy, keď ju miloval. Ale tak on má v tomto úžasnom rozchodo-rozvodovom čase pri sebe aspoň Obchoďáčku, čo sám priznal, že je obrovské šťastie. To mu v dobrom závidím. Mne občas príde, že som na tomto svete už úplne sama.
Poobede mi volal, že idú von, že príde aj Susan. Si hovorím, to, že ide na pol dňa preč, to mi nedá vedieť, ale to, že idú von, čo by so zistila, keby prídem domov a byt prázdny, to mi volá. Zázračná logika, ktorú asi nikdy nepochopím.
Okolo pol piatej mi prestala ísť kartička v práci, takže super, nevedela som otvoriť žiadne dvere, takže som sa aj vymkla. Proste paráda. 
Zastavila sa tu aj bývalá šéfka s bábom. Bože, ten je tak rozkošný. To je také chutnučké <3 Si ešte pamätám, keď som minulý september bola na pohovore a mala ešte bruško. Občas mi tieto veci prídu hrozne dávno a občas ako včera.
Okolo pol šiestej prišla aj Šéfka, išla mi ešte vybaviť kartičku a urobiť preplatenia pre Vedúceho dopravy, aby mal na ráno. Tak dúfam, že zajtra kartička pôjde, lebo ešte ju budem tri týždne aj potrebovať :-D Ani neverím, že ma tu čakajú už len tri týždne.
Keď som prišla z práce, chalani boli von, tak som prišla za nimi a boli sme so Susan asi do pol ôsmej von.
Dosť dlho sme si večer s Pampúšikom pozerali fotky, takže išiel spať dosť neskoro, ale v zásade mi to nevadí, keďže zajtra nepotrebujem nikam nejako vstávať.

štvrtok 25. júla 2024

Týždeň 16. 07. 2024 - 22. 07. 2024

Utorok - Ráno opäť škôlka. Pampúšikovi sa tam celkom páči, mám pocit, že to berie pozitívnejšie, aj pani učiteľka je milá. Neviem teda, či to bude aj do budúcnosti ich pani učiteľka, ale uvidíme.
V práci celkom pohoda, aj keď som bola celý deň sama. 
Po práci som vzala Pampúšika na ihrisko, ale boli sme tam sami, ale potom som videla, že Susan ide s Kubim domov. Tak, že ich pôjdeme aspoň pozdraviť. Tak sme išli a potom sme aj my už išli domov. Aj tak chodí Pampúšik pomerne neskoro spinkať, čo mi nie veľmi vyhovuje, ale už to hádam nejako zvládneme spolu.
V noci dosť kašľal, sa mi to nie veľmi páči.

Streda - Ráno som vzala Pampúšika do škôlky, chvíľu som bola doma a potom som sa vybrala do mesta. Častejšie by sa mi páčilo takéto náhradné voľno. Zastavila som sa v banke, aby nastavili ten internetbanking a chcela som ísť aj do druhej banky, ale tá mala práve dnes zatvorené. Tak som si zašla ešte do DMky a na jedenástu do práce. 
Strašne málo práce bolo, takže sa mi tam ani nechcelo byť.
Po práci mi napísala Susan, či ideme von, tak sme išli a potom tam prišla aj Romča s celou rodinou, takže chalani vystrájali. No mať ich v škôlke, tak ma asi porazí :-D a to má pani učiteľka ešte kopu ďalších detí.

Štvrtok - Pampúšik v noci dosť kašľal, mal asi dva záchvaty. Začala som mu opäť dávať aj sirupy a všetko, čo som doma našla. Najradšej by som ho nechala doma, ale nejde to a ani to tak skoro nepôjde, budeme musieť všetci nejako tie dva týždne vydržať.
V práci celkom pohoda, aj mierne závidím kolegyni dovolenku, aj keď ísť niekam do tepla by ma asi nikto nedonútil. Hovorí sa, že pri mori je to iné, ale ja si pamätám ako mi na Ostrove bolo horúco a to bol október!!! Ale sadnúť do lietadla by som šla hneď. To bol tak úžasný zážitok. To by som si hneď zopakovala.

Piatok - Nebuďte smutný kvôli niekomu, kto sa Vás vzdal, ľutujte ho pretože sa vzdal niekoho, kto by sa nikdy nevzdal jeho...
Zase aká múdrosť takto na piatok. V práci som bola sama celý deň. Šéfka prišla hádam desať minút pred šiestou. Dali sme nejako dokopy pokladňu a vyrazila som domov.
Na večer sa trochu ochladilo a začalo fúkať. To bolo moc fajn. Až som sa miestami bála, či nebude pršať, ale nie.

Sobota - Pampúšik sa zobudil o pol ôsmej, čo bolo moc fajn. Asi o hodinu na to prišiel do spálne aj Drahý a chcel spať a úplne nám zničil hru, tak sme mu robili zle, lebo nám proste zbúral parkovisko a bazén. Nakoniec sa presunul naspäť do obývačky. Keď doprala práčka, tak som sa rozhodla, že pôjdeme kúpiť bryndzu na halušky a pýtala som sa ho, či nechce skočiť do Dráčika, tak sme sa na kruháči pri Lidli otočili a zastavili sme sa ešte v Dráčiku. Nič moc tam nemali, ale Pampúšik ma nahovoril, aby som mu kúpila Lego parný valec k meninám. Dokonca sme sa dohodli, že mu ho ale dám až zajtra. Potom sme boli na chvíľku v Lidli, kde sa akurát naplnil stroj na zálohované fľaše, takže som si mohla vypočuť dve české panie, ktoré to teprve čeká, tohleto. Bolo to také úsmevné, ale v dobrom. Na šťastie pracovník rýchlo vyprázdnil nádoby a už sa išlo. 
Zašli sme potom ešte do Amfiku, kde sa Pampúšik vybláznil s fontánou a keď si zamočil tričko a bolo aj skoro poludnie, vybrali sme sa domov.
Keď sme prišli, tak Drahý akurát vstával. Pampúšik krásne uložil nové Lego do skrinky, že je na zajtra. To som zírala. 
Urobili sme halušky a potom sme si išli všetci ľahnúť. Ja som na chvíľu aj zaspala, ale však to nevadí.
Podvečer sme išli umyť auto. Nechápem, čo Drahého na tomto baví. Mne sa zdá, že potom vidieť každý škrabanec, ošuchnutie a odrenie od kamienkov ešte viac, ale keď mu to robí radosť, tak prečo nie.
Pampúšik sa dosť budil kvôli kašľu, Drahý behal po byte lebo nevedel spať a tak som si niekedy po polnoci ľahla do obývačky, lebo mi bolo nejako teplo.

Nedeľa - Ráno ma zobudil Pampúšik s tým, či mu už dám ten valec k meninám. Tak som mu zablahožela a spoločne sme ho postavili. Je to paráda. Potom sme vybrali nejaké to lego na parapete a už bolo celé od prachu, tak som povedala, že ho umyjeme. S Pampúšikom napustili umývadlo a nahádzali doň nejaké tie dieliky a potom sme to nechali na uteráku sušiť v kuchyni. Pampúšik sa samozrejme hral s vodou vo veľkom a umyl si aj také malé autíčka. Ani som si nevšimla, že nechal dosť vody na stole v kuchyni, keď sme sa opäť presunuli do obývačky.
Okolo desiatej vstal Drahý a hneď začal, či som normálna, že všade je voda, či mi je vážne všetko jedno, že nechám to dieťa nám zničiť byt a podobne. Tak hovorím, že čo také hrozné sa stalo, že tú vodu proste utriem a je po probléme. Tak som nemala chuť sa s ním ani baviť, samozrejme na miesto toho, aby priznal, že to trochu prehnal, si išiel zapáliť a keď sa vrátil, tak sa tváril akoby nič a že kedy chceme ísť do Ikei, že on večer nepôjde, že chce mať pokoj a pripravovať sa do práce (do ktorej pôjde zajtra večer!).
Išiel dať piecť mäso a urobil obed a potom, že či pôjdeme teda do tej Ikei. Vôbec sa mi nechcelo, bolo dusno.
Najedli sme sa a Pampúšik nechcel zaspať, tak sme sa nakoniec vydali predsa len do tej Ikei. Samozrejme som zabudla, že už mi skončila diaľničná známka, tak som na rýchlo ešte kúpila on-line diaľničnú. To sú mi výdaje tento mesiac. 
Samozrejme som úplne pozabudla, že je koncert AC/DC v Hlavnom meste, resp. nevedela som, že je to dnes a ešte v ktorej časti Hlavného mesta, takže všade bolo plno áut a policajtov, ale dali sme to. 
V Ikei sme kúpili ochranu na madrac a ešte obliečky na periny pre Pampúšika a potom sme si dali koláčik a hot-dog a kým Drahý išiel zaniesť veci do auta, tak sa Pampúšik vybláznil vo fontánkach pri Avione. Ešteže som mu vzala náhradné oblečenie, akurát mi nenapadlo vziať aj uterák, ale tak som ho poutierala tričkom, ktoré si aj ta predtým oblial, keď sa mu podarilo vyliacť vodu v Ikei, čo Drahý tak nechutne okomentoval, že všetko robí naschvál a že je nešikovný a úplne zase taký záchvat akoby sa strhla tretia svetová. 
Boli sme potom ešte v AllToys aj v Dráčiku. Nikde nič extra zaujímavé, ale tak bol to pomerne pekne strávený deň.

Pondelok - Ráno som odviedla Pampúšika opäť do škôlky. Dokonca som pri vychádzaní stretla s LL, tak mi hovorí, či ju počkám, medzičasom som narazila aj na Di, tak sme sa tam všetky tri chvíľu rozprávali a ja som potom išla na takú menšiu prechádzku s LL, kým sme prišli obkľukou k ich bytovke. Pripomenulo mi to časy, keď sme ešte nechodili do práce minulý september, keď sme takto ráno sa chodili odprevádzať.
V práci nuda, ale aspoň som sama, takže fajn. Som zvedavá, čo bude v stredu u zubára, ma ten zub momentálne prestal bolieť, tak uvidíme, čo povie.
Urobila som ten dobropis z piatku a pokladňa mi už opäť sedí na cent. To je skvelý pocit.

nedeľa 21. júla 2024

Závislá

Chcem ťa bozkávať,
stále počujem tie slová
čo by som dala za to
počuť ich tak znova

Niekedy by som chcela vrátiť,
roky, kedy som ani netušila či žiješ,
nemyslela na teba dňom a nocou
a bolo mi jedno, s ktorou si micou...

Tak mi prosím daj návod,
ako znova mám zabudnúť.
Netušíš, čo všetko si začal,
keď si mi v tú noc napísal.

Nevieš, aké je to pozerať na dátum,
Deň nezávislosti, viem,
aké je to pozerať na každé Mondeo,
aj keď má od modrej ďaleko....

Aké je to na balkóne stáť,
nechať štyri dé hrať...
Vraj nemám plakať,
už nemám čakať...

na tvoje sexy správy,
neznášam tieto stavy,
keď tvoje fotky vidím,
ako závislá sa cítim...

Chvíle eufórie striedajú prepady,
čo sú to všetko za nápady,
sama seba občas nespoznávam,
keď v noci unavená nezaspávam...

Nad všetkým premýšľam tisíci raz,
do pekla, chcem ťa vidieť zas.
8 miliárd ľudí na planéte
a ja túžim aspoň po jednej vete,

jednom slove práve do teba,
je to moja potrava, potreba
potrebujem ďalšiu dávku naťahovania,
bozkov, dotykov, milovania.

Nikky, 19. 07. 2024

sobota 20. júla 2024

Týždeň 09. 07. 2024 - 15. 07. 2024

Utorok - Ráno som sa zobudila a rýchlo obliekla, lebo mi akosi nedošlo, že od maminy na byt je to takmer hodinka jazdy a to som netušila, aké cesty budú takto cez týždeň. Pampúšik sa síce prebudil, ale vôbec mu nevadilo, že bude musieť ostať s babinou.
Nakoniec som pred bytovku prišla asi po 40 minútach, takže som tam dosť dlho čakala na to, že krátko po siedmej tam bolo ešte pomerne chladno. Ex-majiteľ bytu prišiel takmer presne o pol ôsmej. Ukázal mi, ktorá pivnica je moja (a teraz keď to po týždni píšem vôbec netuším, ktorá to bola :-D :-D :-D). Potom sme išli na chvíľu do bytu a potom na bytové družstvo, kde sme to raz-dva vybavili a následne do elektrární, kde ten prepis bol tiež extra rýchly. Nikde sme nečakali a tak sme pred deviatou už boli aj hotoví.
Zastavila som sa ešte v Kauflande po pár drobností a potom som sa odviezla na Sídlisko. Akože neviem na čo to bolo dobré, ale proste som nedokázala odolať. Proste je to stále také, že mi príde, že to všetko nemôže byť náhoda, že býva na rovnakej ulici, na ktorej som prežila 20 rokov svojho života a takmer 30 som tam mala trvalý pobyt. Proste stále mám taký pocit, že je to moje sídlisko, moja ulica. 
No, nakoniec som si povedala, že stačí sentimentu a išla som k mamine. 
Urobili sme slivkové gule a dobre sme sa najedli a potom som pobalila veci a vyrazila som s Pampúšikom na cestu. Ten sa prebudil akurát, keď som sa rozhodla, že zastavím a natankujem.
Prišli sme domov a Drahý nás už čakal. Osprchovala som sa a začala som nakladať práčku. 
Som zvedavá, čo bude zajtra na tom stretnutí v Nay. Mám z toho trošku nervy.
Pampúšik ešte stále trošku pokašľával, tak Drahý povedal, že tento týždeň ho ešte necháme doma.

Streda - Ráno som sa zobudila, krátko po mne Pampúšik, tak som sa pripravila do práce a išla som. Keď prišla kolegyňa do práce, tak som išla do tej Nayky a bolo to celkom fajn. Tetovaný mal lepšiu náladu ako keď bol u nás a bol mi teda podstatne sympatickejší než na prvýkrát. 
Tak som povedala, že ja to teda skúsim. Však účty platiť treba a ešte keď som si ich teraz značne navýšila. Akože moc sa mi do tých 12tok nechce, nechávať chalanov každý druhý víkend samých a ráno sa ponáhľať na siedmu do práce, to bude iný masaker. Žiadne 10minútové vykecávačky v škôlke nehrozia. Ale tak, ak všetko pôjde podľa plánu (hahaha, ja a tie moje plány :-D :-D :-D :-D), tak to bude len necelý rok. 
Inak v robote nuda a vonku hic. Je vôbec normálne, že je na Slovensku 35 a viac stupňov? Nemyslím si, že je to v poriadku.
Ale podarilo sami dnes pekne odfotiť 251tis km na tachometri.

A áno, občas mi stále svieti kontrolka servisu a občas zmizne. Mala by som sa ísť kuknúť do autorizovaného servisu, že prečo, ale akože keď si predstavím tú sumu za prehliadku, tak sa mi do toho zrovna moc nechce.

Štvrtok - V poslednej dobe sa mi sem už akosi nechce. Ešte šéfka, že budúci týždeň zase dva dni ťahať celé. Aj tak sa tu všetci tvária ako zdochnuté ryby a aby toho nebolo málo, tak fakturantka išla na PNku, takže šéfka bude musieť nejako ťahať celé zvyšok 1,5 mesiaca sama. 
Ale baby hovorili, že bola na ňu hnusná, a aj ona sama mi spomínala, že jej koľkokrát nedvihla telefón, keď sa niečo dialo, takže do istej miery to aj chápem, akože ja by som to asi nedokázala, ale ja som ja.
Keď som prišla domov, tak mi napísala Susan, či nechcem prísť do pizzérky, že je tam aj s LL susedkou s deťmi, tak som sa obliekla, zbalila Pampúšika a išli sme a bolo to super. Už nebol až taký úpek, aj keď chalani sa naháňali a teda sa poriadne spotili, ale je normálne. 
Nemohla som odolať a pochválila som sa babám kľúčmi od bytu. Potom mi došlo, že to možno nebol najlepší nápad, že to možno praskne, ale možno to tak bude lepšie. Sama neviem. Trochu v tomto chápem Jacoba, že by bol možno rád, keby sa manželka dozvedela, že jej bol ešte pred svadbou neverný, že to asi vyriešila za neho a možno nie. Neviem, prečo ma ten ich vzťah tak strašne zaujíma.
Po osprchovaní som s Pampúšikom pozerala na blesky, strhla sa taká chvíľková búrka, ale aspoň sa vymenil vzduch a lepšie sa v noci spalo.

Piatok - Taký pohodový dníček. Proste piatok. Ešteže dvanásteho a nie trinásteho, aj keď ja zrovna na tieto somariny moc nie som. 

Sobota - Bol horúco a nič sa mi nechcelo. Poobede sme sa vybrali na pivný festival a na vláčik. Dokonca sme tam stretli aj vedúceho dopravy s jeho obchoďáčkou. Mňa tak fascinuje ich vzťah. Akože som asi divná, ale ja by som asi takto so ženatým mužom na verejnosti. Aj keď ja viem, že ako dlho trvajú naše súdy, resp. čas od podania do súdu, takže na jednu stranu ich chápem, od istej miery a hlavne, ja do toho málo vidím.

Nedeľa - Srdiečka pod fotkami iných sú nevera. Odpisovanie na flirtujúce správy je nevera. Byť v kontakte s inými mužmi/ženami bez toho, aby o tom vedel/a tvoj partner/ka je nevera. Klamstvo je nevera. Tvoj partner by mal byť zároveň tvoj najlepší priateľ, a ak musíš pred ním niečo skrývať alebo to robiť poza jeho chrbát, nie je to OK...
No takéto múdra na mňa vyťahuje internet. Taká pohodová nedeľa. Dočítala som konečne posledných pár strán Wewerky. Mala by som ju konečne vrátiť Grgimu. Alebo možno aj nie. Možno by som minulosť už mala konečne nechať. Akurát, že to by som asi úplne musela zmeniť svoje myslenie až by som povedala, že celú osobnosť.

Pondelok - Pampúšik išiel prvýkrát do veľkej budovy do škôlky. Má síce ešte trošku kašeľ, ale hádam to bude fajn. Išiel s nami aj Drahý, aby vedel, kam ho má ísť poobede vyzdvihnúť.  Potom som sa trochu pomotala doma a išla som do práce.
V práci nuda, ale že totálna. Zajtra aj v piatok budem sama. 
Ozval sa mi Jacob, to som už ani nemyslela, že to nastane, že proste, nech sa nehnevám, ale že boli na dovolenke so ženou a že stále bola s ním. Aké prekvapivé, keď človek ide na dovolenku s vlastnou manželkou. 
Po práci som sa išla s Pampúšikom trochu poprechádzať, keďže na ihrisku nikto nebol a bolo to fajn.

streda 17. júla 2024

Týždeň 02. 07. 2024 - 08. 07. 2024

Utorok - Môžeš zavrieť oči pred vecami, ktoré nechceš vidieť. Ale nemôžeš zavrieť srdce pred tým, čo cítiš.
Ráno som sa chvíľu pohrala s Pampúšikom, kým som musela ísť do práce. Je to také náročné, keďže sa snažíme nezobudiť Drahého, ktorý je po nočnej. 
Keď som odchádzala, tak som mu zapla Playko, nie som z toho 2x nadšená, ale tak nech sa Drahý vyspí aspoň kúsok.
V práci opäť na celý deň, ale páči sa mi tento týždeň, keď som tu sama. Pampúšikovi sa mierne zlepšil kašeľ, tak som rada.
Keď som prišla domov, tak sme sa už len pohrali s legom, najedli sme sa, umyli a išli spať. U

Streda - Ak ti niekto pomôže a sám sa trápi, nie je to pomoc, ale láska.
Ráno som vstala aj s Pampúšikom pomerne skoro a hrali sme sa spolu. Potom som išla do práce. Tam pohoda a doma v podstate tiež. 
Niekedy sa zamýšľam, že je to také, že som v noci jediná dospelá doma. Trochu si tak hovorím, že je to príprava na bývanie v bytíčku. Kto vie, kedy to vôbec nastane.

Štvrtok - Koho milujeme, toho nie sme nikdy vene rozhodnutí opustiť. Aj keby nám ublížil majviac. (Colette)
Tak s týmto až tak úplne nesúhlasím. Niekedy je potreba opustiť to, čo milujeme. 
Opäť na celý deň do práce, ale bola pohoda. Celkom sa teším k mamine na tých pár dní. Po práci ma milo prekvapilo, že nejaký kolega/kolegyňa sa zaparkoval vedľa mňa so svojim Swišťom


Piatok - Dlho som nevedela zaspať, ani neviem kvôli čomu. Takže ráno som bola dosť mŕtva, ale pobalila som nás, Drahý mňa a Pampúšika naložil do auta a vyrazila som do Šurian. Bola to celkom fajn cesta. 
Akurát sme vošli do Šurian, keď Pampúšik, že je hladný, tak sme sa zastavili na čerpačke, kúpili sme si nejaké tie raňajky a vybrali sme sa na stanicu. Bola pomerne blízko a keď som zaparkovala, uvidela som akurát maminu, takže super načasovanie.
Následne sme vyrazili do Dubníka. Prekvapivo som nikde nezablúdila a keby mamina vedela popisné číslo, tak tam trafíme na prvú dobrú. Napriek tomu sme to zvládli super. 
Strávili sme asi hodinu - hodinu a pol so šteniatkami pri pani, ale slniečko stúpalo a pomaly sme sa vydali na cestu, predsa len na Opičky to mala byť dvojhodinová cesta a aj bola a bola nudná, samé polia, nie a nie sa dostať na diaľnicu. Pampúšikovi sa nepodarilo zaspať, takže na posledných 50km už vrešťal a bolo to na nevydržanie.
U maminy sme sa najedli, aj keď Pampúšik hubové rizoto statočne odignoroval a aj poobedný spánok. Za to mne sa chcelo spať strašne moc.
Šteniatko je prípad a neskutočný hryzoš :-D

Sobota - Zobudila som sa pomerne skoro a začala som si čítať. Ja proste musím u maminy vždy niečo prečítať. Pred obedom mi napísal Jacob, že čo robím poobede. Tak som mu napísala, že žiaľ opäť nie som v Slniečkove a on, že ide zo Škoda zrazu, že keď chcem, tak môžeme dať v Keksoch kávu. Tak si hovorím, že jo, že by to mohlo byť celkom fajn sa vidieť po rokoch.
Tak som sa dohodla s maminou, či bude s Pampúšikom, že zbehnem na nákup a na kávu. 
S Jacobom sme sa nakoniec našli na čerpačke a bolo to fajn. Také Superb je dosť pekné autíčko :-D ale na môjho malinkého Pištíka aj tak nič nemá.
Som si tak hovorila, kým sme sa dohadovali, že kam pôjdeme, že mať tak kľúče od bytu, mohli by sme ísť ku mne. Aj keď to je také dosť blbé, lebo kávu by som mu nemala veľmi ako navariť, keďže tam nemám ani kanvicu a sedeli by sme na parketách :-D ale za to, keby nám bola náhodou zima, mohli by sme si zapnúť podlahové kúrenie :-D :-D :-D
Potom mi prezradil, že on má s manželkou zapnuté vzájomné zdieľanie polohy. Tak si hovorím, že existuje ešte horší level dôvery vzťahu, než aký zažívam ja. 
Toto by mi ani nenapadlo, že by som po partnerovi chcela, aby mal so mnou zapnuté zdieľanie polohy. 
Cestou naspäť som mala strašnú chuť sa zataviť na Sídlisku a potom si hovorím, že na čo by to asi bolo tak dobré. 
Čo by som asi tak urobila, keby ho stretnem nebodaj? Ani sama neviem....
Mamina s Pampúšikom už boli v posteli, keď som prišla a myslím, že som im prerušila uspávanie, ktoré sa tým pádom dosť predĺžilo, ale zvládli sme to nakoniec.
Normálne mi to Jacobovo manželstvo nedalo zaspať. Asi mi už vážne šibe. Ale tak, čo je to za manželstvo, že nemôžem nikam ísť, s nikým sa stretnúť...A možno za to všetko môžu moje naivné predstavy o manželstve....to asi tak najskôr :-D
Šteniatko spalo s nami.

Nedeľa - Šteniatko ma zobudilo okolo druhej, tak sme sa šli prejsť :-D Toľko hviezd som už dávno nevidela. Chvíľu trvalo, kým šteniatko spravilo, čo malo, aj mi už bolo trochu chladno, ale mala taká nočná prechádzka svoje čaro. Akurát, že som po nej nevedela dosť dlho zaspať a o pol šiestej bol už opäť celý dom na nohách. Ach jáj, to je dovolenka :-D
Inak pohodová nedeľa, bolo teplo a tak sme poobede išli na tajch trochu a na prechádzku.

Pondelok - Volal mi majiteľ bytu, že teda o pol ôsmej sa stretneme na byte. Si hovorím, že dosť skoro, ale zase budeme to mať rýchlo za sebou.
Dopoludnia boli na vedľajších domoch umývať strechy pred natieraním. To sme pozorovali asi polhodinku s Pampúšikom, potom sme zašli asi na hodinku na Staré Hory na ihrisko, ale bolo hrozne horúco.
Pampúšik potom zaspal a zobudil sa na to, že z domu oproti prišlo špeciálne auto zobrať kontajner. A že život na dedine je nuda. To určite.

Poobede sme sa boli všetci prejsť aj so šteniatkom. 


Týždeň 24. 09. 2024 - 30. 09. 2024

Utorok - Ráno ma opäť do práce zobrala Vivi s Vedúckom a bola to pohoda. Vďaka nim som sa asi zaľúbila do tejto pesničky: V práci celkom fa...